Aké životné skúsenosti ste získali, naučili sa v praxi? Alebo ste sa poučili na vlastných chybách alebo na cudzích, alebo z nejakej životnej situácie ste vyšli múdrejší, s novou sķúsenosťou alebo s ponaučením. Uvediem príklad... koment
Ja som mala od vždy takú povahu , že keď som si niečo vymyslela tak som to chcela ihneď a proste konala som bez hocijakého uváženia a potom som to ľutovala
teraz už " na staré kolená " viem, že mam takúto vadu a dávam si na to pozor
Počíta sa to?
veľa krát sa mi stalo, že ma ľudia odhovárali od určitých rozhodnutí, vykresľovali mi tragickú budúcnosť a nič z toho sa nestalo, skôr naopak. Tak mám z toho také ponaučenie alebo skúsenosť, že nespolieham sa na ľudí ale skôr sa riadim Bohom, svojou intuíciou a svedomím. A ešte rozumom niekedy
Že veriť cudzím ľuďom je hlúpe,
že spoliehať sa na rodinu je tiež hlúpe,
že ľúbiť nestačí,
že vzdelanie nie je tak dôležité, ako si to veľakrát ľudia myslia,
že peniaze, alebo hmotný majetok človeka šťastným naozaj nespravia, ale ušetria mu veľa starostí,
že "byť dosť dobrý" je strašne ťažké,
že jediné, čo fakt stojí zato je spraviť toho/tých čo ľúbite šťastnými,
že ľudia si nikdy neprestanú myslieť, že práve oni sú tí, ktorí majú vo všetkom pravdu
...
ze ludia vedia byt prehnane velke svine,ublizovat,pozerat len na svoje bytie...
ze sa spravam prilis labilne ked pri sebe nemam niekoho,pri kom by som mohla len tak bľabotat,kto by ma mal rad...obmedzuje ma to
Hej a este som si vsimla, ako sa ludia zenu za peniazmi, kto ma vela chce este viac a zamestnavatelia velakrat zdieraju svojich zamestnancov.. uplne ako v stredoveku. Ale z toho nemam nijake poucenie, to je proste len fakt.
ze sebalutost a stazovanie sa nikam nevedu
ze mysel je velmi silny nastroj
ze treba byt vdacny
ze stastie je rozhodnutie
ze s uprimnostou sa krasne zije
ze ked je niekto zly, netreba sa tym trapit ani ho sudit
ze to, co si ludia o nas myslia a ako reaguju, je v odrazom ich vlastneho vnutorneho rozpolozenia a tak treba vediet filtrovat
ze ludom sa neoplati verit (nie vsetkym,existuju vynimky)
ze vsetko raz musi skoncit..ze ak.nieco chces a vies ako na to proste to urob pretoze same sa to neurobi...
a ze je ludsky zivot nespravodlivy..
naucil ma tiez ze ked som zamilovany moj mozog si mysli ze sa to nemoze pokazit,ze ak mi povie ze ma lubi a nikdy neopusti ze je to pravda, a ze jej mozem 100% verit ( D ) .. nie nemozem a takto tozial nefunguje...
a tiez ma naucil ze rodina to nieje iba vychova a laska ale aj sklamanie,bolest a tolerancia..
a vobec ze zivot nie.je ani z daleka taky idealny ako mi ho vykreslovali ludia.ked som bol maly...a ja som tomu veril...lebo ved,preco by mi klamali
že ľudia mi (a nie len mne ale aj iným, hlavne mladým) budú neustále predpovedať nejakú budúcnosť, čo sa stane, ako sa mi zmenia názory a podobne a netreba si z toho robiť ťažkú hlavu, lebo aj tak sa to na 90% nestane tak ako povedia
že to, že som ja milá k ľuďom neznamená, že budú aj oni milí ku mne (to isté platí s úprimnosťou, férovosťou a vlastne asi s čímkoľvek) ... ale ja sa zato nezmením, stále budem milá ak to tak budem cítiť, len sa pokúsim neočakávať to isté na oplátku
že neexistuje niečo najlepšie... to že niekto tvrdí, že niečo je najlepšie, neznamená, že je to najlepšie pre všetkých... či už sa to týka jedál, dovolenkových destinácií, mobilov, áut, atď.
a je toho ešte veľa ale spomeniem už len jedno...
že keď niekto povie, že sa niečo nedá, tak to vôbec neznamená, že sa to nedá... väčšinou sa to dá, len na tom treba možno trochu viac zapracovať ...
že život ani ludí netreba brať príliš vážne
ak tebe nevadí to čo robíš tak ta nemusí zaujímať či to vadí niekomu inému
že čas všetko vylieči
a že láska je na pochopenie tá najkomplikovanejšia vec na svete (ale i tak najlepšia)
jhoooj, vela veci. ale takto v rychlosti mi napada najma jedna, ktora sa mi veru bolestivo vypomstila.
-nikdy nehovor dolezite veci vela ludom.. proste nevesaj svoj osobny zivot kazdemu na nos. Hlavne nie, ked si opita.
že spoľahnúť sa môžem jedine sama na seba
že netreba ľuďom veriť
že čas nedokáže zahojiť všetky rany
že ľudia sa menia
že netreba byť poctivý za každých okolností
že svet je zlý
a že najťažšia vec je zmieriť sa s faktom, že niektoré veci zmeniť nedokážeme...
nedokážem sa poučiť takto ... neviem o tom že by som sa... ... možno len to že neveriť ľuďom, nebyť v spoločnosti tých o ktorých nestojíš, zbytočne. Čo ja viem , tá zlá budúcnosť, to si predpovedám aj ja sám takže to nie je žiadna novinka
Že mamina mi chce dobre, aj keď sa mi to nezdá.
Že tým, že niekoho nemám rada a lezie mi na nervy ubližujem viac sebe ako jemu. Tým chcem povedať, že nenávisť zožiera nás, nie dotyčného človeka a je to zbytočná záťaž.
Že ľuďom sa nezavďačíš.
Že vecí nie sú také, ako sa zdajú.
Že skoro všetko dopadne inak ako si to naplánuješ.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
32 komentov
teraz už " na staré kolená " viem, že mam takúto vadu a dávam si na to pozor
Počíta sa to?
že spoliehať sa na rodinu je tiež hlúpe,
že ľúbiť nestačí,
že vzdelanie nie je tak dôležité, ako si to veľakrát ľudia myslia,
že peniaze, alebo hmotný majetok človeka šťastným naozaj nespravia, ale ušetria mu veľa starostí,
že "byť dosť dobrý" je strašne ťažké,
že jediné, čo fakt stojí zato je spraviť toho/tých čo ľúbite šťastnými,
že ľudia si nikdy neprestanú myslieť, že práve oni sú tí, ktorí majú vo všetkom pravdu
...
ze sa spravam prilis labilne ked pri sebe nemam niekoho,pri kom by som mohla len tak bľabotat,kto by ma mal rad...obmedzuje ma to
ze mysel je velmi silny nastroj
ze treba byt vdacny
ze stastie je rozhodnutie
ze s uprimnostou sa krasne zije
ze ked je niekto zly, netreba sa tym trapit ani ho sudit
ze to, co si ludia o nas myslia a ako reaguju, je v odrazom ich vlastneho vnutorneho rozpolozenia a tak treba vediet filtrovat
ze vsetko raz musi skoncit..ze ak.nieco chces a vies ako na to proste to urob pretoze same sa to neurobi...
a ze je ludsky zivot nespravodlivy..
naucil ma tiez ze ked som zamilovany moj mozog si mysli ze sa to nemoze pokazit,ze ak mi povie ze ma lubi a nikdy neopusti ze je to pravda, a ze jej mozem 100% verit ( D ) .. nie nemozem a takto tozial nefunguje...
a tiez ma naucil ze rodina to nieje iba vychova a laska ale aj sklamanie,bolest a tolerancia..
a vobec ze zivot nie.je ani z daleka taky idealny ako mi ho vykreslovali ludia.ked som bol maly...a ja som tomu veril...lebo ved,preco by mi klamali
že to, že som ja milá k ľuďom neznamená, že budú aj oni milí ku mne (to isté platí s úprimnosťou, férovosťou a vlastne asi s čímkoľvek) ... ale ja sa zato nezmením, stále budem milá ak to tak budem cítiť, len sa pokúsim neočakávať to isté na oplátku
že neexistuje niečo najlepšie... to že niekto tvrdí, že niečo je najlepšie, neznamená, že je to najlepšie pre všetkých... či už sa to týka jedál, dovolenkových destinácií, mobilov, áut, atď.
a je toho ešte veľa ale spomeniem už len jedno...
že keď niekto povie, že sa niečo nedá, tak to vôbec neznamená, že sa to nedá... väčšinou sa to dá, len na tom treba možno trochu viac zapracovať ...
ak tebe nevadí to čo robíš tak ta nemusí zaujímať či to vadí niekomu inému
že čas všetko vylieči
a že láska je na pochopenie tá najkomplikovanejšia vec na svete (ale i tak najlepšia)
-nikdy nehovor dolezite veci vela ludom.. proste nevesaj svoj osobny zivot kazdemu na nos. Hlavne nie, ked si opita.
že netreba ľuďom veriť
že čas nedokáže zahojiť všetky rany
že ľudia sa menia
že netreba byť poctivý za každých okolností
že svet je zlý
a že najťažšia vec je zmieriť sa s faktom, že niektoré veci zmeniť nedokážeme...
Že tým, že niekoho nemám rada a lezie mi na nervy ubližujem viac sebe ako jemu. Tým chcem povedať, že nenávisť zožiera nás, nie dotyčného človeka a je to zbytočná záťaž.
Že ľuďom sa nezavďačíš.
Že vecí nie sú také, ako sa zdajú.
Že skoro všetko dopadne inak ako si to naplánuješ.