Podľa mňa je totálny bullshit zameriavať sa na niečo, čo by ti malo dať chuť do života. Čo keď o to prídeš? Nechaj si tento stav - v ňom vidíš svet realisticky, taký aký je. Bez hlbšieho zmyslu. To je niekedy krajšie ako všetky tie rozprávky, pastelové farby a štastné konce.
cringy af odpoved, ale najviac ma motivuje neopustat sa predstava o kolko lepsou verziou seba dokazem byt o tyzden, mesiac, rok ak sa pokusim z kazdeho SUCASNEHO dna vystavit maximum a nebudem si vkuse vycitat co som vsetko posrala a hovorit si, ako nema zmysel snazit sa. aj keby nic v konecnom dosledku nemalo zmysel, radsej prezit pozitivny nezmyselny zivot ako len bedakat a cakat na koniec a hlavne sa nesustredujem vkuse na to co bude a nerobim si plany do buducnosti na ukor vnimania pritomnosti, to je pasca :>
Ja napriklad pouzivam taky docasny ojeb systemu ze ked mam pocit ze nic v mojom zivote nema hodnotu pozeram dokumenty o rumunskych ciganoch, indickych zenach na predaj, africkej chudobe... na chvilu mi to fakt doda tolko radosti a vdacnosti z vlastneho zivota ako nic.
Mňa najviac napĺňa pomoc druhým. Ak mám teda možnosti na jej realizáciu.
Len ako sa hovorí ,,obuvník chodí bosý,, tak aj toto má svoju odvrátenú stránku. No nejestvuje, aby som o to prišiel, pretože niekto vždy potrebuje pomoc druhého.
tých v priemere 6-8 hodín v priemere raz až trikrát za týždeň, ktoré strávim v spoločnosti svojich štyroch najlepších kamarátov, actual super ľudí, s ktorými sa dá actual super kvalitne aj zaujímavo aj príjemne pokecať, a v ktorých prítomnosti mám actual pocit že život vie byť niekedy aj príjemný a v príjemnej spoločnosti, a nielen napiču buď osamote alebo v spoločnosti kokotov =D
zároveň je to vlastne už jediná vec čo mi ostala.
a potom ešte občas nastanú obdobia keď dostanem designový nápad ktorý mi pripadá že je nielen dobrý a zaujímavý, ale má možno aj šancu na úspech, tak v tých obdobiach tie chvíle keď na ňom robím. až kým sa zas po čase nedostanem do stavu depresívneho uvedomenia že zas len všetko robím sám a bojujem proti presile, lebo nie je nikto kto by dokázal a zároveň bol ochotný a zároveň mal čas pomôcť.
Momentálne ... v podstate jediné čo ma držalo pri živote, a čo ma ešte stále drží je, že môžem hrať šport ktorý ma baví. A počúvať hudbu ktorá robí mojej mysli dobre. Nech už to je smutné, veselé, politické, vzbudzujúce beznádej, alebo motivačné.
Keď prestanem byť schopný športovať (hoc teraz to už nedávam tak povediac profesionálne v offical lige nejaky ten rok, ale nemal by som problem sa vrátiť keby bolo kam) tak vtedy môj život prestane mať zmysel, resp. budem totálne odpísaný.
dosť veľa sa venujem turistike, cestovaniu... to sú pre mňa veľmi dôležité veci, neviem čo by som robil bez nich, partnerku nemám už sto rokov a nevykonávam ani prácu, ktorá by ma nejak bavila... tak chodím skoro každý víkend na hory ktoré ma dokážu neskutočne nabiť energiou a každý august chodím na pár mesiacov preč zo Slovenska, väčšinou do Ázie, tento rok plánujem Afriku pozemnou cestou... tam zasa ide o akýsi únik pred šedou realitou života jo a ešte mám okolo seba fajn ľudí, nie je ich veľa, no mám ich rád...
Je to smutné, keď človek nepozná zmysel svojho života...čo je hnacou silou človeka prekonávať každodenne problémy, na čo sa tešiť, za čo obetovať celý svoj život....
kto nespoznal Boha vo svojom živote, potom to tak vypadá tak, ako čítam aj tieto komentáre...smutný to život, veľmi smutný, prázdny, nenaplnený v nič neveriaci, žijúci len v iskierkach pominuteľných "blaženosti" a čakajúcich na smrť...
ľudia odpadli ste od Boha vedome a či už nevedome, zobuďte sa, hľadajte, klopte, proste a nájdete, Ježiš Kristus čaká len na to, kedy k nemu natiahnete ruky a prijmete Ho do svojho srdca...nezahadzujte svoj život, tam na druhej strane je iný život, život večný....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
24 komentov
Len ako sa hovorí ,,obuvník chodí bosý,, tak aj toto má svoju odvrátenú stránku. No nejestvuje, aby som o to prišiel, pretože niekto vždy potrebuje pomoc druhého.
Treba sa tešiť z maličkostí.
zároveň je to vlastne už jediná vec čo mi ostala.
a potom ešte občas nastanú obdobia keď dostanem designový nápad ktorý mi pripadá že je nielen dobrý a zaujímavý, ale má možno aj šancu na úspech, tak v tých obdobiach tie chvíle keď na ňom robím. až kým sa zas po čase nedostanem do stavu depresívneho uvedomenia že zas len všetko robím sám a bojujem proti presile, lebo nie je nikto kto by dokázal a zároveň bol ochotný a zároveň mal čas pomôcť.
ešte stále si nenašiel spôsob ako byť so svojim životom spokojný? =D
(lebo ten istý princíp)
Keď prestanem byť schopný športovať (hoc teraz to už nedávam tak povediac profesionálne v offical lige nejaky ten rok, ale nemal by som problem sa vrátiť keby bolo kam) tak vtedy môj život prestane mať zmysel, resp. budem totálne odpísaný.
kto nespoznal Boha vo svojom živote, potom to tak vypadá tak, ako čítam aj tieto komentáre...smutný to život, veľmi smutný, prázdny, nenaplnený v nič neveriaci, žijúci len v iskierkach pominuteľných "blaženosti" a čakajúcich na smrť...
ľudia odpadli ste od Boha vedome a či už nevedome, zobuďte sa, hľadajte, klopte, proste a nájdete, Ježiš Kristus čaká len na to, kedy k nemu natiahnete ruky a prijmete Ho do svojho srdca...nezahadzujte svoj život, tam na druhej strane je iný život, život večný....