Keď som šíp vystrelila z luku videla som ho akoby spomalene. Videla som ako sa pomaly prerezával vzduchom a následne sa zo zadunením zapichol do terča. „Desať!“ zakričal prekvapene Lukas a pre kontrolu prišiel bližšie k terču. „A presne do stredu!“. Ted sa na mňa usmial a v jeho očiach som zbadala hrdosť. Podobne sa tváril ocko keď som prvý raz trafila desiatku ako sedem ročná. „Ha! To je len náhoda, pri ďalšom kole ťa porazíme,“ povedal s nervóznym smiechom Jack. Mykla som plecami a vyrazila k Ethanovi. „Ako sa ti zatiaľ páči?“ spýtala som sa z jemným úsmevom a on sa z neznámeho dôvodu začervenal. „Amy, poď sem! Myslia si že ťa natlčú!“ zakričal mi s tlmeným smiechom Ted „Ukáž im ako veľmi sa mýlia!“. S lukom na ramene som sa vrátila k chlapcom. „Teraz je druhé kolo,“ povedal mi Rony potichu a pozorne si ma prezrel. V jeho zelených očiach som zbadala dobre skrývaný obdiv. „Je desať terčov a na každý máš pätnásť sekúnd aby si zamierila a trafila. Za každé sekundy cez limit sa o jedno znižuje počet bodov za trafenie. Chápeš?“ spýtal sa ma a ja som prikývla. „Okay, Jack ideš!“. Ethan vypol hudbu a so zadržaným dychom sledoval Jacka. Mohla som povedať že Jack nebol najhorší strelec. Mohla by som ho nazvať aj dobrým. Zasahoval dobre, ale mal dve predĺženia. Jedno o dve sekundy a druhé o tri a pol sekundy. Mieril príliš dlho a nebral v potaz silu vetra a to znamenalo že mu zanášalo šíp, čo bola veľká chyba. Jeho výsledné číslo bolo šesťdesiatpäť celá dvadsaťpäť. Nebolo to zlé, ale kľudného Ronyho som odhadovala na lepšieho strelca. Mala som pravdu. Rony bol sústredenejší a nemal ani jedno predĺženie, ale zas strieľal prirýchlo takže sa mu občas stalo že mu šíp vybočil z pôvodnej trajektórie kvôli vonkajším vplyvom. Dosiahol sedemdesiat dva bodov. Slušný výsledok. Nakoniec som prišla na radu ja. Ethan mi znova pustil hudbu a ja som sa mohla naplno sústrediť. Úplne som prestala vnímať čokoľvek okolo seba. Zostali sme len ja, luk a terč. Zhlboka som sa nadýchla, zdvihla luk, zamierila a vystrelila. Pekný zásah, presne do stredu. A ďalší. Pri ďalšom mojom výstrele prudko zafúkal vietor, ale ja som to očakávala. Už pred výstrelom som zamierila na trojku a tušila že vietor mi šíp zanesie pekne na desiatku alebo deviatku. Vyvŕbilo sa to presne podľa mojich predstav. Trafila som desiatku. Zamierila som na ďalší terč a opäť som zasiahla stred. Rozliala sa vo mne spokojnosť, ale nedala som sa ňou opantať. Vedela som že musím zostať ostražitá. Stačila jediná chyba a bolo by to v háji. Keď som zasiahla posledný terč všetko sa znova vrátilo do normálu a ja som sa poobzerala okolo seba. Nevedela som či mám nejaké meškanie pretože vo svojej bubline som čas akosi nevnímala. Uvedomila som si že čistinkou sa šíri vzrušený šepot a tiež že Ethan na mňa civí s otvorenými ústami. Pribehol ku mne Ted a zovrel ma vo svojom medveďom objatí. „Bola si úžasná! Zvládla si to za šesťdesiatdeväť sekúnd! Všetko! A ani raz si netrafila vedľa! Máš len jednu deviatku a ostatok desiatky!“ pobozkal ma na vrch hlavy. Jack s Ronym na mňa vyjavene civeli. Jack si nakoniec ofučane pobalil luk a zamieril k cestičke. Pribehol ku mne Rony aj s bratom a obom oči doslova žiarili šťastím. „Ospravedlň ho, za chvíľu bude v pohode, ale chcel som iné. Budeš nás prosím trénovať?“ spýtal sa ma rozjarene Lukas a chytil ma za ruku. V očiach mu bolo vidieť detskú radosť aj keď bol v prvom ročníku na strednej škole. „Prosím,“ povedali obaja bratia naraz a ja som na nich prekvapene zízala. „Aj mňa, prosím ?“ ozvalo sa z poza môjho chrbta potichu. Prekvapene som sa pozrela na Ethana so zahanbeným výrazom. „Okay, ale volajte ma Sensei!“ povedala som so smiechom a Lukas sa naoko vážne poklonil „Sensei, sme vaši žiaci!“. Jeho starší brat ho plesol po hlave a zasmial sa. „Tak teda zajtra po škole?“ spýtal sa ma nadšene Rony a balil si luk. „A ty, Lukas, máš luk?“ spýtala som sa tiež sa dala do balenia luku. Ted nám priniesol terče podal ich Lukasovi, ktorý slušne poďakoval a zbalil si ich do tašky. „Jasné,“ odpovedal mi po chvíli Lukas. „Teším sa na zajtra! Hovorili mi že je dobrá strelkyňa, ale myslel som že nevedia o čom hovoria a tak to bude len ten nudný priemer. Nemohol som sa viac mýliť. Je absolútne úžasná! Jediné čo nechápem ja ako sa dokáže sústrediť pri tej hudbe. Mňa to neuveriteľne znervózňovalo,“ rozprával Rony svojmu bratovi natešene. „Okay, mi ideme a tešíme sa!“ zakričal mi Lukas keď aj spolu s bratom kráčali do lesa. Ethan ku mne prišiel bližšie a naďalej môj luk hltal očami. „Chceš si to vyskúšať?“ spýtala som sa ho a on odhodlane prikývol. Naznačila som mu nech príde bližšie a on poslúchol. Luk som mu vložila do chudých rúk a postavila sa za neho. Bol problém že bol tak veľmi vysoký pretože som ho nedokázala dobre smerovať. Ted akoby vedel na čo myslím a doniesol mi kufrík aby som sa na neho mohla postaviť. Teraz to už bolo ďaleko lepšie aj keď som bola stále nižšia o vyše pol hlavy. Môj študent bol z akésiho dôvodu červený ako paradajka. Ted sa pobavene usmial keď zbadal aký je Ethan červený, ale mne stále unikalo prečo. Pritisla som sa k Ethanovi bližšie aby som lepšie dočiahla na jeho ruky a začula som ako sa mu skrátil dych. Netušila som prečo, ale ani ma to akosi nezaujímalo. Ako som bola k nemu takto pritisnutá všimla som si ďalšiu modrinu kúskom pretŕčajúcu cez lem trička. Znova ma zalial hnev, ale udržala som sa. Našťastie. Postavila som sa na špičky a ešte viac sa naň navalila. „Dúfam že ti to nevadí,“ povedala som a on vyjachtal že nie. Teraz som už konečne približne videla kam môžeme zamieriť. Vytiahla som šíp z tulca a vložila ho do luku. Chytila som mu ruku a natiahla tetivu. Zamierila som na kmeň jedného hrubého stromu a vydýchla. Ethan očami stále zabiehal ku mne a ku mojím rukám. Z nejakého dôvodu sa cítil nesvoj. „Čo sa deje?“ spýtala som sa. „N-nič, vš-šetko v poriadku,“ vyjachtal a snažil sa sústrediť na terč. Jemne som mu viedla ruku a plne sa sústredila na terč. „Dýchaj, sleduj terč, nezabúdaj na vietor. Sústreď sa,“ šepkala som mu ticho do ucha. A on prikyvoval. Tetivu som natiahla ešte viac a presnejšie som zamierila. Pustila som mu ruku s pokojne prikývla. „Pusti,“. Šíp vystrelený z luku letel vzduchom a len o kúsok minul ciel. Zabodol sa tesne vedľa stromu a odškrabol z neho kôru. „Nie zlé,“ skonštatovala som a zoskočila som z kufríka. Zo zeme vedľa stromu som vytiahla oceľový šíp a doniesla ho späť. Na oceli som mala rada že pokiaľ sa nepokrivila vždy sa dala použiť a tupila sa tiež veľmi pomaly. Prezrela som si šíp. Nevyzeral poškodení a tak som ho znovu podala Ethanovi. Tentoraz som sa postavila vedľa neho a kontrolovala som jeho postoj. Keď som zbadala nejakú chybu opravila som ju. Takto som mu napravila zhrbené ramená a zohnuté ruky. „Používaj ho akoby to bola tvoja ruka. Vži sa do neho. Odhadni vietor,“ vysvetľovala som a očami sledovala listy na stromoch. Jemne sa vlnili vo vánku. „Mier viac do prava,“ povedala som a naďalej sledovala stromy. „Prečo? Veď fúka z ľava, takto netrafím,“ spýtal sa ma podozrievavo Ethan. „Poslúchaj ju,“ povedal Ted s úsmevom. „Vždy má pravdu. Nikdy som ju nevidel zle odhadnúť vietor,“ a mal pravdu. Vždy som akosi vedela odkiaľ bude fúkať a akou silou. Vedela som to akosi podvedome a ocko to nazýval intuícia. Verila som svojej intuícií a vždy sa to vyplatilo. Ethan poslúchol a čakal. „Počkaj, počkaj, počkaj a teraz!“ hovorila som mu a on na môj povel vystrelil. Presne ako som očakávala. Šíp sa zapichol do stromu podľa mojich predstáv i keď trocha mimo, ale to sa tréningom zlepší. Cítila som že môj nový žiak má talent a možno ma časom aj prekoná. To by bola zábava. Konečne nejaký súper, ktorý by ma nútil k zlepšeniu. „Oh, doniesol som ti o čo si ma prosila! Skoro som zabudol,“ povedal so smiechom Ted a odbehol do auta. Vrátil sa za päť minút s veľkým čiernym kufríkom. . „Ďakujem,“ povedala som a položila si ho na zem. Pomaly som ho otvorila a pozrela sa na obsah. Vytiahla som z neho veľkú pušku so zameriavaním. Zbraň pre sniperov. Prešla som po nej rukami a vžívala sa do nej. Bola skvelá. „Koľko ti za ňu dlžím?“ spýtala som sa a priložila si ju k ramenu. „Nechaj tak, je od tvojho otca...“ chcel pokračovať, ale prerušila som ho gestom že má zmlknúť. Pochopil. „Doniesol som ti slepé,“ povedal a podal mi malú krabičku. „Ďakujem,“ povedala som a periférnym videním som zbadala že Ethan na nás vyvaľuje oči. „Ty strieľaš?“ spýtal sa zdesene. „Ani netušíš čo všetko robí,“ povedal so smiechom Ted a pobalil pušku. „Niekedy ťa zoberiem na tréning,“ povedal a zobral kufrík. Vedela som že má výcvik snipera a preto som ho požiadala či by ma trénoval. Súhlasil. „Jasné, vďaka,“ povedala som Tedovi a postavila sa. Zaškvŕkalo mi v bruchu a zahanbene som sa pozrela do zeme. „Čo si naposledy jedla?“ spýtal sa ma Ted so zle skrývaným smiechom. „Cookies, včera večer a nesmej sa!“ odpovedala som. „Okay, ideme niekam na jedlo!“ vyhlásil a zobral si od Ethana luk, pobalil ho. „Nemám tu peňaženku a som oblečená takto,“ potiahla som si okraj trička. „Pozývam teba aj Ethana! Za tvoje dnešné víťazstvo. A tvoje oblečenie je v pohode. Vyzeráš v ňom dobre,“ ťahajúc ma k autu odpovedal. Ethan kráčal potichu za nami. Zjavne mu ešte stále behala po rozume tá zbraň. Sadla som si na miesto spolujazdca a zahľadela sa von oknom. Aj chalani sa posadili a Ted naštartoval a vyrazili sme. Nevedela som kam presne ideme, ale bolo mi to úprimne jedno ak sa najem. Od hladu ma už bolelo brucho. Znova mi zaškvŕkalo v bruchu a spoza volantu sa ozval tlmený smiech. Autom sme šli asi tak pol hodinu až sme napokon zastali pred veľkým zrubom, ktorý mal nad prednými dverami pribité jelenie parohy. Vystúpili sme a zamierili k budove. Ted otvoril dvere a počkal kým som vošla. Vnútro chaty bolo zariadené starým, ale vkusným nábytkom. V rohu miestnosti bol veľmi veľký krb a nad ním bola vypchatá medvedia hlava. Na stene oproti dverám bolo mnoho trofejí a zbraní. V jednom rohu miestnosti sa hádzali šípky, a niektorí odvážlivci hádzali nože. V miestnosti bolo asi osemnásť ľudí a žiadna žena. Až na mňa. Keď sme vstúpili dnu takmer všetky hlavy sa otočili ku nám. Až teraz mi došlo kde sme. Boli sme v loveckom bare. Keď sa lovci vracali z lovu, pripadne prespávali v lese mohli sa tu zastaviť a väčšina túto možnosť využila. V miestnosti bolo aj uprostred dňa prítmie a to sa mi páčilo. Bolo tu príjemne teplo a vznášala sa tu príjemná vôňa lesa, ohňa a pušného prachu. Zákazníci sa najčastejšie pohybovali vo veku od tridsaťpäť do päťdesiat rokov, ale bolo tu aj zopár mužov pred tridsiatkou. Najmladší sme tu boli suverénne my. Ted nás zaviedol ku koncu jedného z troch stolov v miestnosti. Pri tomto stole bolo najmenej ľudí. V celej miestnosti bolo cítiť silný mužský faktor. Muži v miestnosti po sebe pokrikovali, srandovali spolu a popíjali pivo. Keď som sa usadila zacítila som na chrbte hneď niekoľko pohľadov a nebolo mi to zrovna príjemné. Ethan sa obzeral po miestnosti a zjavne bol ešte viac nesvoj ako ja. Prišla k nám vysoká dobre stavaná servírka a podala nám jedálny lístok popri čom na Teda hádzala vyzývavé pohľady. Nemohla som povedať že ju nechápem pretože Ted vôbec nebol na zahodenie. Krátke hnedé vlasy mu jemne padali do čela a jeho krásne hnedozelené oči vyžarovali život. Mal peknú súmernú tvár a skvelé telo. Bol vysoký, ale žiadna extra korba. Jeho telo bolo rovnako súmerné ako jeho tvár a vyžarovala z neho sila. Otvorili sme si lístok a ja som sa zadívala na ponuku dňa. Po dlhom premýšľaní som sa rozhodla pre jahňacinu so zemiakmi. „Čo si dáš na pitie?“ spýtal sa ma Ethan listujúc v jedálnom lístku. „Hmmm, asi zázvorové pivo?“. Ted si dal zemiaky s mäsom a zeleninou na špíze a Ethan si vybral to isté ako ja. Obaja si dali zázvorové pivo. Servírka prikývla a rýchlym krokom odišla. Dvaja z mužov čo doteraz hádzali šípky si prisadli k nám a neskrývane si ma prezerali. Obaja boli poriadne korby. Jeden -mladší z nich- mal krátke čierne strapaté vlasy, asi troj, štvor dňové strnisko a malé, bystré modré oči. Starší -sediaci vedľa Ethana- mal dlhé na sluchách šedivé vlasy stiahnuté do copu a tiež mal strnisko. Jeho hnedé pozorné oči, ktoré akoby šírili chlad si ma naoko nezaujato prezerali. Bolo mi to dosť nepríjemné, ale nič moc som s tým robiť nemohla. Prisadli si k nám ďalší traja muži a všetci si ma prezerali. Prehrabla som si vlasy a vzdychla. „Čo tu robia taký mlaďasi ako vy a obvzlášť taká pekná slečinka?“ spýtal sa jeden z trojice a chytil mi jeden prameň vlasov. Ted chcel niečo povedať, ale stopla som ho. Mohla som sa obrániť aj sama.„Prišli sme sa najesť a radi by sme to urobili v kľude,“ povedala som a vrhla som na neho vzdorovitý pohľad. „Hah, slečinka má guráž!“ zasmial sa ďalší a znova po mne prešiel očami. Striaslo ma „Páni, keď vás porazím v šípkach -alebo nožoch je mi to úprimne jedno- necháte nás v kľude najesť?“ spýtala som sa a chlapi zapískali. „A čo sa stane ak prehráš slečinka?“ spýtal sa najmladší z mužov. „To si vyberte vy,“ povedala som drzo. A muži v miestnosti zapískali. „Haha, slečinka. Prílišná guráž môže byť na škodu, ale čo. Nám to neublíži. Tak páni, čo by sme od slečinky chceli keby sme vyhrali?“ spýtal sa so smiechom muž a znova po mne prešiel očami. Vzdorovito som vystrčila bradu a sledovala mužov okolo mňa. „Nech s nami ide na lov!“ zakričal jeden a miestnosťou sa ozvalo súhlasné mrmlanie a pokrikovanie. „Okay, slečinka! Ideme na vec!“ povedal povýšenecky chlap a z davu vystúpil muž. „Ja si proti nej zahrám!“ povedal a vrhol na mňa zvláštny pohľad. Postavila som sa a Ted ma chytil za ruku „Si si tým istá?“ spýtal sa. Prikývla som a zamierila som k terčom. Mala som silný pocit že som môjho súpera už kdesi videla...
na moje nervy zeby zajtra som 500 ecka rozjebala do mnusu keby som teraz mala kreditku ta prisam picu ze hladam nocne obchpdy nakupujem pisoviny s flasou ginu v ruke
tlaaaaaaaak
no ale kokotonyy
ja ju prejebem cez plot z hora
be neklepem sa od nervov vobec cosi ...
z velkej vacsiny je to kvoli vydavatelstvu. to dalo podmienku ze film smie mat hodinu a pol a oni to jednoducho museli skresat, warner im urcuje podmienky pretoze im stale bezala zmluva takze inak to neslo,. to ktore songy vystrihnut bolo z casti kontrolovane tiez, co ani velmi nemozme zazlievat, pretoze pocas niektorych pesniciek mali technicke problemy. bola som na tom koncerte (ah! a pamatam si ze pocas blackout mal dom problem s bubnami, pobehoval tam po podiu nejaky chlap a zapajal mu tam kable a tak no a warner si jednoducho nemoze dovolit poslat von nieco take aj ked nam by to bolo jedno, ale je to tak. inak by napr blackout nevystrihli, pretoze scena ked sa artistka zniesla k mattovi a podali si ruku bola robena specialne len pre rim kvoli dvd. to iste sa tyka aj unsustainable, myslim ze bol nejaky problem so zvukom a proste to na dvd pustit nemohli, aj ked to je obrovska skoda jednoducho nie je to v podstate vobec ich chyba, ono urcit ktoru pesnicku vystrihnut a ktoru nie musi byt neuveritelne tazke a aj ked su nejake pesnicky vseobecne oblubenejsie, neda sa urcit ktora si to "zasluzi" menej a ktora viac. mna osobne napr hrozne mrzia outra a riffy ktore povystrihovali, freedom outro po stockholme alebo house of the rising sun intro k tiru su uplne neskutocne a fakt som bola sklamana, ze ich dali prec. ale na druhej strane, keby tam mali byt na ukor KoC alebo nejakej inej pesnicky, bolo by to este horsie. achh blbe vydavatelstvo a ospravedlnujem sa za giganticky komentar, ja si pri muse nikdy neviem pomoct
Ponorný varič pre varenie Sous-vide pre domácnosti a menšie reštauračné prevádzky.
Výhodou sú malé rozmery a systém ohrevu vody so spodnou cirkuláciou.
Vhodné do akejkoľvek nádoby s objemom do 40 L. Kvalitu tohoto prístroja určuje moderný
ergonomický dizajn, display s veľkými číslami, kontrola hladiny vody, časovač od 1 min. do 99 h, ochrana proti preťaženiu, teplotný rozsah do varu 1 až 99°C. ďalšou výhodou je nízka
hmotnosť a bezúdržbové vyhotovenie. Tepelná odchýlka +-0,05°C. Vcene je kniha o varení
technológiou Sous-Vide s tabuľkou odporúčaných teplôt a časov.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
64 komentov
^^
851 01 Bratislava
Písala som na youtube komentár a ja túto prkotinu neviem na klávesnici nájsť tak ju vždy skopírujem
tlaaaaaaaak
no ale kokotonyy
ja ju prejebem cez plot z hora
be neklepem sa od nervov vobec cosi ...
neee
a inak si idem spraviť reklamu
» www.facebook.com/kushiphoto...
Výhodou sú malé rozmery a systém ohrevu vody so spodnou cirkuláciou.
Vhodné do akejkoľvek nádoby s objemom do 40 L. Kvalitu tohoto prístroja určuje moderný
ergonomický dizajn, display s veľkými číslami, kontrola hladiny vody, časovač od 1 min. do 99 h, ochrana proti preťaženiu, teplotný rozsah do varu 1 až 99°C. ďalšou výhodou je nízka
hmotnosť a bezúdržbové vyhotovenie. Tepelná odchýlka +-0,05°C. Vcene je kniha o varení
technológiou Sous-Vide s tabuľkou odporúčaných teplôt a časov.