Tiež sme hrali všelijaké primitívne hry, najviac sa mi tak uchovalo v pamäti, ako sme sa hrali v aute mojich rodičov počas nákupov (oni išli nakupovať a nás v ňom nechali) - sme si posadali na predné sedadlá a hrali tehotnú ženu s manželom. Ja som hrala vodiča a sesternica tehotnú ženu. Rozhovor asi takýto:
,,Musíš to vydržať!!! Za chvíľu sme tam!"
,,Ivanka, ja rodím! Praskla mi plodová voda!"
,,Ja som tvoj manžel, nie Ivanka. Bože. Ty halucinuješ! Neroď! Vydrž to ešte! Bože môj, zašpiníš mi auto!"
,,Dávaj pozor na cestu! Aaaaa...." *vreskot, simulácia kŕčov*
,,Vidím hlavičku!"
*znova vreskot*
Samozrejme, okná otvorené a bavilo sa na nás celé parkovisko a potom prišiel policajt, že či sme retardované, alebo čo, a že kde máme rodičov
Ono to vtipné až tak nie je, ale... je to spomienka, pri ktorej sa vždy so sesternicou pobavíme
no napriklad ked som mal 7rokou a babka ma merkovala, ale volako slabo si ma ani nevsimala, tak som odisiel na nitriansky hrad v tedy tam bolo este vela miest kde sa dalo liezt, po roznych zrucaninach a nie ako teraz ale potom ked som neskoro prisiel domov som taky vyprask dostal
alebo ja som sa raz z kamaratmi(ja som mal cca 8-9rokou) hral z ohnom a zapalili sme strom omylom samozrejme ale zahasili sme ho potom, ale horel riadne, ale polovicka stroma bola sucha a druha este zelena takze sme mu len pomohli na dalsi rok zacal vyhanat konare aj zo suchej strany
Keď sme šli ra zo školy,tak sme našli na ceste použitý kondóm a dali sme ho niekomu na čelné sklo....alebo sused z vedľajšieho vchodu šiel raz v zime vyniesť smeti a som si prichystal takú snehovú guľu,z ktorej som mal skoro ľad...chcel som ju hodiť vedľa neho a naľakať ho tým ale trafil som mu rovno do hlavy (z tretieho poschodia)...doteraz si pamätám to pľasknutie,ktoré bolo počuť na pol ulice (bol plešatý)....našťastie ma nikto nevidel
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
26 komentov
a keď som kreslila tatka, tak som sa rozplakala, že ho nedokreslím, lebo nemám plešatú farbičku
stale som nad tym rozmyslala. a asi v 15tich mi to doslo
@etelnair čakáme
ja nemám:/ ja iba kukám vyzvedať
Tiež sme hrali všelijaké primitívne hry, najviac sa mi tak uchovalo v pamäti, ako sme sa hrali v aute mojich rodičov počas nákupov (oni išli nakupovať a nás v ňom nechali) - sme si posadali na predné sedadlá a hrali tehotnú ženu s manželom. Ja som hrala vodiča a sesternica tehotnú ženu. Rozhovor asi takýto:
,,Musíš to vydržať!!! Za chvíľu sme tam!"
,,Ivanka, ja rodím! Praskla mi plodová voda!"
,,Ja som tvoj manžel, nie Ivanka. Bože. Ty halucinuješ! Neroď! Vydrž to ešte! Bože môj, zašpiníš mi auto!"
,,Dávaj pozor na cestu! Aaaaa...." *vreskot, simulácia kŕčov*
,,Vidím hlavičku!"
*znova vreskot*
Samozrejme, okná otvorené a bavilo sa na nás celé parkovisko a potom prišiel policajt, že či sme retardované, alebo čo, a že kde máme rodičov
Ono to vtipné až tak nie je, ale... je to spomienka, pri ktorej sa vždy so sesternicou pobavíme
alebo ja som sa raz z kamaratmi(ja som mal cca 8-9rokou) hral z ohnom a zapalili sme strom omylom samozrejme ale zahasili sme ho potom, ale horel riadne, ale polovicka stroma bola sucha a druha este zelena takze sme mu len pomohli na dalsi rok zacal vyhanat konare aj zo suchej strany
a dalsis XY takychto pribehou