No vadilo by mi to, brala bysom to ako nedostatok zaujmu jeho strany, porozpravala by som sa s nim, ak nic, tak by som proste kaslala na neho aspon par dni
pokiaľ je to takto od začiatku, tak si zvykol, asi mu to vyhovuje a možno si myslí, že ty si typ, čo chce mať všetko pod kontrolou a že tebe to vyhovuje zariaďovať všetko "podľa seba" a nechce ti v tom zavadziať
aj mne sa občas zdá, že to tak u nás je..Proste mu o tom povedz, že ako sa cítiš ked to tak je a tak...Ak je normálny, tak si to uvedomi a bude sa ozývať častejšie...
ale tak mne sa občas zdá, že ten môj si nato už nejako akokeby "zvykol" že ja som tá iniciátorka (väčšinou teda)...
zvykol si napr. zober si že ja tiež malokedy zavolam priatelom že či idú von... lebo viem že mi brnknú oni ano ano pripadam si jak pica ked si to tak citam
proste par dni ho nevolaj von a buj v pohode a potom ta aj on zavola
Myslím, že je normálne, ak chalan má v sebe túžbu vidieť svoje dievča a dožaduje sa toho sám.
Ak sa nedožaduje, čosi nie je v poriadku buď s ním alebo s Tebou ... nemá čas, je málo akčný a necháva veľa vecí na Tebe, alebo ste v stereotype, kedy už stretnutia nemajú tú túžbu, napätie, úprimnú radosť, aby sám po ďalšom stretnutí pišťal. Možno sa mu ozývaš často, si vždy v poruke a "zovšednela si" ...
Toť môj názor skromný, neviem fakt ako to je u vás. Možno som len strelila capa teraz.
napadlo mi to iste co @3 a bol by som rad ze sa slecna vie postarat o program,a nemusim byt stale kreativny a vymyslat nieco ja,lebo to vie byt niekedy dost unavne(co asi vies sama najlepsie )
ucho napíš mu teda, ucho co mu mám povidat....kačko mne to je jedno... poznám... ked ti to moc vadí porozprávaj sa s ním o tom, ale neviem ci ti to pomože
neviem ako by som sa cítil a nie som dievča, ale poviem ti ako som to vnímal keď som bol v tejto situácií, a prečo som sa správal ako som sa správal:
najprv bolo príjemné že som v situácií kedy môžem byť do určitej miery pasívny, lebo sme boli tesne za fázou balenia, ktorá je pre mňa osobne vždy dosť vyčerpávajúca (a v poslednom čase začínam mať pocit že musím daný objekt doslova nežne zaspiatočkovať do kúta, inak sa neprejaví). potom som si na to zvykol, a bolo príjemné vedieť že existuje aspoň jeden človek ktorý sa ozve mne, tak som si to užíval. potom začali nastávať... "kolízie", volala ma von v časoch ktoré som chcel mať pre všelijaké svoje nezmysly, a moje "nie" boli príjmané... bolestivo, ublížene a problematicky...
potom nastala fáza, kedy som sa jej neozýval z veľkej časti preto, lebo som vedel/predpokladal, že "keď sa dneska ozvem tak sa na mňa znesún výčitky že som sa včera neozval" a podobne.
(a potom po relatívne krátkom čase rozchod.)
plus: celý ten priebeh som mal pocit že som vlastne ani poriadne nedostal príležitosť byť proaktívny... ozývala sa mi tak často a snažila sa nás dokopy zorganizovať tak často, že mi obvykle ani nestihla začať chýbať, nestihol som začať poriadne ju túžiť vidieť.
skus ho par dni nikam nevolat, a ak sa ti sam neozve do max.dvoch dni, tak potom to uz nema zmysel.. pravdepodobne ta uz potom berie ako kamaratku, len asi nevie ako ti to povedat..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
25 komentov
ale tak mne sa občas zdá, že ten môj si nato už nejako akokeby "zvykol" že ja som tá iniciátorka (väčšinou teda)...
proste par dni ho nevolaj von a buj v pohode a potom ta aj on zavola
Myslím, že je normálne, ak chalan má v sebe túžbu vidieť svoje dievča a dožaduje sa toho sám.
Ak sa nedožaduje, čosi nie je v poriadku buď s ním alebo s Tebou ... nemá čas, je málo akčný a necháva veľa vecí na Tebe, alebo ste v stereotype, kedy už stretnutia nemajú tú túžbu, napätie, úprimnú radosť, aby sám po ďalšom stretnutí pišťal. Možno sa mu ozývaš často, si vždy v poruke a "zovšednela si" ...
Toť môj názor skromný, neviem fakt ako to je u vás. Možno som len strelila capa teraz.
neviem ako by som sa cítil a nie som dievča, ale poviem ti ako som to vnímal keď som bol v tejto situácií, a prečo som sa správal ako som sa správal:
najprv bolo príjemné že som v situácií kedy môžem byť do určitej miery pasívny, lebo sme boli tesne za fázou balenia, ktorá je pre mňa osobne vždy dosť vyčerpávajúca (a v poslednom čase začínam mať pocit že musím daný objekt doslova nežne zaspiatočkovať do kúta, inak sa neprejaví). potom som si na to zvykol, a bolo príjemné vedieť že existuje aspoň jeden človek ktorý sa ozve mne, tak som si to užíval. potom začali nastávať... "kolízie", volala ma von v časoch ktoré som chcel mať pre všelijaké svoje nezmysly, a moje "nie" boli príjmané... bolestivo, ublížene a problematicky...
potom nastala fáza, kedy som sa jej neozýval z veľkej časti preto, lebo som vedel/predpokladal, že "keď sa dneska ozvem tak sa na mňa znesún výčitky že som sa včera neozval" a podobne.
(a potom po relatívne krátkom čase rozchod.)
plus: celý ten priebeh som mal pocit že som vlastne ani poriadne nedostal príležitosť byť proaktívny... ozývala sa mi tak často a snažila sa nás dokopy zorganizovať tak často, že mi obvykle ani nestihla začať chýbať, nestihol som začať poriadne ju túžiť vidieť.
Radšej sme to nechali tak ..