S prvým prvým frajírkom som sa rozišla lebo bol príliš pekný a každá ho chcela, mňa to hrozne sralo.
S druhým frajírkom som sa rozišla preto, lebo to bol ťuťmáčiQ ktorý nevedel čo chce, nevedel nič a bol slabou oporou.
S tretím frajírkom som sa rozišla preto, lebo bol moc bohatý
Každý rozchod som chvíľu ľutovala ale už NEĽUTUJEM lebo mám bestovního chlapa :3
nerozumeli sme si už + začala vymyšlať a potrebovať k životu inú pozornosť a j*bala na všetko dôležité ...
ano lutoval som to, ale časom som prišiel na to že s takym človekom by som už byť nechcel
já ti nevím, s tým prvým to nejak plynule prešlo do "kamarátstva" (ak sa to tak dá nazvať, jednoducho začal byť ku mne úplne chladný a ja som nevedela prečo, správali sme sa k sebe kamarátsky) a napokon sa dal dokopy s nejakou novou, mne samozrejme ani slovo, takže som to pekne-krásne zistila, keď sa dal na facebooku do vzťahu :ehm: a s druhým, hmm... tiež nikdy nevyslovený rozchod, tiež sme znova kamoši (s tým prvým bol po čase prerušený kontakt) a akosi to bolo tak, že keď som u neho bola prvý a jediný krát na noc, tak som si na druhý deň od neho našla správu, že "maj sa, mažem si ťa, už to s tebou nemá význam"...
1. ona so mnou, lebo si uvedomila že s tým že jej/nám (ako 18ročný) zabezpečím budúcnosť to nebude také jednoduché a priamočiare ako by chcela.
2. ja s ňou, lebo som ju mal rád a bolo mi ľúto že sa ju snažím použiť ako náplasť na prvý rozchod a kvôli tomu ju ani neviem poriadne oceniť.
3. ja s ňou, lebo som si uvedomil že ju neľúbim, "len" je mi s ňou neskutočne dobre.
4. ona so mnou, lebo som sa jej nedostatočne venoval, lebo už som si nechcel do stredu života postaviť ženskú (čo sa aj tak nie úplne podarilo, vyhnúť tomu).
Nejak sme si prestali rozumiet... ze by sme sa mali rozist mi doslo vtedy, ked som si uvedomila, ze on vlastne nechcel moc pocuvat o tom ako sa mam ja, a mna az tak uprimne nezaujimalo, ako sa mal on. Ale ono to bolo cele take cudne, mali sme taku fajnu kombinaciu povah ze sme boli vkuse smutni z niecoho a nebolo to dobre
s mojím prvým sa to ťahalo dlhšie, rozchádzali sme sa a schádzali, najprv to bolo na diaľku - podvádzal ma, potom sme sa asi po roku a pol dali znova dokopy, ale nedalo sa naňho spoľahnúť a nechcel si priznať, že ma má rád a vlastne som to ani nebrala nejako vážne, len prvá láska... a ten rozchod bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať, lebo hneď potom sa moje kamošky rozhodli nájsť mi normálneho chlapa a som s ním už sedem rokov
(a ešte medzitým som pár mesiacov chodila s kamarátom, ktorý sa vytrvalo snažil o niečo viac a tak som tomu dala šancu, ale stále sme sa hádali (čo ja fakt nezvyknem) a ľutujem, že sa to vlastne začalo, lebo sa vtedy všetko pokazilo a vlastne aj partia sa rozpadla)
1) dialka plus sme boli deti este
2) ma nelubil len mu bolo so mnou dobre
3) cele zle
4) mali sme absolutne odlisne zivoty naroky a ocakavania nevedeli sme si navzajom dat co sme potrebovali a jedneho dna ta frustracia prevazila tych par peknych chvil
ako som uz niekde vravela chybaju mi asi ako trieska pod nechtom dobre mi je teraz
lutujem len to ze som s niektorymi zabila tolko casu...som sa mala spakovat po dvoch dnoch a mat stastny zivot ale tak vsetko skoncilo to je hlavne
ale som hnusna
najlepšie dovody na rozchod : "nelubila som ho,bolo mi s nim len dobre" (aj v mužskom vydaní)
Neskutočne ako su ludia sprostí Tak načo spolu začnete vztah ked ho/ju nelúbite? Začnite až ked ste si istí,že je to láska a nie len "je mi s nou dobre".Mne je dobre s každým kamošom/kou,inak by som s nimi netrávil čas a predsa sa nedávam dokopy s každou jednou. Retardácia ludí nemá hranice fakt
1. mrte rozdielne povahy sme boli a to neskor formovalo hrozne vela placu a zbytocnych nedorozumeni, ktore neboli potrebne. nicilo ma to. jeho zrejme tiez. my sme sa vlastne ani nerozisli, to sa tak nejak samo.... to mi je luto, ale to, ze uz nie sme spolu mi luto nie je, uz som sa nevladala tak nicit. ale mam ho doteraz rada.
2. fu, z casti to bolo o tom, ze ja som bola este na strednej a on uz pracoval, mali sme odlisne priority a rodicia do neho z casti pravdivo hucali ze ja budem este milion rokov studovat. a byvali sme daleko od seba, on uz potreboval plnohodnotny vztah a ja som na take veci nebola pripravena.
3. neviem. premýšľam a naozaj neviem. možno lebo sme od začiatku vedeli, že to nepojde, v zmysle maturitny rocnik a vedeli sme, ze pojdeme na vs vzdialene aspon 300 km. a my sme byvali od seba tiez daleko. a vseobecne sa necrtala moc realna buducnost. a mozno preto, ze cele to bol otake nerealnejsie. velmi sme si rozumeli, ale existovali sme v akomsi paralelnom svete, akejsi bubline. jo a bol emočne dosť pošahaný z minulych zazitkov. neviem, doteraz proste neviem.
@jurito vidíš, a podľa mna zas nemožno vedieť, že človeka ľúbiš kým s ním nestráviš nejaky plnohodnotny vztahovy cas. ale ja ta aspon nenazvem retardovanym, ze?
@jurito to nie je "ženská logika" o človeku môže povedat, ze s nim mas vela spolocne, ze sa ti paci, ze je mila, ze ma super povahove crty, ze si s nou vies predstavit buducnost, ale v mojom ponimani prosto nemozno pocitovat tu hlboku odovzdanu aprtnerku lasku ku cloveku, s ktorym este vo vztahu nie si v poriadku, ak ty riesis vztahy inak, a si spokojny, tak nie je o com, ale aby si to namiesto "iny nazor" nazval "zenska logika" to mi pride prinajmensom zabavne
@ssnehulienka mne príde zábavné ako ludia rozprávajú toto čo ty ,rýchlo sa drbnu po 2 týždnoch poznania do vztahu a potom tu vyplakávajú a zakladajú témy ,že sa rozišli lebo vlastne ho/on/ona ani nelubili ...gratulujem,hlavne že zapadli do davu
@jurito zjavne si nepochopil co sa ti snazim povedat. aj spominam v mojich komentaroch, nikde nenegujem dolezitost poznat cloveka pred tym, vediet aky je, co ma a co nema rad, co je za povahu ake su je ho hobby a veci. len hovorim ze podla mojho nazoru tu ozajstnu odovzdanu lasku mozes pocitit az po case vo vztahu. co hovoris ty je, ze sa bavime o ludoch co sa daju do vztahu bez toho aby sa poznali a neviem co cize kazdy si zjavne ideme o svojom len ja nemam potrebu ta volat retardovanym a oznacovat tvoje nazory za "muzsku logiku". pekny den
@thebad Nie nie, teraz mám toho správneho, pekného no nie prenádherného, priemerne zabezpečeného. Proste " normálneho "
Všetkého veľa škodí.
Keď bol príliš pekný, každá sa na neho pozerala, pokúšala sa ho baliť a mne to hrozne vadilo.
Keď bol moc bohatý, vadil mi ten rozdiel, nechcela som byť " menej "
Preto som rada, za tú klasiku obyčajnú čo mám teraz.
ale vždy bol asi najdôležitejší dôvod (výsledok všetkých ostatných + toho že mám proste sklony nič nepovažovať za trvalé) že som toho človeka neľúbila proste, nie tak aby som s ním chcela stráviť život. možno raz to bolo obojstranné.
a ani jeden rozchod neľutujem, aj keď ľutujem situácie, ktoré tie rozchody spôsobili alebo situácie ktoré nimi boli spôsobené.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
48 komentov
co ja ti viem, ked to je skutocna laska..snad to smrt nezastavi
Som rad že si sa pobavil ale rakovina nie je vtipna
v tvojom podani trosku !
Tak trošku áno
S druhým frajírkom som sa rozišla preto, lebo to bol ťuťmáčiQ ktorý nevedel čo chce, nevedel nič a bol slabou oporou.
S tretím frajírkom som sa rozišla preto, lebo bol moc bohatý
Každý rozchod som chvíľu ľutovala ale už NEĽUTUJEM lebo mám bestovního chlapa :3
dat reasons
ano lutoval som to, ale časom som prišiel na to že s takym človekom by som už byť nechcel
2. ma vlastne ani nechcela.
dalsi dvaja ma pravdepodobne ani nelubili
2. ja s ňou, lebo som ju mal rád a bolo mi ľúto že sa ju snažím použiť ako náplasť na prvý rozchod a kvôli tomu ju ani neviem poriadne oceniť.
3. ja s ňou, lebo som si uvedomil že ju neľúbim, "len" je mi s ňou neskutočne dobre.
4. ona so mnou, lebo som sa jej nedostatočne venoval, lebo už som si nechcel do stredu života postaviť ženskú (čo sa aj tak nie úplne podarilo, vyhnúť tomu).
ale tiež sa často zaujímam, prečo sa ľudia rozchádzajú a nestačím žasnúť občas ..
(a ešte medzitým som pár mesiacov chodila s kamarátom, ktorý sa vytrvalo snažil o niečo viac a tak som tomu dala šancu, ale stále sme sa hádali (čo ja fakt nezvyknem) a ľutujem, že sa to vlastne začalo, lebo sa vtedy všetko pokazilo a vlastne aj partia sa rozpadla)
2) ma nelubil len mu bolo so mnou dobre
3) cele zle
4) mali sme absolutne odlisne zivoty naroky a ocakavania nevedeli sme si navzajom dat co sme potrebovali a jedneho dna ta frustracia prevazila tych par peknych chvil
ako som uz niekde vravela chybaju mi asi ako trieska pod nechtom dobre mi je teraz
lutujem len to ze som s niektorymi zabila tolko casu...som sa mala spakovat po dvoch dnoch a mat stastny zivot ale tak vsetko skoncilo to je hlavne
ale som hnusna
Neskutočne ako su ludia sprostí Tak načo spolu začnete vztah ked ho/ju nelúbite? Začnite až ked ste si istí,že je to láska a nie len "je mi s nou dobre".Mne je dobre s každým kamošom/kou,inak by som s nimi netrávil čas a predsa sa nedávam dokopy s každou jednou. Retardácia ludí nemá hranice fakt
2. fu, z casti to bolo o tom, ze ja som bola este na strednej a on uz pracoval, mali sme odlisne priority a rodicia do neho z casti pravdivo hucali ze ja budem este milion rokov studovat. a byvali sme daleko od seba, on uz potreboval plnohodnotny vztah a ja som na take veci nebola pripravena.
3. neviem. premýšľam a naozaj neviem. možno lebo sme od začiatku vedeli, že to nepojde, v zmysle maturitny rocnik a vedeli sme, ze pojdeme na vs vzdialene aspon 300 km. a my sme byvali od seba tiez daleko. a vseobecne sa necrtala moc realna buducnost. a mozno preto, ze cele to bol otake nerealnejsie. velmi sme si rozumeli, ale existovali sme v akomsi paralelnom svete, akejsi bubline. jo a bol emočne dosť pošahaný z minulych zazitkov. neviem, doteraz proste neviem.
Všetkého veľa škodí.
Keď bol príliš pekný, každá sa na neho pozerala, pokúšala sa ho baliť a mne to hrozne vadilo.
Keď bol moc bohatý, vadil mi ten rozdiel, nechcela som byť " menej "
Preto som rada, za tú klasiku obyčajnú čo mám teraz.
2. - hádky
3. - sral na mňa
ale vždy bol asi najdôležitejší dôvod (výsledok všetkých ostatných + toho že mám proste sklony nič nepovažovať za trvalé) že som toho človeka neľúbila proste, nie tak aby som s ním chcela stráviť život. možno raz to bolo obojstranné.
a ani jeden rozchod neľutujem, aj keď ľutujem situácie, ktoré tie rozchody spôsobili alebo situácie ktoré nimi boli spôsobené.