Existuje naozajstná dôvera a vernosť?

podla mna prava vernost existuje staci toho cloveka poriadne poznat a budes mu UPLNE doverovat

Prava vernost a dovera existuje.. avsak je chyba spajat si doveru z pochybnostami

pamätám si, ako som to rozoberala s jedným človekom, prvý a posledný raz.. nejako padlo to slovo od neho, že dôvera, a ja preboha, to je čo? nechápala som, načo to spomína ... sú veci, nad ktorými sa vôbec nepozastavujem, lebo ich buď beriem ako absolútnu samozrejmosť, alebo naopak, a tou samozrejmosťou je vernosť, s tým som sa narodila, som verný ako pes neviem opúšťať ľudí, moje medziľudské vzťahy sú veľmi paradoxné, na jednej strane ľudí považujem za veľké svine z mnohých dôvodov a hanbím sa často za svoj druh, na druhej strane už bolo povedané; kedysi som veľa očakávala, dnes neočakávam nič (ak nerátame hmotné záležitosti , a preto ani odo mňa nemôže často človek dostať to, čo chce, a čo sa týka tej dôvery? no ja som príliš veľký cynik, aby som poznala niečo také u druhých ľudí, takú vlastnosť si nebudem vážiť tak skoro asi u nikoho nikto si to totiž nezaslúži a nikto ma to poriadne "nenaučil", ani tí najbližší, bohužiaľ... dosť som sa aj za tie roky naučila nelipnúť na človeku, no a ak väčšina ľudí mi napíše niečo o dôvere, vyzná sa, dôvera je niečo ako záväzok, a ja... nepatrím nikomu a nikto, pochopiteľne, nepatrí mne... no jasne,rada pomôžem, ah, no patrím sebe samej , to je pravda tuším, že toto všetko pochopil len jeden človek na svete, teda aspoň dúfam, možno preto mi je verný, jasne, si to ty, moje dvojča, tak vzdialené a tak blízke

a ešte si myslím, že taká kompletná dôvera ani neexistuje, skôr také jej odrobinky... stále budú sklamania, veľké, malé a preto by sme sa mali naučiť odpúšťať!

Dovera urcite existuje, ja naozaj doverujem



Ale vernost? Hmmmmm psychicka urcite. O tej fyzickej silno pochybujem. Aspon v mojom pripade. Aspon v tom veku v akom som.

Nie je to nejaká poisťovňa, alebo tak?

myslím že existuje určite... len je jej dosť málo a myslím že nie každý má tú česť sa s ňou stretnúť..

Na 100 percent nebudem priateľke dôverovať nikdy, a vernosť? Keď chcem byť verný, tak som verný...

zakladom vztahu je dovera...bez dovery nema vztah vyznam..

nie neexistuje

ak miluješ veríš ak ťa sklame je na tebe či odpustíš ale už veriť nebudeš no ak ti niekto verí prečo jeho dôveru zklamať ,??? nevidím v tom nejakú logiku ...



proste pokiaľ niekomu poviem že ho milujem myslím ot vážne a pokiaľ niesom totálne namol ani nepomyslím na nejakú neveru ...

ohľadom kompletnej dôvery súhlasím so Zipporah, iba odrobinky ..... skoro každému sa dá veriť ale vždy len do určitej miery, niekedy je to skôr viera v seba a vo svoju schopnosť odhadnúť druhého

a ... áno dôvera je obojok, záväzok a nie je pre každého, obzvážď nie pre večne slobodné duše že Zipporah?

áno, presne tak takže naozaj jeden na svete človek ma chápe, ale nielen to, taký je v tom ako ja a to je lepšie, lebo človek ľahko povie, áno, rozumiem ti, a keď príde na lámanie chleba, sú len zbytočné otrepané hádky, ktoré oberajú o energiu a ako vraví illiena, treba veriť vo vlastnú schopnosť odhadnúť človeka druhého, čo od neho môžeme čakať a zariadiť sa podľa toho, za sklamania si môže každý sám, lebo furt niečo od druhých chceme, však to je fajn, len treba sa na to pozerať trochu aj z tejto stránky, a nehľadať vinníka len v druhom, ako vravel dosty, nikdy neodhalíme svoje vnútorné ja úplne a tak je to aj s odhaľovaním človeka, preto sklamania patria k životu, nevieme niekedy ani seba samých pochopiť, nie ešte čakať od druhých niečo, no neodhadli sme situáciu, fajn, nepotkli sme sa do takej mieri, že sme ostali ležať mŕtvi, tak ideme ďalej... áno, presne tak, ja som večne slobodná, preto sa nikdy nevydám a preto nepatrím nikomu, a s nikým asi nebudem schopná spolunažívať a zbytočne nedramatizujme ďalej

Presne ked som toto napisal ako temu pre forum tesne potom sa mi stala nemila vec.

Nejdem to tu rozmazavat dopodrobna ale pre obraz staci ze som bol pred rokmi tak sklamany zo vztahu ze som si na srdce dal akoby ocelove dvere.No ako to byva asi zvykom aj tie najtvrdsie dvera sa daju vyrazit.A prislo nieco krasne a dvere vyrazilo niekde kde sa ich neviem najst a ani ich nechcem hladat.Lenze to stastie si zrazu povedalo ze nevie samo co chce ci byt samo ci so mnou.Pocit co mam teraz teda este vo mne nikdy nebol a je zdrvujuci.

zipporah ma neriamo donutila toto napisat.Lebo pisala o sklamani a o tom ze radsej snikim nebude spolunazivat a ze nikomu nepatri.Ja som si myslel to iste a bol som o tom presvedceny ze takto mi bude lepsie,ale prislo toto a zrazu som zacal verit ze moze byt lepsie ze mozem byt naozaj stastny!

OMYL!!!!!

Ozvali sa u nej spomienky na stary vztah a zasa som sa odcitol v tom v com som bol predtym ako som sa citovo zavrel.Dvera sa este na pant nenasadili ale je to asi v haji.



Tu vidim pochybenie na tej tzv. citovej vernosti ci muyslienkovej nazvime si to ako chceme!Sice je vam partner verny navonok vo vnutry sa moze vracat k starym veciam a neskor to u nho prepuknut tak ze si uz nedokazete ani len rozumiet.



Cista naozajstna vernost neexistuje.Laska ano bez pochyby ale vernost to teda nie a je len na nas ako sa k tomu postavime a ako vuriesime tieto sytrasti zivota.Ci bude nasa snaha uspesna alebo stroskota an malickostoiach!!!