Ahojte Prosím pomôžte mi Máme sa naučiť básničku (teda môžem aj príbeh ale ja chcem báseň) na recitovanie a ja nič neviem násjť na nete - sú tam buď detské alebo také trojzmyselné alebo neviem aké Doma žiadne knižky nemám (len pre malé deti) a ne
@rose175 nemáš čas zájsť do kniznice a nechat si poradit knihu na tvoj vek, ale mas cas sa eventualne naucit text na spominanu sutaz? si si ista tym co pises? O.o
skôr s prózou ti viem poradiť, od Daniela Heviera je More vo fľaštičke super a ešte sa mi páči úryvok konca z knihyPeter a Lucia od Romaina Rollanda, oni tam na konci zomrú, zrúti sa na nich kostol a vie to tak krásne melancholicky znieť.
ten hevier je super v tom,že tam vystupuje robot a robotickým hlasom je tam pár viet, som to dala na kubíne pred xy rokmi a sa mi to fest páčilo
14ročné dievča nemá čas?? O.o
Mne toto dával vždy učiteľka z dramatického takže neviem. Ale v knižnici ti poradia. Len nesmieš byť lenivá sa prehrabovať v knihách.
je pravda že som lenivá ale teraz mi ide o to že možno to pozrebujem už na piatok a ešte nič nemám tak preto píšem sem či mi neviete poradiť aby som sa to začala čím skor učiť chapete?
Nám sa ich dala učiteľka naučiť tento rok a som v tom istom ročníku ako ty, tak si ich vyskúšaj pozrieť... Prvá báseň je podľa mňa ľahšia (no aspoň pre mňa bolo ľahšie sa ju naučiť slight_smile: ako druhá, ale to je zase na tebe. A druhá je aj v učebnici Literatúry.
A potom Miroslav Válek: Jesenná láska ... Je to docela krátka báseň na 9. ročník, ale vyskúšaj.
našla som 3 básne ktoré sa mi ako tak páčia... ktorá sa vám páči najviac?
1. Štefánia Pártošová - A keby zas
Kto seba druhým nedával,
v ulite dušu schoval,
kto do hviezd oči nedvíhal,
schol bez teplého slova,
kto miesto boja líhal si
spokojne na pažiť,
ach, tomu škoda, preškoda
bolo na svete žiť.
Kto pravde cestu nedláždil,
do búrok bál sa vkročiť,
kto v teple driemuc na peci
trýznivé nemal noci,
komu cez prsty pretiekla
zázračnosť ľudských síl,
kto v iných seba nenechal -
načo sa narodil?
Kto vieru v prehrách roztratil
a nenašiel ju znova,
lež k brehom svojej porážky
pokorne zavesloval,
kto na plytčinách utopil
kyticu mladých liet,
nič nedarujúc nikomu -
zbytočne uzrel svet.
Kto nikdy láskou nevzbĺkol,
šanujúc sviecu žitia,
kto poryv suchých citíkov
na zisky prepočítal,
kto chladný ako meteor
sám seba vyžiaril,
ten môže mŕtvy za živa
vystrieť sa na máry.
Ja požehnávam ušlé dni
búrlivo pulzujúce,
a keby bolo treba zas
vytasiť vlastné srdce,
i s krvou ho ja rada dám,
života neželúc,
len aby ľuďom na cestu
zasvietil jeho lúč.
2.Bolo i bude
Veje vietor, veje
od Tatry k Dunaju:
Smutné hlasy idú
po slovenskom kraju.
Po slovenskom kraju
také idú hlasy:
už sa pominuli
tie slovenské časy: —
Časy naše, časy,
časy našej slávy,
keď nad Nitrou viali
slovenské zástavy.
Hoj, Nitro, zlatý trón
kráľa Svätopluka,
čo raz naň pomyslím,
srdce vo mne puká.
Boli sme my, boli
medzi národami,
ako ten náš Kriváň
nad tými Tatrami.
Bol ten náš kraj v kvete,
ale ten kvet zvädol:
Dobrú noc, Slováci!
Váš deň už zapadol. —
A keď aj zapadol,
veď on zase svitne;
ten náš slovenský kraj
v nový kvet vykvitne.
Hore sa, Slováci!
Hore sa! — a Boh dá:
bude Slovák ešte,
čím býval inohdá.
Stojí ešte, stojí
Kriváň nad Tatrami:
bude Slovák, čím bol
medzi národami.
3. Miroslav Válek - Z vody (kapitola XII)
Les odkladá si všetky staré listy
aj tie bez adries.
Les je les a nik ho neprerobí.
A čo má byť? Má svoje hoby.
Ale ty radšej neblúď po lese;
naplakal si sa do zásoby.
A vôbec: tu si na zlej adrese.
Les má dosť práce s prezliekaním stromov.
Choď domov.
Myslel si: láska. A bol to iba zvyk.
Uletel ti biely balónik.
A je ti smutno. Niet čo zobrať do rúk.
Dni idú, idú ako rieky k moru,
dni idú, idú a ty tak hrozne sám
pripínaš krídla predstavám.
Niekto ti kýva. Ty sa neotoč.
Máš pod klobúkom krásny kolotoč.
Niekto sa pýta. Neodpovedaj.
Pozri, je jeseň zlatá ako čaj.
Pristáva práve tma, vypína motory.
Niekto len chodí, hovorí, hovorí...
To ty sám so sebou začínaš rozhovor
a je už pozde a je už neskoro.
Vybieha líška z hrdzavého lesa.
Nerozumiete sa.
Hrdzavá jeseň, láska hrdzavá,
a čo nám ešte zostáva?
Ešte je toho nadostač
čo zostalo a zahrdzavie.
Len sa mi pre to nerozplač.
Len si ju nechráň ako oko v hlave.
Samo Chalupka: Valibuk
To je síce taká pre chlapcov, ale keď to spolužiak recitoval všetci sme sa smiali Inak ja som dávala Rúfusa/ Hviezdoslava, predtým mi pomáhala s výberom učiteľka, to si nepamätám..
som rozhodne za Válka, ale príde mi tento učiteľský systém memorovania na hviezdoslavov kubín smiešny. predsa, sú tam viac menej špičky, nové tváre sa tam často neukazujú a v deviatej triede už musí každý vedieť, či má talent na prednes alebo nie. zbytočná buzerácia...
Budeš mŕtva chladnejšia než meteorit
Budeš závratná ako mistrál
Až ťa zavraždí posledný vybuchnutý kvet
Až prestanú signalizovať tvoje obidve oči
Vymeniac si výstražné znamenia už naposledy
Ako dvaja tuláci s rukami veľmi tajomnými
Ako dve panny vytvorené z pien
Ako lampy vo vzduchu
Budeš ako krídlo anjela ktorý sa stráca
Budeš jedna z vestálok plná strachu
Plná cudzokrajných obrazov
Modrá ako krv majoránu
Tvoje vlasy limby
Dohasínajúce neďaleko brehov kde som ťa nachádzal
Schúlenú v koleso dymu budúcnosti
Spojenú so srdcom krvavníka
Budú len plagátmi hlásajúcimi môj pád
Moje pokorenie
Moju osamotenosť ako vulkán
Hlas gongu bol to osudný úder
Rozplynieš sa
A tvoje parky slz
Premieňajúce sa v hviezdy jeden po druhom
Budú sa odrážať v rozbitom zrkadle mojej dlane
Ako dnes
Ked sklonená nado mnou snívaš svoje záhadné sny
So všetkou horlivosťou úzkosti
S prameňom zmyselnosti
S nevinnosťou strateného syna a rozprávky
S veľkým rozhorčením strácajúcej sa siluety
Ako motýľ
Na krídlach ktorého ťa vidím obrátenú k západu
V magnetickom poli lásky mrežovanú dňom a nocou
V tieni jedov a drog ktoré uspávajú
Ako cesta na lagúne
Ako obraz predstavujúci tvoje srdce pri dáždniku súmraku
Budeš mŕtva chladnejšia než súhra chalcedónov
Než dúhové spektrum
Tvoje boky sa rozpadnú
Aby urobili miesto lastoviciam
Ktoré si postavia hniezdo
Pod tvojimi skamenenými prsami
Pokornými ako sága
Pod tvojimi prsami spievajúcimi labutiu pieseň
Nebude nič zatmie sa
A olivový tieň prikryje tvoju večne ožiarenú tvár
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
35 komentov
ten hevier je super v tom,že tam vystupuje robot a robotickým hlasom je tam pár viet, som to dala na kubíne pred xy rokmi a sa mi to fest páčilo
Mne toto dával vždy učiteľka z dramatického takže neviem. Ale v knižnici ti poradia. Len nesmieš byť lenivá sa prehrabovať v knihách.
» members.chello.sk/miro.mandak/lyr...
Ivan Krasko: Otcova roľa
Nám sa ich dala učiteľka naučiť tento rok a som v tom istom ročníku ako ty, tak si ich vyskúšaj pozrieť... Prvá báseň je podľa mňa ľahšia (no aspoň pre mňa bolo ľahšie sa ju naučiť slight_smile: ako druhá, ale to je zase na tebe. A druhá je aj v učebnici Literatúry.
A potom Miroslav Válek: Jesenná láska ... Je to docela krátka báseň na 9. ročník, ale vyskúšaj.
1. Štefánia Pártošová - A keby zas
Kto seba druhým nedával,
v ulite dušu schoval,
kto do hviezd oči nedvíhal,
schol bez teplého slova,
kto miesto boja líhal si
spokojne na pažiť,
ach, tomu škoda, preškoda
bolo na svete žiť.
Kto pravde cestu nedláždil,
do búrok bál sa vkročiť,
kto v teple driemuc na peci
trýznivé nemal noci,
komu cez prsty pretiekla
zázračnosť ľudských síl,
kto v iných seba nenechal -
načo sa narodil?
Kto vieru v prehrách roztratil
a nenašiel ju znova,
lež k brehom svojej porážky
pokorne zavesloval,
kto na plytčinách utopil
kyticu mladých liet,
nič nedarujúc nikomu -
zbytočne uzrel svet.
Kto nikdy láskou nevzbĺkol,
šanujúc sviecu žitia,
kto poryv suchých citíkov
na zisky prepočítal,
kto chladný ako meteor
sám seba vyžiaril,
ten môže mŕtvy za živa
vystrieť sa na máry.
Ja požehnávam ušlé dni
búrlivo pulzujúce,
a keby bolo treba zas
vytasiť vlastné srdce,
i s krvou ho ja rada dám,
života neželúc,
len aby ľuďom na cestu
zasvietil jeho lúč.
2.Bolo i bude
Veje vietor, veje
od Tatry k Dunaju:
Smutné hlasy idú
po slovenskom kraju.
Po slovenskom kraju
také idú hlasy:
už sa pominuli
tie slovenské časy: —
Časy naše, časy,
časy našej slávy,
keď nad Nitrou viali
slovenské zástavy.
Hoj, Nitro, zlatý trón
kráľa Svätopluka,
čo raz naň pomyslím,
srdce vo mne puká.
Boli sme my, boli
medzi národami,
ako ten náš Kriváň
nad tými Tatrami.
Bol ten náš kraj v kvete,
ale ten kvet zvädol:
Dobrú noc, Slováci!
Váš deň už zapadol. —
A keď aj zapadol,
veď on zase svitne;
ten náš slovenský kraj
v nový kvet vykvitne.
Hore sa, Slováci!
Hore sa! — a Boh dá:
bude Slovák ešte,
čím býval inohdá.
Stojí ešte, stojí
Kriváň nad Tatrami:
bude Slovák, čím bol
medzi národami.
3. Miroslav Válek - Z vody (kapitola XII)
Les odkladá si všetky staré listy
aj tie bez adries.
Les je les a nik ho neprerobí.
A čo má byť? Má svoje hoby.
Ale ty radšej neblúď po lese;
naplakal si sa do zásoby.
A vôbec: tu si na zlej adrese.
Les má dosť práce s prezliekaním stromov.
Choď domov.
Myslel si: láska. A bol to iba zvyk.
Uletel ti biely balónik.
A je ti smutno. Niet čo zobrať do rúk.
Dni idú, idú ako rieky k moru,
dni idú, idú a ty tak hrozne sám
pripínaš krídla predstavám.
Niekto ti kýva. Ty sa neotoč.
Máš pod klobúkom krásny kolotoč.
Niekto sa pýta. Neodpovedaj.
Pozri, je jeseň zlatá ako čaj.
Pristáva práve tma, vypína motory.
Niekto len chodí, hovorí, hovorí...
To ty sám so sebou začínaš rozhovor
a je už pozde a je už neskoro.
Vybieha líška z hrdzavého lesa.
Nerozumiete sa.
Hrdzavá jeseň, láska hrdzavá,
a čo nám ešte zostáva?
Ešte je toho nadostač
čo zostalo a zahrdzavie.
Len sa mi pre to nerozplač.
Len si ju nechráň ako oko v hlave.
To je síce taká pre chlapcov, ale keď to spolužiak recitoval všetci sme sa smiali Inak ja som dávala Rúfusa/ Hviezdoslava, predtým mi pomáhala s výberom učiteľka, to si nepamätám..
túto som mala ja a odvtedy ju milujem
(a pripomína mi to niekdajšiu moju tvorbu )
Budeš mŕtva chladnejšia než meteorit
Budeš závratná ako mistrál
Až ťa zavraždí posledný vybuchnutý kvet
Až prestanú signalizovať tvoje obidve oči
Vymeniac si výstražné znamenia už naposledy
Ako dvaja tuláci s rukami veľmi tajomnými
Ako dve panny vytvorené z pien
Ako lampy vo vzduchu
Budeš ako krídlo anjela ktorý sa stráca
Budeš jedna z vestálok plná strachu
Plná cudzokrajných obrazov
Modrá ako krv majoránu
Tvoje vlasy limby
Dohasínajúce neďaleko brehov kde som ťa nachádzal
Schúlenú v koleso dymu budúcnosti
Spojenú so srdcom krvavníka
Budú len plagátmi hlásajúcimi môj pád
Moje pokorenie
Moju osamotenosť ako vulkán
Hlas gongu bol to osudný úder
Rozplynieš sa
A tvoje parky slz
Premieňajúce sa v hviezdy jeden po druhom
Budú sa odrážať v rozbitom zrkadle mojej dlane
Ako dnes
Ked sklonená nado mnou snívaš svoje záhadné sny
So všetkou horlivosťou úzkosti
S prameňom zmyselnosti
S nevinnosťou strateného syna a rozprávky
S veľkým rozhorčením strácajúcej sa siluety
Ako motýľ
Na krídlach ktorého ťa vidím obrátenú k západu
V magnetickom poli lásky mrežovanú dňom a nocou
V tieni jedov a drog ktoré uspávajú
Ako cesta na lagúne
Ako obraz predstavujúci tvoje srdce pri dáždniku súmraku
Budeš mŕtva chladnejšia než súhra chalcedónov
Než dúhové spektrum
Tvoje boky sa rozpadnú
Aby urobili miesto lastoviciam
Ktoré si postavia hniezdo
Pod tvojimi skamenenými prsami
Pokornými ako sága
Pod tvojimi prsami spievajúcimi labutiu pieseň
Nebude nič zatmie sa
A olivový tieň prikryje tvoju večne ožiarenú tvár
Tá jeproste naj
» www.zones.sk/studentske-prac...
» www.zones.sk/studentske-prac...
» www.zones.sk/studentske-prac...
» www.zones.sk/studentske-prac...
» www.zones.sk/studentske-prac...
» www.zones.sk/studentske-prac...
Básničky na Hviezdoslavov Kubín pre 6. ročník
» www.zones.sk/studentske-prac...
Básničky na Hviezdoslavov Kubín pre 5. ročník
» www.zones.sk/studentske-prac...
» www.zones.sk/studentske-prac...