Dnes som mal debatu s bratom o učení sa cudzích jazykov.
Môj postoj:
Je potrebné aby sa človek učil aj druhý cudzí jazyk. Otvára to nové obzory - lepšie človek porozumie inej kultúre. Učí sa pri to rozmýšľať novým spôsobom a pozerať sa na veci z iného pohľadu. Otvára to nové možnosti pri cestovaní - je niečo úplne iné krajnu vnímať "v preklade" než naozaj "jej rozumieť".
Bratov postoj:
Všetko je v angličtine a existujú kvalitné prekladacie appky, tak je to neefektívne vynaložená snaha. Keď niekto ide na gymnázium, tak je veľa iných dôležitejších vecí, čo ho učiť, než ďalší cudzí jazyk
Aký je váš postoj prípadne argumenty za a proti učeniu sa 2. cudzieho jazyka.
prínosné to jednoznačne je. ak by si ten jazyk nikdy reálne ani nevyužil na nič iné okrem pozerania seriálov a filmov v pôvodnom jazyku je mnoho štúdií, ktoré potvrdzujú, že je to veľmi zdravé pre tvoj mozog a tuším to pomáha predchádzať demencii a Alzheimerovej chorobe.
@riddiculus@3 ľudia sú dnes dosť tlačení na výkon. v nejakej práci keď pracuješ, tak záleží od toho, ako veľmi si produktívna pre zamestnavateľa. akú máš pružnosť v myslení, aká je tvoja adaptabilita a schopnosť reagovať na prípadné zmeny a následné prisposobenie sa zmenám. a to je celkovo výhoda aj nevýhoda. nevýhoda v tom, že ak niekoho osobnostne a mentálne predčíš, koho si predčiť nemala, efekt je ten, že si v nemilosti. v bývalej robote kolega operátor výroby(bolo nás tam asi 300) vedel plynule anglicky, čo nevedeli šefovci v kancelárii. potrebovali tlmočníka keď bol najvyšši na navšteve. v skratke poviem, obyčajný robotník za pásom mal viac IQ ako všetci v kancelárii čo komunikovali s dodávateľom z anglicka. pekná vizitka nie?
@vreskot000@9 IQ so schopnosťou dorozumieť sa viacerými jazykmi nesúvisí. Nemilosť nie je nutne zlá. A keď niekoho predčíš len svojou prirodzenosťou, môže sa aj na hlavu postaviť a je úplne nepodstatné, či si ho predčiť mal, a či nie. Ak je to tvoj šéf, nie je to práve želaný efekt, lebo ak sa cez to nedokáže preniesť, môže ti spôsobiť ťažkosti.
Nove moznosti, praca, vyhoda, rozhodne to nie je na skodu a moze to byt zaujimave celkovo.
S cim nie som moc stotozneny je sposob vyuky. Nieco sme mali na ZS, sukromna jazykova skola potom asi 8-9 rokov som chodil na jazykovku 1-2x do tyzdna, potom SS a ked to dam dokopy, tak vacsina casu vyuky toho jazyka je neefektivna. Dookola si opakovat par casov, gramatickych pravidiel a slovnu zasobu, ktoru clovek pouzije na beznu komunikaciu... podla mna sa to da stihnut pri aktivnom uceni alebo pobyte v zahranici a komunikacii za kratku dobu. Vela veci je zalozenych na jednoduchych pravidlach, ktore si podla mna clovek zapamata lahsie ked ma system ucenia..20 rokov a nie 13.
Par ludi s ktorymi som chodil do kurzov toho vedeli fakt vela a to len pozerali serialy a hrali pocitacove hry, este si aj velku statnu skusku s prstom v nose spravili.
V prvom rade by sa mali slováci najprv naučiť poriadne aspoň jeden cudzí jazyk, tým nemyslím češtinu alebo maďarčinu alebo rómštinu lol. Mám veľa známych, ktorí tu študujú alebo tu majú partnera/ku alebo tu proste žijú a všetci DO JEDNÉHO sa mi posťažovali že začiatky boli veľmi tažké, lebo slováci sa s nimi nechceli rozprávať po anglicky a nemal im kto pomôcť. Nehovoriac o tom ako som niekoľko krát bola v zahraničí či už na dovolenke alebo náhodou som niekde stretla slovákov a bola som svedkom toho, ako nevedia komunikovať a kričia po niekom v obchode po slovensky a sem tam prihodia anglické slovo. Alebo aj predvčerom som sedela v reštaurácii, kde sa pristavili dvaja cudzinci a započula som, ako sa čašníčky pýtali, či vie po anglicky? nie.. po nemecky? nie... po rusky? nie... som nemohla tak som utekala od stola s plnou hubou im prísť tlmočiť, aby sa aj oni mohli najesť a cítili sa byť vítaní.
Litánia, ale čo sa snažím povedať je, že pokiaľ má tvoje štúdium druhého cudzieho jazyka nejako obmedziť tvoj prvý cudzí jazyk, tak sa ho neuč, podľa mňa. Najprv sa nauč poriadne jeden, pred tým ako sa začneš učiť iný. Lebo mnohí majú problém, že sa učia dva jazyky naraz na rovnakej úrovni a výsledok je taký, že nevedia ani jeden z nich poriadne, nie na takú úroveň, že by sa úplne normálne dorozumeli. Ja som sa tiež začala aktívne učiť druhý až ked som dosiahla C1 z ang. Bola to úroveň s ktoru som bola spokojná a teda potom som prešla na druhý. Nikdy sa mi nestáva, že si tieto jazyky pletiem dokopy. Zatiaľ čo poznám veľa ľudí, ktorí sa učili Angličtinu a Nemčinu od 2. roč. ZŠ až do 4. roč. gymnázia, čiže 12 rokov oba jazyky spolu na rovnakej úrovni a majú veľký problém že sa im miešajú, infiltrujú nemecké slovíčka ked sa snažia komunikovať po anglicky. Ďalší problém, ktorý majú, že neovládajú ani angličtinu, ani nemčinu na plynulej konverzačnej úrovni, napriek tomu, že 12 rokov sa zdá byť kurrr veľa. Mne sa to nestáva nikdy, lebo angličtina je môj plynulý, dominantný cudzí jazyk, dalšie jazyky sú level začiatočník. Nemôže sa mi do plynulej konverzácie a myšliekového pochodu nijak primiešať jednoduchý jazyk z iných jazykov, ktoré ovládam. Ani keď v týchto jazykoch pokročím a budem plynulá, nebude sa mi to miešať v mozgu, lebo som sa ich učila v úplne inom časovom období. Podľa mňa je toto stratégia.
@majky538@13 to čo opisuješ nie je to, že by školská výučba bola neefektívna vo vešobecnosti. To, čo opisuješ je len chyba toho, že na Slovensku nemáme v školstve lepší systém na výučbu jazyka. Sú krajiny, kde každý človek, ktorý má normálne priemerné vzdelanie, ovláda angličtinu, a to nie len na takej úrovni, že ti ukáže smer ked sa stratíš, ale aj s tebou pokecajú o počasí, o čomkoľvek, zavtipkujú, zasmejete sa..... Takže predsa len musí byť niečo iné, na ich školách. Neni možné že v týchto krajinách každý jeden človek rôznych vekových kategórií (ktorý nemá vyslovene nejaké podradné, takmer neexistujúce vzdelanie) pozerá seriály a hrá hry v angličtine.
Problém je asi to, že u nás sa držíme učebnice a učíme to rovnako ako biológiu, dejepis, fyziku. Preberáme lekciu podľa knihy. Naučíme sa a rýchlo zabudneme. Stačí že budeme vedieť na písomku, test a potom zabudneme. Jazyk by sa mal učiť tak, že sa stimulujú viaceré centrá v mozgu, mal by sa učiť počúvaním, obrázkami a videami, rozprávaním (nie čítať text z knihy, ale normálne kecať v triede o hocičom, o aktuálnom dianí, diskutovať v danom jazyku na tému, ktorá recipientov skutočne zaujíma), mali by sa hrať rôzne hry, ktoré stimulujú zábavu, a človek si ani neuvedomuje že sa práve učí, atď. Jazyk sa učíme zrakom, sluchom, trénujeme si ústa na nové zvuky, učíme sa ho zážitkami, skúsenosťami, ale aj pamäťou. Učenie jazykov má pre učiteľov obrovskú výhodu oproti učiteľom matematiky, dejepisu, atď. v tom, že tu majú oveľa viac nástrojov a kanálov k dispozícii, skrz ktoré môžu učiť. Problém je, že nie sú motivovaní si dať tú námahu a vymýšľať nejakú stratégiu na každú hodinu, je ľahšie sa držať knihy a robiť len to, čo je tam. Učebnica by mala byť pri učení jazyka len pomôckou.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
16 komentov
Môj postoj:
Je potrebné aby sa človek učil aj druhý cudzí jazyk. Otvára to nové obzory - lepšie človek porozumie inej kultúre. Učí sa pri to rozmýšľať novým spôsobom a pozerať sa na veci z iného pohľadu. Otvára to nové možnosti pri cestovaní - je niečo úplne iné krajnu vnímať "v preklade" než naozaj "jej rozumieť".
Bratov postoj:
Všetko je v angličtine a existujú kvalitné prekladacie appky, tak je to neefektívne vynaložená snaha. Keď niekto ide na gymnázium, tak je veľa iných dôležitejších vecí, čo ho učiť, než ďalší cudzí jazyk
Aký je váš postoj prípadne argumenty za a proti učeniu sa 2. cudzieho jazyka.
S cim nie som moc stotozneny je sposob vyuky. Nieco sme mali na ZS, sukromna jazykova skola potom asi 8-9 rokov som chodil na jazykovku 1-2x do tyzdna, potom SS a ked to dam dokopy, tak vacsina casu vyuky toho jazyka je neefektivna. Dookola si opakovat par casov, gramatickych pravidiel a slovnu zasobu, ktoru clovek pouzije na beznu komunikaciu... podla mna sa to da stihnut pri aktivnom uceni alebo pobyte v zahranici a komunikacii za kratku dobu. Vela veci je zalozenych na jednoduchych pravidlach, ktore si podla mna clovek zapamata lahsie ked ma system ucenia..20 rokov a nie 13.
Par ludi s ktorymi som chodil do kurzov toho vedeli fakt vela a to len pozerali serialy a hrali pocitacove hry, este si aj velku statnu skusku s prstom v nose spravili.
Litánia, ale čo sa snažím povedať je, že pokiaľ má tvoje štúdium druhého cudzieho jazyka nejako obmedziť tvoj prvý cudzí jazyk, tak sa ho neuč, podľa mňa. Najprv sa nauč poriadne jeden, pred tým ako sa začneš učiť iný. Lebo mnohí majú problém, že sa učia dva jazyky naraz na rovnakej úrovni a výsledok je taký, že nevedia ani jeden z nich poriadne, nie na takú úroveň, že by sa úplne normálne dorozumeli. Ja som sa tiež začala aktívne učiť druhý až ked som dosiahla C1 z ang. Bola to úroveň s ktoru som bola spokojná a teda potom som prešla na druhý. Nikdy sa mi nestáva, že si tieto jazyky pletiem dokopy. Zatiaľ čo poznám veľa ľudí, ktorí sa učili Angličtinu a Nemčinu od 2. roč. ZŠ až do 4. roč. gymnázia, čiže 12 rokov oba jazyky spolu na rovnakej úrovni a majú veľký problém že sa im miešajú, infiltrujú nemecké slovíčka ked sa snažia komunikovať po anglicky. Ďalší problém, ktorý majú, že neovládajú ani angličtinu, ani nemčinu na plynulej konverzačnej úrovni, napriek tomu, že 12 rokov sa zdá byť kurrr veľa. Mne sa to nestáva nikdy, lebo angličtina je môj plynulý, dominantný cudzí jazyk, dalšie jazyky sú level začiatočník. Nemôže sa mi do plynulej konverzácie a myšliekového pochodu nijak primiešať jednoduchý jazyk z iných jazykov, ktoré ovládam. Ani keď v týchto jazykoch pokročím a budem plynulá, nebude sa mi to miešať v mozgu, lebo som sa ich učila v úplne inom časovom období. Podľa mňa je toto stratégia.
Problém je asi to, že u nás sa držíme učebnice a učíme to rovnako ako biológiu, dejepis, fyziku. Preberáme lekciu podľa knihy. Naučíme sa a rýchlo zabudneme. Stačí že budeme vedieť na písomku, test a potom zabudneme. Jazyk by sa mal učiť tak, že sa stimulujú viaceré centrá v mozgu, mal by sa učiť počúvaním, obrázkami a videami, rozprávaním (nie čítať text z knihy, ale normálne kecať v triede o hocičom, o aktuálnom dianí, diskutovať v danom jazyku na tému, ktorá recipientov skutočne zaujíma), mali by sa hrať rôzne hry, ktoré stimulujú zábavu, a človek si ani neuvedomuje že sa práve učí, atď. Jazyk sa učíme zrakom, sluchom, trénujeme si ústa na nové zvuky, učíme sa ho zážitkami, skúsenosťami, ale aj pamäťou. Učenie jazykov má pre učiteľov obrovskú výhodu oproti učiteľom matematiky, dejepisu, atď. v tom, že tu majú oveľa viac nástrojov a kanálov k dispozícii, skrz ktoré môžu učiť. Problém je, že nie sú motivovaní si dať tú námahu a vymýšľať nejakú stratégiu na každú hodinu, je ľahšie sa držať knihy a robiť len to, čo je tam. Učebnica by mala byť pri učení jazyka len pomôckou.