ako pekne je to napísané ,také je to smutné...ale ver mi , nie je to až také zlé a časom na to prídeš viem , že je to otrepané ale je to tak ..a ak je ten pravý , tak sa vaše cesty ešte určite pretnú a budete spolu tak maj hlavu hore !
Presne tak,hlavu hore,život nekončí. Neboj sa,časom to prejde,čiastočne a možno úplne. Ale kúsky ostanú v tebe, ale je to prirodzené,je to predsa Tvoja minulosť. Neboj sa,naozaj príde niekto,kto ťa bude milovať celú,vnútorne ,vonkajšie,od hlavy až po päty Ver mi Ale,ja.. . Tiež čakám už vyše dva a pol roka ,že príde niečo oveľa silnejšie ..A verím Nestrácaj vieru
Aj mne by sa do tohto hodila rada, lebo ja sa neviem odmilovať už rok... viem na to nemyslieť a namýšľať si, že to je za mnou, no viem, že moje srdce kričí
@frota345 preživala som to iste, treba sa zbaviť toho pocitu,sice to chce čas ale PORIADNE veľa času, hlavne sa nebáť a byť otvorený novým veciam-novým vzťahom......ten pocit čo opisuješ že ,, vždy keď ho uvidím s ňou ma to bolí" veľmi dobre poznám....toho sa nezbavíš nikdy ak mam pravdu povedať......ani mu nikdy neodpustiš.......môžeš sa len pokusiť zabudnuť na spoločnu minulosť.A neboj sa noveho vzťahu, hlavne 2x meraj a raz strihaj.......takto sa ti nemože stať že sa popáliš....stretneš chlapca ktorý si ťa bude vážiť a pokladať ťa za rovnocennu partnerku a súčasť jeho života ...všetko chce čas, si mlada baba tak si uživaj slobodu, vybehni s kamaratmi, venuj sa tomu čo ťa bavi, ono to príde samo ani sa nenazdaš
Každopádne otupovať mysel a ničiť sa nemusíš čakaním. Nečakaj a bude ti lepšie ! Sám neviem čo by som robil. Len nečakaj a nedúfaj ! Hlavne nepotrebuj niečo nové riešiť, potreba je cestou k nešťastiu !
Keď hovorím o chybe, konkrétne táto je relatívna, asi to nie je dobré, ale keď je chyba, v racionálnom uvažovaní braná ako nesprávny postup alebo riešenie, tak iracionálne uvažovanie (ak sa to tak dá nazvať) je postavené na chybách, s ktorými sa dá aj tak žiť a všetko je na nich postavené.
bývalému som už odpustila, len tam ešte stále cítiť napätie, ono je to také zvláštne, keď sa niekde náhodou stretneme... nevadí mi ho stretnúť samého, ako ho stretnem s ňou je to horšie, lebo dáva jej to, čo mne nedal, ale tak ona je zas iná baba, možno inak sa správa... ale to je jedno asi...
aj som si našla iného priateľa, vidím, že ma asi začína ľúbiť, len z mojej strany je to akési vlažné, dosť sa pretvarujem pri ňom by som povedala... nosím masku. On to zatiaľ asi neprekukol, možno niečo tuší... Snažím sa ho ľúbiť... len to nejde, dôvody sú vyššie...
@skippik čas je asi akési voľno na premýšľanie, analyzovanie, uvedomenie si chýb, následné odpustenie a zabudnutie... máš pravdu, že istým spôsobom otupuje, ale to je len dobre, lebo nič nemôže ostať strnulé, všetko je v pohybe, čas, svet, ľudia prichádzajú a odhádzajú... príde moment, keď treba veci nechať odísť..., som skôr toho názoru, že v tomto smere je čas obohatením ...
"nepotrebovať", to sa ľahko povie, menej ľahko žije... ale aspoň bolesť je menšia...
práveže viem, kde je... čo som si uvedomila, som odstránila
každý uvažujeme iracionálne, to nás robí ľudskými, ak by sme boli iba analytickí, boli by sme iba stroje, nie ľudia... uvažovať iracionálne je vlastne naše vlastné šťastie... iracionálne uvažovanie, nazvem to citmi, bráni ľuďom v mnohých zverstvách, takí ľudia dokážu vyjadriť lásku a dokážu sa radovať z obyčajných vecí... sú šťastní, lebo sú jednoduchí...
nepotrebovať... nie je to náhodou prejav trucu, urazenosti a ublížených citov?
Neviem.... ja som bola 2,5 roka s chalanom, ktorý je chrapúň. Vtedy som to nevidela, ale teraz mi to je viac ako jasné.
Napriek tomu sa občas pristihnem pri tom, ako na neho myslím a ako mi chýba. Ani nie tak on, ako ten čas s ním... je to ťažké vysvetliť, ale ja sa chápem
V každom prípade ho nechcem naspäť, jedná sa len o nostalgiu.
Pozri, teraz sa tým nezaoberaj, venuj sa čo najviac práci, pomaly zabúdaj a onedlho ani sa nenazdáš a niekto príde v tej chvíli to ale bude ťažké lebo ak naozaj nechceš byť sama, tomu človeku sa budeš musieť otvoriť a dôverovať mu, inak odoženieš lásku, ja viem že je to ťažké ale treba zariskovať a ísť dalej, musíš to risknúť aj ked sa bojíš bolesti ale ked to neriskneš, čo potom stojí za to žiť ?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
20 komentov
btw jj kaidzas to uplne ta zahoji dopice ffs
Čas nelieči, čas ničí, otupuje mysel.
Každopádne otupovať mysel a ničiť sa nemusíš čakaním. Nečakaj a bude ti lepšie ! Sám neviem čo by som robil. Len nečakaj a nedúfaj ! Hlavne nepotrebuj niečo nové riešiť, potreba je cestou k nešťastiu !
Keď hovorím o chybe, konkrétne táto je relatívna, asi to nie je dobré, ale keď je chyba, v racionálnom uvažovaní braná ako nesprávny postup alebo riešenie, tak iracionálne uvažovanie (ak sa to tak dá nazvať) je postavené na chybách, s ktorými sa dá aj tak žiť a všetko je na nich postavené.
Z kruhu je len jedna cesta von.
bývalému som už odpustila, len tam ešte stále cítiť napätie, ono je to také zvláštne, keď sa niekde náhodou stretneme... nevadí mi ho stretnúť samého, ako ho stretnem s ňou je to horšie, lebo dáva jej to, čo mne nedal, ale tak ona je zas iná baba, možno inak sa správa... ale to je jedno asi...
aj som si našla iného priateľa, vidím, že ma asi začína ľúbiť, len z mojej strany je to akési vlažné, dosť sa pretvarujem pri ňom by som povedala... nosím masku. On to zatiaľ asi neprekukol, možno niečo tuší... Snažím sa ho ľúbiť... len to nejde, dôvody sú vyššie...
"nepotrebovať", to sa ľahko povie, menej ľahko žije... ale aspoň bolesť je menšia...
Uvedom si chybu, keď nevieš kde je ! Ako nájdeš v iracionálnom uvažovaní chybu ? To celé je chyba ! Chyby sú naše city a chyby robí každý človek !
Nepotrebovať, je fakt umenie a závidím tým ľudom, ja potrebujem veľa vecí a ľudí.
práveže viem, kde je... čo som si uvedomila, som odstránila
každý uvažujeme iracionálne, to nás robí ľudskými, ak by sme boli iba analytickí, boli by sme iba stroje, nie ľudia... uvažovať iracionálne je vlastne naše vlastné šťastie... iracionálne uvažovanie, nazvem to citmi, bráni ľuďom v mnohých zverstvách, takí ľudia dokážu vyjadriť lásku a dokážu sa radovať z obyčajných vecí... sú šťastní, lebo sú jednoduchí...
nepotrebovať... nie je to náhodou prejav trucu, urazenosti a ublížených citov?
Napriek tomu sa občas pristihnem pri tom, ako na neho myslím a ako mi chýba. Ani nie tak on, ako ten čas s ním... je to ťažké vysvetliť, ale ja sa chápem
V každom prípade ho nechcem naspäť, jedná sa len o nostalgiu.