robíte to iba pre vlastné potešenie, je to forma realizácie, ventilu, sebauspokojenia a je vám jedno, kto si čo myslí o spôsobe alebo úrovni vašej tvorby, alebo je v tom aj snaha vyhovieť čitateľovi, aby ste pre neho boli zrozumiteľní, prípadne kúsok kalk
píšem preto lebo to zo seba chcem dať von a tu môžem svoje pocity vypísať anonymne. a to mi vyhovuje. avšak vždy keď napíšem blog v kútiku duše čakám, že ho niekto ohviezdičkuje, prípadne okomentuje
ja som písala, lebo ma to bavilo. bol to oddych, prípadne ten ventil, a že to bavilo aj iných, bolo len plus, o ktoré mi prvotne nikdy nešlo. + ešte som zvykla písať "na požiadanie", keď bolo treba zdokumentovať nejaký výlet/zážitok a nikomu inému sa nechcelo (ale to išlo o kamošov, nie o bežných čitateľov
mna je to forma ventilu a zaroven odkaz ostatnym kam sa az da clovek ustvat .. pisem o smrti ... o samovrazdach lebo velakrat nemam ani chut zit ale zas ani zabijat sa nebudem zatial .. co si myslia ostatni ma vobec nezaujima, no konstruktivna kritika pride stale vhod ... vzdy je co zlepsovat
keby chcem zo seba niečo dať von, napíšem si denník...na net sa dávajú veci pre ostatných...nemyslím blgo na birdzi, mám tu jednu vec, ktorú som písal z notebooku vo vlaku, keď pero a papier neboli A na blogy väčšinou píšem len fanfictions...
občas vymyslím dačo podĺa mňa zaujímavé, tak to zverejním
a občas, hlavne pri veciach na pokračovanie, keď sa mi už do toho nechce, tak si spomeniem na tých pár čitateľov a poviem si, že kvôli nim to musím dokončiť
uz nepublikujem, mozno mam pocit, ze som stratila schopnost formulovat myslienky a rozviest ich .. alebo "nemam co povedat" ale ked som pisala, tak zo srdca, v popude inspiracie ... a nie pre chute nahodnych citatelov .. uznanie a ocenenie tvorby bolo pre mna vzdy uzasne , ale nedokazala som pisat primarne pre potrebu inych , ale sebecky som pisala sama kvoli sebe ale fakt, ze sa naslo niekolko ludi, ktorym sa pacilo co pisem a tesili ich moje blogy... to bol pocit na nezaplatenie
v prvom rade ja nepisem blogy, ale "seriozne" prozy (momentalne najdlhsia je na urovni 150 stran teraz), takze asi budem aj trochu mimo tvojej otazky, ale!
ked pisem, v prvom rade pisem o teme, ktora mi je blizka, aj ked sa snazim najst zaroven taku temu, ktora by oslovila aj citatelov.
cely ten proces tvorby, ako zistujem, cim som starsia, je pre mna akasi forma psychoterapie, pretoze kazda cast pribehu, nech je akykolvek, sa nejako metonymicky dotyka toho, co prezivam, co som prezila, co si myslim, ze pride, alebo s cim sa potrebujem vyrovnat.
ked to je hotove, samozrejme som zvedava na to, co mi povedia citatelia a priznam sa, ze s kritikou mam trochu problem, pretoze je rozdiel podat kritiku a podat konstruktivnu kritiku, ale uz sa ucim, ze niektori ludia su skratka neoucitelni a stale budu hovorit, ze je to zle uz len z principu. tych menej agresivnych sa snazim pocuvat a posuvat sa dalej, ved kazdemu dobre padne, ked ho pochvalia, alebo ked vie, ze sa jeho tvorba ludom paci a pripadne si to podavaju aj medzi sebou dalej.
nikdy neviem jednoducho "kaslat" na to, ked sa to ludom nepaci, ale radsej smerujem svoje usilie na tu akusi psychoterapiu pre mna. Pretoze ma to uz velakrat posunulo dalej.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
15 komentov
Blogy su len minimum z mojej celkovej tvorby.
občas sa potrerbujem vypísať
občas sa potrebujem k niečomu vyjadriť
občas vymyslím dačo podĺa mňa zaujímavé, tak to zverejním
a občas, hlavne pri veciach na pokračovanie, keď sa mi už do toho nechce, tak si spomeniem na tých pár čitateľov a poviem si, že kvôli nim to musím dokončiť
v prvom rade ja nepisem blogy, ale "seriozne" prozy (momentalne najdlhsia je na urovni 150 stran teraz), takze asi budem aj trochu mimo tvojej otazky, ale!
ked pisem, v prvom rade pisem o teme, ktora mi je blizka, aj ked sa snazim najst zaroven taku temu, ktora by oslovila aj citatelov.
cely ten proces tvorby, ako zistujem, cim som starsia, je pre mna akasi forma psychoterapie, pretoze kazda cast pribehu, nech je akykolvek, sa nejako metonymicky dotyka toho, co prezivam, co som prezila, co si myslim, ze pride, alebo s cim sa potrebujem vyrovnat.
ked to je hotove, samozrejme som zvedava na to, co mi povedia citatelia a priznam sa, ze s kritikou mam trochu problem, pretoze je rozdiel podat kritiku a podat konstruktivnu kritiku, ale uz sa ucim, ze niektori ludia su skratka neoucitelni a stale budu hovorit, ze je to zle uz len z principu. tych menej agresivnych sa snazim pocuvat a posuvat sa dalej, ved kazdemu dobre padne, ked ho pochvalia, alebo ked vie, ze sa jeho tvorba ludom paci a pripadne si to podavaju aj medzi sebou dalej.
nikdy neviem jednoducho "kaslat" na to, ked sa to ludom nepaci, ale radsej smerujem svoje usilie na tu akusi psychoterapiu pre mna. Pretoze ma to uz velakrat posunulo dalej.