určite aby som neublížila..ale to sa nedá považovať za klamstvo..skôr za zamlčanie niektorých nedôležitých skutočností, čo by mohlo dotyčnému človeku ublížiť
Mám pocit, že klamem asi len môjho synovca a neter keď mi donesú obrázky ako z abstraktného múzea a tvrdia mi že nakreslili farmu a domčeky a neviem čo...tak im poviem, že hej, vidím to tam a je to pekné... Sú to proste deti a myslím, že je to taká milosrdná lož
ludom hovorim pravdu, pravdu im nehovorim len vtedy, ak viem, ze ich to naserie a budu vysilovat a "zliznem" si to ja, tak vtedy tiez radsej ruky prec.
ak verím že mi to pomôže a uľahči život zaklamem, ale samozrejme aj ja mám nejaké morálne zásady. a ešte viem klamať aby som neublížila pokiaľ to je v medziach
klamať sa snažím len "autoritám" - rodina, škola, štát... proste ľuďom a inštitúciám, ktoré proste do môjho života zasahujú či chcem alebo nechcem, myslím si, že kamarátom a celkovo ľuďom, ktorých sme si dobrovoľne vybrali na trávenie času a vytváranie vzťahov by sa klamať nemalo.
klamem v prvom rade preto, aby som niekomu neublížila. a aj rodičom. môžem im povedať napr. kam a s kým idem a budú nervózni (keď viem, že tú osobu nemajú radi) alebo im to nepoviem a budú pokojní. tak čo si vybrať...
obvykle klamem keď sa za pravdu hanbím, alebo keď si myslím že ju dotyčný nezvládne spracovať bez naštvania sa, alebo podobnej reakcie.
ten druhý dôvod sa u ľudí vyvinie postupne, zvyknem byť plne úprimný až do momentu kým sa na mňa niekto za nejaký kus tej úprimnosti nenaštve/neurazí, a tým mi vytvorí mentálnu poznámku ktorá sa pri najbližšej podobnej situácii/informácii spustí a spôsobí mi pocit že "možno by som mu nemal hovoriť pravdu".
vždy som bola úprimná, no až tak nie celkom dávno som sa "nechtiac" od istého človeka naučila hovoriť pravdu za každých okolností, aj keď by bolo ľahšie zaklamať..a svedomie si rýchlo zvyklo...
a keď pravdu povedať nemôžem/nechcem tak nepoviem radšej nič alebo to nejak zahovorím...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
24 komentov
ludom hovorim pravdu, pravdu im nehovorim len vtedy, ak viem, ze ich to naserie a budu vysilovat a "zliznem" si to ja, tak vtedy tiez radsej ruky prec.
ten druhý dôvod sa u ľudí vyvinie postupne, zvyknem byť plne úprimný až do momentu kým sa na mňa niekto za nejaký kus tej úprimnosti nenaštve/neurazí, a tým mi vytvorí mentálnu poznámku ktorá sa pri najbližšej podobnej situácii/informácii spustí a spôsobí mi pocit že "možno by som mu nemal hovoriť pravdu".
som od toho dost odosobnena a nemam s tym problem
kazdopadne, uz som viackrat klamala pre svoj prospech
Môj problém je v tom, že som úprimná a ani si to neuvedomujem.
a keď pravdu povedať nemôžem/nechcem tak nepoviem radšej nič alebo to nejak zahovorím...