Robíte si ťažkú hlavu z druhých ľudí? Dotýka sa vás to,keď vám niekto niečo vytkne? Skritizuje vás za niečo? Trápi vás to alebo ste sa naučili odosobniť,resp. nazeráte na to od koho bola tá kritika adresovaná (či niekto blízky) a za čo alebo je to jedno?
Záleží, na tom všetkom záleží. A hlavne záleží na tom, ako je tá kritika podaná, či je to len "zdrbanie", alebo objektívna kritika s vyzdvihnutím pre aj proti
Mňa, žiaľ, nie raz výroky druhých ľudí rania, trápia a prechádza to do zdravotných a psychických problémov. Pritom sa snažím si logicky vysvetliť, že je to blbosť (Lebo OK, niekedy je to objektívne, ale niekedy nie alebo len z časti.). Vravím si, že to nemám riešiť (duplom nie formou depiek) alebo že ten dotyčný nemal až tak pravdu (lebo on do toho toľko nevidí ako to je), ale aj tak sa trápim a výroky ma prenasledujú nie raz aj týždne/mesiace. Neviem, či ma tak naši vychovali alebo je to nejaký môj podivný vývoj, nejaká precitlivenosť, aj teraz mi je na plač a nechápem. Tiež také stavy poznáte? Dá sa s tým niečo robiť? Príde mi to ako moja sebadeštrukcia, keď namiesto riešenia zdroja kritiky (prečo sa mi dostala) sa skôr s ňou trápim a deptám. A niekedy aj pri neobjektívnej kritike. Len čo s tým? Chcela by som na sebe popracovať, ale takto si len sama dávam prekážky do cesty. Len kiežby to bolo také ľahké lusknúť prstom a odstraňovať príčinu a nie len sa trápiť. To by som si v mnohých situáciách priala. Všímam si, že sa mi to deje, keď mi na niečom záleží alebo niekom (dotyčnom, ktorý mi ju vyriekol). Našťastie nie úplne všade a pri každom, ale aj tak je to nepríjemné. Viete poradiť čo s tým? Deje sa to aj vám?
@Darkestangel Táto konkrétna, ktorú riešim a ktorá ma trápi, len to druhé. Čisté "zdrbanie", celkom ostro, krikom a napriamo, bez servítky a bez súkromia, kritika priamo od blízkej osoby. Žiaľ nie som dokonalá, priznávam a mám čo robiť a nechcem sa vyhovárať, len ako pracovať na tom, keď sa trápim a nekonám. Prišlo by mi vhod proste odosobniť sa a začať na sebe a na to pracovať, nejakú kúzelnú paličku, ktorou by som zlé myšlienky odohnala, aby som mala čistú myseľ, nemrhala energiou (lebo to trápenia ma unavuje) a mohla sa pohnúť vpred a meniť sa k lepšiemu, nech nenechávam priestor na kritiku. Táto dajme tomu bola objektívnejšia, ale už som zažila aj polovičné a stále mi chodil názor dotyčného mysľou, nepomohlo ani to, že som si uvedomila, že sa tak trochu dosť sekol, ale možno to chce čas, ako všetko... Len si niekedy pripadám ako v začarovanom kruhu zacyklená, namiesto posunu vpred.
Ďakujem za komenty. Je mi už aspoň o trošíčku lepšie.
Beriem si osobne kritiku aj pochvaly od ľudí, u ktorých si myslím/viem, že ma posunú vpred, viem že to myslia úprimne alebo že sa v danej veci vyznajú a vedia čo je správne a čo nesprávne. Od ostatných ma kritika ani pochvaly nezaujímajú a nejako sa ma nedotýkaju.
@anjelik263 ty si taký emocionálnejší typ, nemyslím, že si precitlivelá. Keď sa ti ťažko odosobňuje, skús to urobiť naopak. Keď ťa nabudúce niekto bezdôvodne zdrbe, neodosobňuj sa ale zober si to ešte viac k srdcu, nahnevaj sa a tiež mu vykrič čo si na teba dovoľuie. Keď môže on, môžeš aj ty
Poviem ti to takto každý má právo na svoj názor.
Keď si niekto o mne myslí že som kokot, má plné právo si to myslieť, ale mňa sa to netýka. Je to názor tej osoby, nech si to kľudne myslí, pre mňa je dôležité len to čo si o sebe myslím ja sám. A keďže som namyslený človek tak sa mi v tejto oblasti dosť darí.
Robíte si ťažkú hlavu z druhých ľudí? Robím.
Dotýka sa vás to, keď vám niekto niečo vytkne? Niečo.
Skritizuje vás za niečo? Skritizuje.
Trápi vás to alebo ste sa naučili odosobniť, resp. nazeráte na to od koho bola tá kritika adresovaná (či niekto blízky) a za čo alebo je to jedno?
Mňa netrápi kritika, mňa serú ľudia, ktorí ustavične buzerujú. Ďalšie je, že mi niekto občas nadáva, nemáme sa radi a podobne. Záleží mi na tom, aký som a robím si starosti, keď zistím, že to čo mi vyčítajú nie je to, čo by som zo seba chcel mať. Som trpezlivý a kritiku si vypočujem bez toho, aby som na druhú osobu hneď útočil, teda pokiaľ mi záleží na tom, čo mi povie, alebo si len predstavujem hovná vychádzajúce z jeho úst a úspešne ho ignorujem. Kritika od človeka, ktorý si na tebe vždy niečo nájde, sa nedá brať vážne. Premáham sa a raz sa mi oplatilo, keď som bol zdrbaný oprávnene, len som sa snažil veci robiť lepšie. Iná osoba, pre ktorú robím veci lepšie a neustále počúvam nové a nové veci na moju osobu si absolútne nevážim a jej názor mi je extrémne odporný.
Keby som si mala robit tazku hlavu z kazdej kritiky alebo argumentu tak sa uz davno odjebem.
Ja som sama sebakriticka popravde, viem co je na mne zle a nikdy som sa netvarila ze som dokonala bytost, takze sa podla toho spravam ked som kritizovana...
ale tak rozlisujem co je dobre mienena kritika (ta co mi ma pomoct k "rastu") a co su upicovane blaboly od niekoho kto si na mne potrebuje vyburit svoje komplexy.
Neraz som videl na birdzi vyrok: Ak upozornis mudreho cloveka na chybu podakuje sa ti. Sprosty sa zacne branit, urazat ta a ignorovat.
Jedna osoba komentovala ten status niecim typu Ano pravda.
Teraz ju tu vidim pisat ze ju nezaujima kritika a nazory ludi.
Komicke
neviem, mam pocit, ze sa na nieco hraju a nikdy mi to do oci nepovedia, a za mojim chrbtom si o tom veselo hrkutaju...
ale zas rodicia mi povedia svoje a obcas je to dost...krute...nuz ale co kazdy sme nejaky
ale tak co uz so mnou aj tak ci tak si stale budem po svojom robit...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
22 komentov
Teraz uz som zvyknuti
Ďakujem za komenty. Je mi už aspoň o trošíčku lepšie.
Keď si niekto o mne myslí že som kokot, má plné právo si to myslieť, ale mňa sa to netýka. Je to názor tej osoby, nech si to kľudne myslí, pre mňa je dôležité len to čo si o sebe myslím ja sám. A keďže som namyslený človek tak sa mi v tejto oblasti dosť darí.
Dotýka sa vás to, keď vám niekto niečo vytkne? Niečo.
Skritizuje vás za niečo? Skritizuje.
Trápi vás to alebo ste sa naučili odosobniť, resp. nazeráte na to od koho bola tá kritika adresovaná (či niekto blízky) a za čo alebo je to jedno?
Mňa netrápi kritika, mňa serú ľudia, ktorí ustavične buzerujú. Ďalšie je, že mi niekto občas nadáva, nemáme sa radi a podobne. Záleží mi na tom, aký som a robím si starosti, keď zistím, že to čo mi vyčítajú nie je to, čo by som zo seba chcel mať. Som trpezlivý a kritiku si vypočujem bez toho, aby som na druhú osobu hneď útočil, teda pokiaľ mi záleží na tom, čo mi povie, alebo si len predstavujem hovná vychádzajúce z jeho úst a úspešne ho ignorujem. Kritika od človeka, ktorý si na tebe vždy niečo nájde, sa nedá brať vážne. Premáham sa a raz sa mi oplatilo, keď som bol zdrbaný oprávnene, len som sa snažil veci robiť lepšie. Iná osoba, pre ktorú robím veci lepšie a neustále počúvam nové a nové veci na moju osobu si absolútne nevážim a jej názor mi je extrémne odporný.
Ja som sama sebakriticka popravde, viem co je na mne zle a nikdy som sa netvarila ze som dokonala bytost, takze sa podla toho spravam ked som kritizovana...
ale tak rozlisujem co je dobre mienena kritika (ta co mi ma pomoct k "rastu") a co su upicovane blaboly od niekoho kto si na mne potrebuje vyburit svoje komplexy.
Jedna osoba komentovala ten status niecim typu Ano pravda.
Teraz ju tu vidim pisat ze ju nezaujima kritika a nazory ludi.
Komicke
ale zas rodicia mi povedia svoje a obcas je to dost...krute...nuz ale co kazdy sme nejaky
ale tak co uz so mnou aj tak ci tak si stale budem po svojom robit...