Neznasam, ked ma niekto (zvycajne rodicia) kritizuje za to, ako sa prave spravam, pricom ho vobec nezaujima, preco sa tak spravam. Ked sa spravam "nevhodne", asi na to mam aj nejaky dovod, asi sa rovnako "nevhodne" aj citim. A ludia, co vravia "nemal by s
nebudem ti kazit iluzie ale malokto sa ta bude pytat preco sa tak spravas....ak nepovies sam ze ti nieco je,tak asi......to vies....nememu decku ani vlastna matka nerozumie....sorry....vlastna skusenost
mid ale to je o sebaovladani... ja vyzeram ze som v pohode aj ked sa v skutocnosti trapim nemozes cakat ze ta pochopia su to len ludia ty si jediny kto ti rozumie to ako vyzeras navonok je tvoj vlastny image ktory si sam vytvoris ale podstatu svojej duse,svojich pocitov vies len ty proste clovek sa musi vediet mezi ludmi ovladat a kto to nevie nech tak povediac "nechodi nastvany mezdi ludi"
Mam sa tvarit ako dokonaly a stastny clovek, ktory sa v kazdom momente tesi a je za vsetko vdacny? Ale to by som uz nenazval "sebaovladanim". Kedysi som taky bol.
Eskarina, asi mas pravdu, ale mohli by si aspon nieco domysliet... zvlast ak ide o tych mojich rodicov, akoby u nich spravanie bolo na prvom mieste, akoby to bolo na ludoch to najdolezitejsie, najpodstatnejsie...ale clovek nie je taky, ako sa sprava
Hej, to je pravda. Ale ja nemam na mysli svoje dlhodobe spravanie, skor len v tych chvilach, ked mam blbe nalady. A koniec koncov...ak si ma ludia zapamataju a zafixuju podla spravania, nezapamataju si v podstate mna, len toho cloveka, za ktoreho sa vydavam. A to bohuzial neplati len na mna
Tak v tomto ty dam za pravdu mna kritizuju za vsetko ze papulujem ze som drza ale ked sa chce niekto so mnou ropravat a ja nechcem (ako napr. oco mama) tak mi povedia ze to sa ako k nim chovam ale ked sa raz nechcem rozpravat tak zacnu nadavat aka so drza a zla ale im je jedno ako a co sa mi stalo im ide oto aby ich dcera ci syn boli slusni a vychovani len ze v tejto dobe su ini ludia ......
Mid.....opat ta asi sklamem....ludia do teba nevidia....nevedia co si myslis....malokedy si to mozu spravne domysliet.....a myslim si ze rodicia uz vobec nie....aspon v niektorych zivotnych etapach nie....
a k tomu spravaniu.....moja mama je uplne ina ked u nas niekto je ako ked sme same dve.....pritom je jedno kto to je....proste vzdy chce aby sme vyzerali ako idealna rodina....aj ked niekedy to dvakrat idealne nebyva....vies stve ma to ale nemozem s tym nic urobit....proste bola tak vychovana....
Jasne, to uz tak byva. U nas v rodine teda ani nie, ale ked si s niekym sama, vzdy si aj ty, aj ten niekto, uprimnejsi. Napriklad si vezmi taku sikanu alebo vysmech...Nikto, alebo aspon ziaden "normalny" clovek, ta nebude sikanovat alebo si z teba robit srandu, ak tam nebude nejaka tretia osoba, ktorej by tym chcel nieco o sebe dokazat.
Mid suhlasim z tebou a zaroven ti poviem: ak ty nevies predist takej situacii, v ktorej sa citis debilne, tak je to rovnaka neznalost osobnosti druhych ako ked niekto naserie teba a nevie pochopit preco ....
Podla mna je blbost, ked niekto navonok posobi maximalne stastne a pritom sa vo svojom vnutri trapi...ked mi kamoska povie, ze sa citi na p*** ale pritom ju vidim vysmiatu jak čalamáda tak si o nej pomyslim, ze je pokrytecka...a hadam nechcete, aby si to o vas ludia mysleli, ci nie? Podla mna je spravne, ak davas navonok svoje emocie, aj ked ich ludia nechapu a kritizuju ich...ja viem, ze boli, ak ta vlastna rodina nechape, ale mozno to je iba temne obdobie, mozno to prejde...ale podla mna tiez neni fer, ak ti niekto prikazuje ze mozes robit toto a toto..a toto a toto nemozes...
mid ale odhalit podstatu sameho seba znamena vistavit sa nebezpecenstvu... a co sa tyka tich chvilkovich spravani uznavam ze by ich mali troska viac akceptovat ale hmm mozno by bolo dobre keby si mi napisal nejaky konkretny priklad laebo nie som si isty aky typ chvilkoveho spravania mas namysli
Miniangel: ak ti niekto povie, ze sa citi na pi** a pritom je vysmiata a tvari sa stastne, asi nie je normalna Ja si taku situaciu ani neviem predstavit...
Ale ine je, ak je vysmiata a vyzera stastne, a sice ti to nepovie, ale citi sa na pi**. V takom pripade je jej asi trapne, tazke alebo neprijemne povedat ti o tom. Nie je za to pokrytecka.
A je tu este tretia moznost: moze vyzerat dokonale stastno, vysmiato a s dlhodobo veselou naladou, a niekde hlboko sa predsa len citi hrozne, no neprizna si to ani ona sama. Ak je to ten pripad (ver mi, takych ludi je koopa), tak ma v skutocnosti take nizke sebavedomie, ze neslo inak ako ho sama pred sebou popriet. Inak by to pre nu bolo fes neprijemne...a neznamena to "pokrytectvo"
Celkovo, aspon podla mna, je niekedy tazke, neprijemne alebo trapne vyjadrit okoliu svoje emocie...ale to zalezi od tvojej minulosti a koniec koncov aj od pohlavia. Vy zeny to s vyjadrovanim emocii mate lahsie, boli ste tak od zaciatku vedene
Typek: nebudeme to tak konkretne rozoberat, ja od nikoho nechcem rady, len sem pisem, "co ma nasralo"
"Odhalit podstatu sameho seba znamena vystavit sa nebezpecenstvu" - akemu nebezpecenstvu? Ak nejake je, tak len do takej miery, do akej sa ty sam nedokazes s "podstatou seba sameho" vyrovnat.
Typek, je pravda, ze ak sa budes snazit pred druhymi byt sam sebou (resp. byt tym, o kom si myslis, ze si to ty), nebudu ta uz vsetci milovat a nebudes vsetkym sympaticky.
Ale na co by aj mali? Tebe tiez niekto je a niekto nie je sympaticky, niekoho mas rad a niekto ti lezie na nervy...Nie je mozne, aby ta vsetci mali radi; tak preco sa hrat na takeho, aby mali? Aj tak by v takom pripade nemilovali teba, len tvoju masku.
Ani dokonaleho cloveka typu Jezis nemali vsetci radi. A aj on mal svojich neprajnikov. Ale nechcem zachadzat do nabozenstva, tak to uz radsej ukoncim
mid ja som nemal v umysle ti radit ja som ta chcel len presnejsie pochopit clovek ma byt sam sebou ale len do takej mieri aby neodhalil svoje slabe miesta tj strach z niecoho konkretneho,slabost pre nieco konkretne a tak dalej ked sa clovek (a to sa dnes tvari skoro kazdy) tvari ze ma vsetko na haku posobi sebavedomejsie a menej idiotov si na neho dovoli cize davat navonok vsetky svoje vnutorne pocity je dost nebezpecne a niektore veci by tvoje vnutro opustit nemali
Jasne, mas pravdu. Ale predsa sa nesnazim davat druhym najavo, z coho mam strach a ake su moje slabe miesta Ked som pisal, ze "ma nasralo", ako moji rodicia nechapu, ze spravanie nie je to najdolezitejsie, pisal som to preto, lebo som mal dost blbe obdobie, nemal som chut sa s rodicmi bavit, lahko ma hocico vytocilo a nahnevalo a nebol som - ako predtym - ochotny akceptovat priblble poznamky niektorych nemenovanych clenov mojej rodiny Tolko to o mojom priklade
Su blizki ludia, ktori nas ako-tak pozanju (zamerne pisem ako-tak, pretoze uplne sa nepozname ani my sami) a pred nimi nemame dovod sa pretavrovat, ukryvat slzy nervozitu, dusit v sebe nieco, co potrebujeme vyburit...ti, s ktorymi zijeme v jednom byte k nim zrejem patria a ti by mali tolerovat vsetko toto... nemyslim to tak, ze bysa mali donekonecna vypytovat, co sa stalo, deje sa nieco, je to fajn, preco si zas nervozny a nemusel by si bytť na mna zas oduty...to nie, proste by to mali tolerovat a odignorovat, neprilievat olej do ohna, nechat to cele na pokoji a pockat, kym bude fajn...
jasne, idealny pripad je, ze vsetci vsetko chapu a z jedneho sekundoveho pohladu vedia, ze som plakala alebo mi je blbo a dokonca tusia, preco...ale nic nie je idealne, ze?
a potom su ludia, ktori sice su, ale...ale pre nas nijako doleziti nie su...a pred nimi nepotrebujeme ukazovat svoje slabosti ( a plac alebo zla nalada nimi su)...a v tom to je, ze pred nimi vsetko skryjeme za usmev a vzdy nam bude fajn, aj ked nebude...a ked bude moc zle, nebude nam fajn ani pred nimi...
Bola by hlupost, odpovedat na otazku: "je vsetko v poriadku?", "ano, je", aj ked by sme si mysleli, ze "ano, je, pretoze vzdy vsetko musi byt v poriadku"...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
20 komentov
Aj tak cela moja rodina ma za taku sprostu kravu
Ale ine je, ak je vysmiata a vyzera stastne, a sice ti to nepovie, ale citi sa na pi**. V takom pripade je jej asi trapne, tazke alebo neprijemne povedat ti o tom. Nie je za to pokrytecka.
A je tu este tretia moznost: moze vyzerat dokonale stastno, vysmiato a s dlhodobo veselou naladou, a niekde hlboko sa predsa len citi hrozne, no neprizna si to ani ona sama. Ak je to ten pripad (ver mi, takych ludi je koopa), tak ma v skutocnosti take nizke sebavedomie, ze neslo inak ako ho sama pred sebou popriet. Inak by to pre nu bolo fes neprijemne...a neznamena to "pokrytectvo"
Celkovo, aspon podla mna, je niekedy tazke, neprijemne alebo trapne vyjadrit okoliu svoje emocie...ale to zalezi od tvojej minulosti a koniec koncov aj od pohlavia. Vy zeny to s vyjadrovanim emocii mate lahsie, boli ste tak od zaciatku vedene
"Odhalit podstatu sameho seba znamena vystavit sa nebezpecenstvu" - akemu nebezpecenstvu? Ak nejake je, tak len do takej miery, do akej sa ty sam nedokazes s "podstatou seba sameho" vyrovnat.
Ale na co by aj mali? Tebe tiez niekto je a niekto nie je sympaticky, niekoho mas rad a niekto ti lezie na nervy...Nie je mozne, aby ta vsetci mali radi; tak preco sa hrat na takeho, aby mali? Aj tak by v takom pripade nemilovali teba, len tvoju masku.
Ani dokonaleho cloveka typu Jezis nemali vsetci radi. A aj on mal svojich neprajnikov. Ale nechcem zachadzat do nabozenstva, tak to uz radsej ukoncim
Su blizki ludia, ktori nas ako-tak pozanju (zamerne pisem ako-tak, pretoze uplne sa nepozname ani my sami) a pred nimi nemame dovod sa pretavrovat, ukryvat slzy nervozitu, dusit v sebe nieco, co potrebujeme vyburit...ti, s ktorymi zijeme v jednom byte k nim zrejem patria a ti by mali tolerovat vsetko toto... nemyslim to tak, ze bysa mali donekonecna vypytovat, co sa stalo, deje sa nieco, je to fajn, preco si zas nervozny a nemusel by si bytť na mna zas oduty...to nie, proste by to mali tolerovat a odignorovat, neprilievat olej do ohna, nechat to cele na pokoji a pockat, kym bude fajn...
jasne, idealny pripad je, ze vsetci vsetko chapu a z jedneho sekundoveho pohladu vedia, ze som plakala alebo mi je blbo a dokonca tusia, preco...ale nic nie je idealne, ze?
a potom su ludia, ktori sice su, ale...ale pre nas nijako doleziti nie su...a pred nimi nepotrebujeme ukazovat svoje slabosti ( a plac alebo zla nalada nimi su)...a v tom to je, ze pred nimi vsetko skryjeme za usmev a vzdy nam bude fajn, aj ked nebude...a ked bude moc zle, nebude nam fajn ani pred nimi...
Bola by hlupost, odpovedat na otazku: "je vsetko v poriadku?", "ano, je", aj ked by sme si mysleli, ze "ano, je, pretoze vzdy vsetko musi byt v poriadku"...
tak LEN tolko...