jednoznačne existuje..raz som ju zažila a popravde, bol to dosť brutal..ten pocit, že sa pozriete na človeka a viete, že s ním chcete byť je neuveriteľný
nie nie nie, to nie je laska ale len sympatie, laska predsa nemože byť stvorena na zaklade vzhľadu, ked niekoho miluješ je to preto aky je, nie preto ako vyzera
Určite verím v ňu aaalee!!.. kým viem, že je to láska nie je to chvíľa, ale možno pár dní však do rána by som aj zabudla ako vyzeral a nie ešte vedela, že je to láska
Ja nanu po pravde tiež neverím... dôvod? síce môže byť človek zbláznení že vááá dačo v sebe má...ale to je všetko... čo tak jeho vnutro? jasne že zaleži na vonkajšku...ved aspon trocha sa naneho musi dat pozerať...ale že aby to bol najkrajši na svete...to by som veru nechcela...dôvod? ako na prvý pohlad by som sa zalubila..tak by ma mohol na prvý pohlad aj podviesť lebo o baby by nemal núdzu... myslím si že pár mesiacov na to aby sa človek zalubil je treba...aby sme toho dotyčneho spoznali a zistili či nám vyhovuje...
@profesor áno, prvotne je to vzhľad, ale... proste sú isté črty, ktoré ti o človeku niečo tak letmo naznačia. také tie bla bla u úsmeve a očiach a tak. ale ako vraví @midnight , ťažko to vysvetliť niekomu, kto to rázne odmieta na to treba veľa pozerať a pozorovať (bez úchylného podtextu
@profesor - pokiaľ stráviš asi 8 rokov života tým že sa ľudí učíš spoznávať len na základe pozorovania, bez toho aby si sa s nimi napríklad čo i len raz rozprával, pričom pri tom pozorovaní častokrát ani nepočuješ o čom a ako sa rozprávajú s ostatnými, a dostaneš sa do fázy že sa dokážeš po troch mesiacoch takéhoto vzdialeného pozorovania s niekým začať rozprávať a dotyčný je prekvapený a nechápe ako môžeš o ňom a jeho povahe vedieť tak veľa ako vieš, tak sa potom niekomu kto má prístup "čo iné okrem výzoru môžeš vidieť na prvý pohľad" veľmi ťažko vysvetľuje že od pohľadu sa dá zistiť tak veľa že by tomu väčšina ľudí mala problém uveriť.
a ešte ťažšie by sa dotyčnému (v tomto prípade tebe) vysvetľovalo na základe čoho sa to dá.
takže ti to môžem akurát tak zhrnúť do dvoch slov - empatia a intuícia.
ale v skratke:
približne za minútu sa dá zistiť či a ako veľmi je človek introvertný/extrovertný, približne odhadnúť mieru sebavedomia, väčšinou aj približnú mieru úprimnosti (v zmysle ako veľmi sa navonok povahovo pretvaruje - ako veľmi sa odlišuje to aký je naozaj oproti tomu ako sa prezentuje), v špecifických situáciách či a aké veľké sklony má hovoriť o veciach o ktorých nič nevie ako keby sa v nich vyznal a ako veľmi mu to ide, a či sa v ňom skrýva viac než dáva najavo na prvý pohľad (toto znie neobjavne a v podstate sa jedná o škálu typu "povrchná pipka - mysliaci človek", ale dá sa to rozoznať prekvapivo presne aj pri ľuďoch ktorí nie sú výrazne blízko k jednému z týchto extrémov)
približne za dve minúty - či je naozaj "povrchný", alebo "mysliaci", alebo sa tak len (z nejakého dôvodu) tvári a v skutočnosti je skôr opak, ak je v spoločnosti tak sa dá odhadnúť približná škála/rebríček toho ako veľmi má koho v danej spoločnosti rád/nerád, ako dobre/zle sa v danej spoločnosti cíti (čo ti zas nepriamo hovorí ďalšie detaily o jeho povahe, ak sleduješ aj ostatných ľudí v tej spoločnosti), aké ľahké/ťažké je zneistiť ho, aké má v danej spoločnosti postavenie (kde je v jej hierarchii)
cca za 4 minúty - dokážeš mať už celú hierarchiu danej spoločnosti vystavanú, a o danom človeku mať približnú, ale správnu predstavu o jeho správaní vo všeobecnosti, čiže dokážeš sa sám seba pýtať na hypotetické situácie ("ako by zareagoval keby sa stalo toto, keby tento človek spravil toto, keby som ja spravil toto"), aj keď ešte na veľkú väčšinu z nich nevieš mať konkrétne odpovede, ale vieš minimálne správne odhadnúť do akých kategórií by daná reakcia spadala (neistota/agresia/defenzíva/ofenzíva/žiadna podstatná reakcia), ak stíhaš sledovať aj spoločnosť tak vieš odhadnúť kto sa ho zastane, komu to bude jedno, kto bude "proti nemu" (v danej veci), a ako veľmi na ktorého z tých ľudí tebou sledovaná osoba zareaguje, či pôjde proti nemu do ofenzívy, alebo to obráti na vtip, atď atď...
pričom všetky tieto poznatky sú síce ešte dosť nekonkrétne, ale málokedy nesprávne (ak vieš ako na to), už sa nezvyknú dramaticky meniť, len spresňovať a dopĺňať, a niektoré sú niekedy prekvapivo hlboké zásahy, v zmysle že sa mi častokrát stane že v priebehu tých prvých dvoch-troch minút prídem (neurčito) na niečo čo ide zdanlivo úplne proti povahe dotyčného, a (v priebehu ďalších desiatich minút až povedzme týždňa, závisí od veci a človeka a okolností) som si tým takmer istý, ale keď mu to nejak dám najavo tak sa zubaminechtami bráni že je to blbosť, a o niekoľko mesiacov vysvitne že som mal pravdu, ale bolo to spojené s niečím hlbším (v zmysle že je to vec ktorú skrýva a dáva najavo len pred veľmi málo ľuďmi čo sú mu veľmi blízki, alebo si to ani sám nechce priznať, alebo tak podobne).
...chce to len správny spôsob sústredenia, a myslenia, rozmýšľať dojmami a pocitmi, lebo myšlienky (verbálne) sú príliš konkrétne, čiže keď sa nejaký neurčitý poznatok snažíš dať hneď do myšlienky aby si s ním mohol "pracovať", musíš ho predčasne úplne skonkretizovať a vďaka tomu vo väčšine prípadov trafíš vedľa/pomýliš sa.
a samozrejme si tiež musíš vedieť správnym spôsobom všímať, čo sledovať, ako to interpretovať, a či to vôbec nejako interpretovať, a či to niečo znamená aj keď to neinterpretuješ, atď atď.
rozmýšľať o človeku ako o prieniku množín vlastností, pocitov a dojmov, nie ako o zozname, zmieriť sa s tým že mnohé z tých pocitov a dojmov ani nebudú mať meno/nebudú spadať pod nič čo poznáš, a nechať ich tak, pracovať a myslieť s nimi samými o sebe, nie s ich názvami...
(hm, neviem čo presne ešte považuješ za "prvý pohľad", ale myslím že z hľadiska psychológie sa tak berie prvých 5 minút kontaktu s danou osobou, čiže tam ten môj opis ešte patrí, ale aj keby nie a myslel by si prvý pohľad (takmer) doslovne, tak pokiaľ si zvyknutý robiť to v predošlom komente uvedené, tak ti to tak nejak automaticky rozširuje aj možnosti toho čo o človeku zistíš z doslovného prvého pohľadu)
Nooo neviem či to je zrovna láska, ale minimálne chémia tam môže byť a keď tá takzvaná iskra preskočí, nie je čo riešiť... aj tak si ale myslím, že tá ,,naozajstná" láska sa rozvinie až po čase, keď sa tí dotyční spoznajú trošku viac. Ale isteže, už pri prvom pohľade sa môže stať to, že zatúžime byť s tým niekym ešte raz... a potom ešte raz... a tak ďalej, však vieme svoje
mozem potvrdit ze existuje aa myslim ze "laska na prvy pohlad" je zle slovne spojenie..neda sa niekto hned lubit od zaciatku...ale ta iskra a tie sympatie.. wuaa.. normalne mam zimomriavky ked si to teraz tak spatne premietam..
Myslím, že zbytočne riešiť, či to bolo zapáčenie alebo láska ...
Podľa mňa slovo - LÁSKA - je vsunuté kvôli fráze, nie významu ... dotyčným, ktorí to vymýšľali bolo jasné, že nebude to hneď láska pevná a jasná ako bič, lebo to nie je možné ...deformovaná realita na úkor výrazu ... veď ako by znelo ZAPÁČENIE SA na prvý pohľad, SYMPATIA na prvý pohľad ... ? dosť odvecne
A myslím, že to vycítiš, že ten človek, ktorého zbadáš, je spriaznený ... sála to z očí, pohybov, pozorovania ... navyše dosť hlboko založené i na intuícii ...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
41 komentov
a ešte ťažšie by sa dotyčnému (v tomto prípade tebe) vysvetľovalo na základe čoho sa to dá.
takže ti to môžem akurát tak zhrnúť do dvoch slov - empatia a intuícia.
ale v skratke:
približne za minútu sa dá zistiť či a ako veľmi je človek introvertný/extrovertný, približne odhadnúť mieru sebavedomia, väčšinou aj približnú mieru úprimnosti (v zmysle ako veľmi sa navonok povahovo pretvaruje - ako veľmi sa odlišuje to aký je naozaj oproti tomu ako sa prezentuje), v špecifických situáciách či a aké veľké sklony má hovoriť o veciach o ktorých nič nevie ako keby sa v nich vyznal a ako veľmi mu to ide, a či sa v ňom skrýva viac než dáva najavo na prvý pohľad (toto znie neobjavne a v podstate sa jedná o škálu typu "povrchná pipka - mysliaci človek", ale dá sa to rozoznať prekvapivo presne aj pri ľuďoch ktorí nie sú výrazne blízko k jednému z týchto extrémov)
približne za dve minúty - či je naozaj "povrchný", alebo "mysliaci", alebo sa tak len (z nejakého dôvodu) tvári a v skutočnosti je skôr opak, ak je v spoločnosti tak sa dá odhadnúť približná škála/rebríček toho ako veľmi má koho v danej spoločnosti rád/nerád, ako dobre/zle sa v danej spoločnosti cíti (čo ti zas nepriamo hovorí ďalšie detaily o jeho povahe, ak sleduješ aj ostatných ľudí v tej spoločnosti), aké ľahké/ťažké je zneistiť ho, aké má v danej spoločnosti postavenie (kde je v jej hierarchii)
cca za 4 minúty - dokážeš mať už celú hierarchiu danej spoločnosti vystavanú, a o danom človeku mať približnú, ale správnu predstavu o jeho správaní vo všeobecnosti, čiže dokážeš sa sám seba pýtať na hypotetické situácie ("ako by zareagoval keby sa stalo toto, keby tento človek spravil toto, keby som ja spravil toto"), aj keď ešte na veľkú väčšinu z nich nevieš mať konkrétne odpovede, ale vieš minimálne správne odhadnúť do akých kategórií by daná reakcia spadala (neistota/agresia/defenzíva/ofenzíva/žiadna podstatná reakcia), ak stíhaš sledovať aj spoločnosť tak vieš odhadnúť kto sa ho zastane, komu to bude jedno, kto bude "proti nemu" (v danej veci), a ako veľmi na ktorého z tých ľudí tebou sledovaná osoba zareaguje, či pôjde proti nemu do ofenzívy, alebo to obráti na vtip, atď atď...
pričom všetky tieto poznatky sú síce ešte dosť nekonkrétne, ale málokedy nesprávne (ak vieš ako na to), už sa nezvyknú dramaticky meniť, len spresňovať a dopĺňať, a niektoré sú niekedy prekvapivo hlboké zásahy, v zmysle že sa mi častokrát stane že v priebehu tých prvých dvoch-troch minút prídem (neurčito) na niečo čo ide zdanlivo úplne proti povahe dotyčného, a (v priebehu ďalších desiatich minút až povedzme týždňa, závisí od veci a človeka a okolností) som si tým takmer istý, ale keď mu to nejak dám najavo tak sa zubaminechtami bráni že je to blbosť, a o niekoľko mesiacov vysvitne že som mal pravdu, ale bolo to spojené s niečím hlbším (v zmysle že je to vec ktorú skrýva a dáva najavo len pred veľmi málo ľuďmi čo sú mu veľmi blízki, alebo si to ani sám nechce priznať, alebo tak podobne).
...chce to len správny spôsob sústredenia, a myslenia, rozmýšľať dojmami a pocitmi, lebo myšlienky (verbálne) sú príliš konkrétne, čiže keď sa nejaký neurčitý poznatok snažíš dať hneď do myšlienky aby si s ním mohol "pracovať", musíš ho predčasne úplne skonkretizovať a vďaka tomu vo väčšine prípadov trafíš vedľa/pomýliš sa.
a samozrejme si tiež musíš vedieť správnym spôsobom všímať, čo sledovať, ako to interpretovať, a či to vôbec nejako interpretovať, a či to niečo znamená aj keď to neinterpretuješ, atď atď.
rozmýšľať o človeku ako o prieniku množín vlastností, pocitov a dojmov, nie ako o zozname, zmieriť sa s tým že mnohé z tých pocitov a dojmov ani nebudú mať meno/nebudú spadať pod nič čo poznáš, a nechať ich tak, pracovať a myslieť s nimi samými o sebe, nie s ich názvami...
Myslím, že zbytočne riešiť, či to bolo zapáčenie alebo láska ...
Podľa mňa slovo - LÁSKA - je vsunuté kvôli fráze, nie významu ... dotyčným, ktorí to vymýšľali bolo jasné, že nebude to hneď láska pevná a jasná ako bič, lebo to nie je možné ...deformovaná realita na úkor výrazu ... veď ako by znelo ZAPÁČENIE SA na prvý pohľad, SYMPATIA na prvý pohľad ... ? dosť odvecne
A myslím, že to vycítiš, že ten človek, ktorého zbadáš, je spriaznený ... sála to z očí, pohybov, pozorovania ... navyše dosť hlboko založené i na intuícii ...