poznám dvoch, jeden nemá až tak ťažkú schizofréniu a je jeden z tých, ktorí majú proste dobré a zlé obdobia. chvíľu je úplne v pohode, akoby nič, hlavne lieky pomáhajú.. ale potom mu prepne a má nejaké bludy a robí divné veci. vtedy treba ísť na preliečenie a potom je zase nejaký čas v poriadku
ten druhý to má asi ťažšie, teda ja neviem, mne sa ani nezdá že by to bola schizofrénia, ale všetci hovoria že hej. pretože má vyslovene imaginárneho kamaráta, druhý hlas, ktorý sám hovorí.
úplne vážne a skoro stále.
proste si predstav situáciu, že sedí v krčme za stolom a rozpráva sa sám so sebou. potom zrazu vyskočí, ide ku dverám a vyzerá to asi takto:
"kam akože ideš???"
"no domov, kam by som išiel?"
"prosimťa nevymýšlaj a sadni si. čo by si robil doma."
"ach no tak dobre."
a sadne si naspäť.
a takto proste stále, niekedy sa aj poháda sám so sebou a dosť často je nasraný na seba a tak
proste ale o to mi ide, že nemá nejakú formu zlých bludov ako ten prvý, neznáme hlasy ktoré by mu prikazovali zlé veci a privádzali ho k šialenstvu, ale len toto svoje druhé ja, s ktorým si normálne debatuje a väčšinou celkom vychádza, aj keď vlastne vždy v konečnom dôsledku urobí to, čo mu povie ten "druhý". preto mi to až tak ako schizofrénia nepríde, ale vraj ju má.
áno, u toho prvého tak je. keď má to dobré obdobie, je úplne v pohode, milý a zlatý (je to moja rodina)
keď mu prepne, je to totálne niekto iný..
vždy k nemu volajú moju maminku pretože aj dlho robila na psychiatrii a vyzná sa v týchto veciach, a napr. raz sa jej stalo, keď v noci v 2 metroch snehu okopával záhradu.. že k nemu išla a on jej povedal "magduška nechoď ku mne, prosím, ja ti nechcem ublížiť, ale musím".. to bolo dosť desivé, proste si uvedomoval že ju má rád, ale aj že jej môže ublížiť a nevie to ovládať
no a ten druhý sa s ostatnými luďmi vždy rozpráva len z toho svojho normálneho pohľadu. ten jeho kamoš, druhé ja, s tým sa rozpráva len on sám
@h8u neviem o čo ide kamarátovi ale je divný ... hovorí že on nie je Mišo že on je Freddy (popisoval Freddyho ako niečo čo Mišo nenávidí) a že Mišo sa nevráti kým sa mu nepomstí ... Je to možné ?
Fuu ja zijem doma so schizofrenikom, ale ako ked ten clovek berie lieky tak je uplne v pohode, nic ba nom nevidno. Ked ich prestane brat to je Už daco ine, dotycny clovek sa rozprava s dakym kto tam vobec neni, chodi sa stretnut s niekym kto neexistuje, niekesy to je dost psycho. Skus si s tym clovekom pohovorit dokum sa este da, porozpravat sa s nim, mozno on sam prizna ze mu nieco je
@lolxp To čo ty opisuješ, ak si teda dotyčný naozaj nevymýšľa, je rozdvojená osobnosť, nie schizofrénia. Schizofrénia sú skôr hlasy v hlave, paranoidné predstavy a pod...
Ale aby som reagovala aj na prvotnú otázku - Nemala som skúsenosť ani so schizofrenikom ani s človekom s rozdvojenou osobnosťou... Teda, naša pani upratovačka tvrdila, že má schizofréniu, ale ťažko povedať, či jej to má človek veriť...
jaaaaa! ja sa hlasim!!!! s tou schizofreniou obcas nie je sranda, uz mi to pokazilo niekolko kamaratstiev.. .ale zasa na druhej strane, keby to boli skutocni kamarati, tak to moje vysvetlenie pochopia -.-
Hej, asi 3-4, vsetkym to spustili drogy. Nie su tak uplne rozdvojene osobnosti, len im prepina, su paranoidnejsi, niektori pocuju hlasy, alebo sa z nicoho nic zacnu spravat divne.. no u kazdeho trochu inak.. Ked beru lieky, je to lepsie, ale potom bez energie, spomaleni.
No poznám chalana čo dostal schizu keď bral drogy.. rozprával mi ako to prežíval a čo sa mu dialo v hlave. Nič príjemné, ale neprejavuje sa to moc navonok. Sem tam má nejaký strih no v norme. Filmovú schziu nečakaj
Poznala som ženu, ktorá sa niekoľko desaťročí liečila na schizofréniu a nakoniec sa zabila.. Ale s dvoma rôznymi osobnosťami to nemá nič spoločné. Ke´d mala horšie obdobia, nevedela vyhodnocovať situácie racionálne, bola paranoidná, podozrievavá, upínala sa na svoje podozrenia, robila si nereálne plány, ale vždy sa s ňou dalo hovoriť a bola veľmi zábavná.
Rozdvojena osobnost je pomerne vzacna, a nemusi sa spajat so schizofreniou (vo vecsine pripadov s nou nema nic spolocne). Aj schizofrenii je viacero druhov, no ja mam cez prazdniny od skoly distanc, nechce sa mi to rozpisovat- tak ak vas to zaujima vygooglite si to (-:.
Ale v tradicnom slova zmysle, samozrejme ze som stretol ludi co mali "rozdvojenu osobnost"- teda ich spravanie/myslienky/city vyrazne oscilovali medzi dvoma polaritami. Myslim, ze v istej (unosnej) miere nieco take preziva skoro kazdy.
Mali sme susedu schizofreničku. Si doteraz pamätám, to som mala asi 10 rokov a sme sa hrali vonku s kamoškami a ona išla s nákupom. Úplne v pohode a zrazu jebla obidve tašky na zem, začala do nich kopať a zrazu sa otočila úplne inam nikto tam nebol a začala vrieskať že "ja ti to nosiť nebudem, nech sa páči ty kokot zdvihni si to zo zeme, no čo na mna tak čumíš? Už ťa nechcem v živote vidieť, daj mi pokoj!" A tašky nechala tak a odišla. O.o od vtedy som z nej mala naozaj trochu strach. Ale inak bola celkom v pohode. furt nám dávala sladkosti ale mala taký zlý pohľad niekedy, taký dosť desivý ...
Mama jednej mojej dobrej kamarátky je schizofrenička. Celý život berie lieky. Ja som ju zažila iba v pohode, asi o tom vedela už dosť skoro. Ona vlastne stále brala lieky a bola taká...oťapená z nich. Veľa spala, ale ináč bola zlatá a normálna.
Raz za rok chodila asi na mesiac do nemocnice. Nikdy som s ňou nemala nijakú negatívnu, ani strašidelnú skúsenosť.
mam velku hromadu....nebudem menovat ale osoba cislo 1 dlhe roky lieky hore, dole a potom sa zabila. Osoba cislo 2 nejaky cas bez liekov, nejaky cas s liekmi a nakoniec sa vyliecila uplne mimo celeho zapadneho zdravotnictva.
Obe osoby mali schizfreniu, maniodepresiu, paranoju, bipolarnu poruchu.
Lieky len utlmuju ale neliecia a pri tom sa to vyliecit da....
poznala roky vedel byť v pohode na liekoch,problém sa dostaví keď je to bez liečby,keď nebol v pohode boli to bludy halucinacie,paranoja,predstavy,hlasy.oni podľa mňa nie sú dve osoby že mr.jekyll and hyde,ale skôr tam ide o nejaký vlastný svet,ktorý si v zlom období zamení s realitou.
schizofrenik nie je len to, čo si predstavuješ, ja pracujem v ústave, kde sú možno odhadom 60 schozofrenikov? plus dalšie ťažké psychické choroby, pohoda, majú silné lieky, bez ktorých by žit nvedeli, a prijimam ich takých ako ich Boh stvoril, a normálna vec.
mám suseda schizofrenika, ale ten vzhľadom k tomu, že je bývalý kickboxer a to nezaprie tak je pomerne aj akčný. tiež mu to spustili drogy (mariška), ale ten je aj trochu nebezpečný pre svoje okolie. nikdy nezabudnem na jednu scénu z detstva, keď som mal 14 ako jeden kamoš došiel pre mňa, že zahráme s partiou futbal. zídem dole a vidím kamaráta ako naháňa ten chorý s vidlami a kričí "Satan, satan". podarilo sa mi ho presvedčiť, že nejedná sa o žiadneho satana, ale len obyčajného Janka. Na Jankove šťastie, netušil som, že čo bude toho, ale tak podarilo sa presvedčiť mi ho
no a celkovo debatuje sa s ním pomerne ťažko nech som už začal s čímkoľvek aj s bežnými konverzáciami, aby nestala reč: "Ako sa máte?" ", "Čo ste robili dnes?", "Dnes je, ale krásne vonku čo?"
Odpoveď, že na tieto otázky bude skoro vždy identická na to som si už zvykol: "Počúvaj neboj sa, čo bojíš ma? Žiaden strach. Keď ťa bude niekto biť tak povedz mi. Dám ho na šrot." Až raz mi povedal niečo iné, keď som bol starší, že by som mal začať chodiť do posilovne, aby keď som chytil niekoho pod krk aj bolelo
Nepoznám takých, čo majú túto diagnózu,teda aspoň o tom neviem,ale pár sa tak správa..Veľmi niečo chce spraviť a zrazu v jednom momente začne byť zvláštny a je úplne proti tomu,čo predtým chcel, neviem,moc sa v nich nevyznám..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
28 komentov
ten druhý to má asi ťažšie, teda ja neviem, mne sa ani nezdá že by to bola schizofrénia, ale všetci hovoria že hej. pretože má vyslovene imaginárneho kamaráta, druhý hlas, ktorý sám hovorí.
úplne vážne a skoro stále.
proste si predstav situáciu, že sedí v krčme za stolom a rozpráva sa sám so sebou. potom zrazu vyskočí, ide ku dverám a vyzerá to asi takto:
"kam akože ideš???"
"no domov, kam by som išiel?"
"prosimťa nevymýšlaj a sadni si. čo by si robil doma."
"ach no tak dobre."
a sadne si naspäť.
a takto proste stále, niekedy sa aj poháda sám so sebou a dosť často je nasraný na seba a tak
proste ale o to mi ide, že nemá nejakú formu zlých bludov ako ten prvý, neznáme hlasy ktoré by mu prikazovali zlé veci a privádzali ho k šialenstvu, ale len toto svoje druhé ja, s ktorým si normálne debatuje a väčšinou celkom vychádza, aj keď vlastne vždy v konečnom dôsledku urobí to, čo mu povie ten "druhý". preto mi to až tak ako schizofrénia nepríde, ale vraj ju má.
áno, u toho prvého tak je. keď má to dobré obdobie, je úplne v pohode, milý a zlatý (je to moja rodina)
keď mu prepne, je to totálne niekto iný..
vždy k nemu volajú moju maminku pretože aj dlho robila na psychiatrii a vyzná sa v týchto veciach, a napr. raz sa jej stalo, keď v noci v 2 metroch snehu okopával záhradu.. že k nemu išla a on jej povedal "magduška nechoď ku mne, prosím, ja ti nechcem ublížiť, ale musím".. to bolo dosť desivé, proste si uvedomoval že ju má rád, ale aj že jej môže ublížiť a nevie to ovládať
no a ten druhý sa s ostatnými luďmi vždy rozpráva len z toho svojho normálneho pohľadu. ten jeho kamoš, druhé ja, s tým sa rozpráva len on sám
BTW nezdá sa mi že by si robil iba srandu
@lolxp To čo ty opisuješ, ak si teda dotyčný naozaj nevymýšľa, je rozdvojená osobnosť, nie schizofrénia. Schizofrénia sú skôr hlasy v hlave, paranoidné predstavy a pod...
Ale v tradicnom slova zmysle, samozrejme ze som stretol ludi co mali "rozdvojenu osobnost"- teda ich spravanie/myslienky/city vyrazne oscilovali medzi dvoma polaritami. Myslim, ze v istej (unosnej) miere nieco take preziva skoro kazdy.
Mama jednej mojej dobrej kamarátky je schizofrenička. Celý život berie lieky. Ja som ju zažila iba v pohode, asi o tom vedela už dosť skoro. Ona vlastne stále brala lieky a bola taká...oťapená z nich. Veľa spala, ale ináč bola zlatá a normálna.
Raz za rok chodila asi na mesiac do nemocnice. Nikdy som s ňou nemala nijakú negatívnu, ani strašidelnú skúsenosť.
Obe osoby mali schizfreniu, maniodepresiu, paranoju, bipolarnu poruchu.
Lieky len utlmuju ale neliecia a pri tom sa to vyliecit da....
no a celkovo debatuje sa s ním pomerne ťažko nech som už začal s čímkoľvek aj s bežnými konverzáciami, aby nestala reč: "Ako sa máte?" ", "Čo ste robili dnes?", "Dnes je, ale krásne vonku čo?"
Odpoveď, že na tieto otázky bude skoro vždy identická na to som si už zvykol: "Počúvaj neboj sa, čo bojíš ma? Žiaden strach. Keď ťa bude niekto biť tak povedz mi. Dám ho na šrot." Až raz mi povedal niečo iné, keď som bol starší, že by som mal začať chodiť do posilovne, aby keď som chytil niekoho pod krk aj bolelo