Dobrý deň =D Ešte ako piatak som začal písať poviedky, neskôr som to zverejnil na mojom blogu. Chcel by som počuť vaše názory na moju tvorbu. Či mám dobrý štýl, a tak. Kľudne mi napíšte pravdu, nenahnevám sa =D
každý má svoj štýl a každému sa páči niečo iné...pochybujem, že sa to bude chcieť niekomu tuna čítať, ja si to uložím, niekedy si to kuknem ale na prvý pohľad máš pekný blog, len oprav gramatické chyby, nech to vyzerá profesionálnejšie
kukla som prvé tri vety. Štylisticky to je na 13 rokov vcelku fajn, len pozor na tie chyby a od čítania ma odradil dej zasadený do New Yorku a následné anglické mená. Prečo nemôže byť dej niekde tu? Už len preto, lebo život tu lepšie poznáš a nestratíš sa tak v nezrovnalostiach
@mielikki ja ani neviem prečo nerád píšem o Slovensku Nejako sa mi tunajšie mená nepáčia. že: Jano mi bodol do chrbta dýku je to iné ako s tými anglickými.. ale tak.. najbližšie niečo skúsim Slovenské
@osi16 nepočúvaj ich, ja som nikdy nepoužívala slovenské mená prídu mi fádne a neznášam ich, kľudne si píš svoje mená, svoje krajiny, ak chceš a jediné, čo ti poviem, píš najviac ako môžeš a raz z teba niečo bude
no, nechce sa mi ten blog prezerať, ale keby si to začal prehadzovať sem do kategórie vymyslených príbehov - postupne a po svojej ďalšej kontrole, tak by som ti to vedel opripomienkovať
inak, so slovenskými menami mám problém aj ja, tak keď ich používam, snažím sa dať buď neutrálne alebo práve naopak príznakové, napríklad Lukáš, Kaja, Dominik... niečo, čo neznie tak, že to je každý druhý človek niekde na dedine, prípadné ma internacionálnu formu, napriek tomu je to etablované aj v slovenskom kontexte
@osi16 tak predsa som kúsok prečítal. vyhni sa opakovaniu v akejkoľvek forme, ak na ňom nebuduješ dramatický moment. taktiež treba nejak sfunkčniť deskriptívne vety, zviazať ich s tými, čo majú nejakú výpovednú hodnotu - vysvetlím: autor nemá príbeh podávať ako keby bol robot štýlom otvorím oči, poviem toto, urobím hento, idem tam... "hneď som si to všimol" je úplne zbytočný segment, pretože je úplne jasné, že si to všimol, inak by o tom nerozprával...
"Pozrel som na mamin náhrdelník. Mala ho na krku prvý raz, hneď som si to všimol. Nikdy ma nijaký náhrdelník tak nevydesil, ako tento. Bol strieborný a mal na sebe prívesok v tvare kríža. Už som ho niekedy videl, viem to."
"Mala na krku strieborný náhrdelník s príveskom v tvare kríža. Bol desivý, nikdy predtým ho na sebe nemala, ale niekde som ho už videl."
moja verzia vyjadruje to isté, ale je takmer o polovicu kratšia... takýmito konštrukciami predídeš tomu, že sa bude čitateľ nudiť, lebo mu všetko opakuješ polopatisticky ako malému decku.
"Moja mama sa usmiala: ,,Čo sa tak pozeráš?“"
pokiaľ máš v dialógu iba dve postavy, treba uvážiť použitie uvádzacích viet, pretože spôsobujú spomalenie textu. Čitateľ prirodzene pri kratších prehovoroch chápe, kto má akú repliku, takže na toto treba tiež brať ohľad...
a ďalej to budem čítať až keď to bude na tomto portáli
každopádne veci sa dajú naučiť a štylistika vybrúsiť, takže myslím, že tá cesta schodná je.
@osi16 takto nečital som to no nechcem tu rozoberat nič pretože tiež stým nemam nijaké skusenosti, ale tiež dost pišem i teraz. Niektorým ludom sa zdaju moje príbehy dobré iným nudné, pre zdlhavé opisy. Ale i tolkien mal s tym problem a má po smrti. No ja ti poviem, že treba vela čitat, a aspon podla seba hovorim že aku knihu si vezmeš do ruky, tak take niečo napišeš. Nie dokonalé ale prikloníš sa k tomu štýlu. Preto čítaj výhradne knihy v tvojom štýle. Len to som chcel, sa snažim povedat svoj nazor
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
19 komentov
@mielikki ja ani neviem prečo nerád píšem o Slovensku Nejako sa mi tunajšie mená nepáčia. že: Jano mi bodol do chrbta dýku je to iné ako s tými anglickými.. ale tak.. najbližšie niečo skúsim Slovenské
takto sa nezacina chlape
(a keď som už musela, tak som si vytvorila vlastnú krajinu a mená použila z rôznych jazykov, vrátane slovenčiny
inak, so slovenskými menami mám problém aj ja, tak keď ich používam, snažím sa dať buď neutrálne alebo práve naopak príznakové, napríklad Lukáš, Kaja, Dominik... niečo, čo neznie tak, že to je každý druhý človek niekde na dedine, prípadné ma internacionálnu formu, napriek tomu je to etablované aj v slovenskom kontexte
@majo kde sa to začína slovami jedného dňa? ja tam nič také nevidím
prvá kapitola sa začína slovami Max vstávaj!
"Pozrel som na mamin náhrdelník. Mala ho na krku prvý raz, hneď som si to všimol. Nikdy ma nijaký náhrdelník tak nevydesil, ako tento. Bol strieborný a mal na sebe prívesok v tvare kríža. Už som ho niekedy videl, viem to."
"Mala na krku strieborný náhrdelník s príveskom v tvare kríža. Bol desivý, nikdy predtým ho na sebe nemala, ale niekde som ho už videl."
moja verzia vyjadruje to isté, ale je takmer o polovicu kratšia... takýmito konštrukciami predídeš tomu, že sa bude čitateľ nudiť, lebo mu všetko opakuješ polopatisticky ako malému decku.
"Moja mama sa usmiala: ,,Čo sa tak pozeráš?“"
pokiaľ máš v dialógu iba dve postavy, treba uvážiť použitie uvádzacích viet, pretože spôsobujú spomalenie textu. Čitateľ prirodzene pri kratších prehovoroch chápe, kto má akú repliku, takže na toto treba tiež brať ohľad...
a ďalej to budem čítať až keď to bude na tomto portáli
každopádne veci sa dajú naučiť a štylistika vybrúsiť, takže myslím, že tá cesta schodná je.