Venujete sa niečomu o čom viete, že by ste chceli robiť aj v budúcnosti ako povolanie?
Napríklad, učíte sa nejaký jazyk,lebo chcete prekladať alebo žiť v krajine,v ktorej sa ním hovorí, hráte na nejaký hud. nástroj, s ktorým by ste chceli pokračovať
Nijaké úmyselné venovanie sa, jazyk mi obstojne ide sám od seba (aj napriek istému môjmu staršiemu príspevku tuto vo fóre, za kt. sa neprestanem trieskať do hlavy).
Prírodovedné predmety sa buď na mňa lepia automaticky z mimoškolských zdrojov (biológia, informatika), alebo som z nich napriek záujmu celkom mimo (fyzika), alebo sú miestami hrozne zaujímavé (chémia, matika).
A teda by som rada jedného dňa zamávala Slovenskej republike z lietadla.
no tak ja napriklad viem ze by som chcela ist do nemecky hovoriacej krajiny studovat na vysku a mozno aj byvat a kedze sa uz 13 rokov ucim nemcinu tak mi to pride stale ako coraz lepsi napad ..ale
venujem sa ničomu a robím všetko preto aby som dosiahla to čo som si vytýčila a myslím si, že je to pre mňa to pavé preto, lebo nič iné ma tak velmi nebaví
no... ja by som sa veľmi rád uplatnil niekde v hudobnom priemysle... či už ako zvukár, producent, alebo hudobník.
čo preto robím ? v rámci možností experimentujem, snažím sa tú tematiku študovať, bavkám sa so synťákmi a efektami, hrám na base... síce som s tým všetkým začal relatívne neskoro, ale myslím že stále lepšie než niekedy v 30tke
je mi jasné, že uplatniť sa v tomto nebude ľahké, hrá a produkuje pomaly každý... ešte šťastie, že tá zvukárina baví tak málo ľudí uvažujem, že si v lete skúsim nájsť nejaký zvukársky kurz, nech sa zoznámim aj s HW štúdiovou technikou o ktorej môžem doma len snívať... snáď sa podarí
a alternatívne by som bral prácu v tlači / internetových magazínoch, ale to len v prípade, že by to vyššie uvedené nevyšlo (čo by som bol fakt nerád
ja stále hladám a asi nenájdem ... samozrejme že kopu vecí ma baví a vedel by som ich robiť aj do budúcna či už je to hudba, alebo fotenie + grafika, možno aj politika na druhú stranu aj technické oblasti ako napríklad Telekomunikácie sú mi nesmierne blízke a keď už tak aj tlmočníctvo ale iba AJ to by ma tiež bavilo a už som to aj robil.. jaaj no ale je to ťažké, nemám vytýčenú žiadnu oblasť v ktorej by som nutne chcel byť v budúcnosti a ktorej sa venujem naplno a niekedy si človek ajtak nevyberie takže nechám to na osud nech mi to zariadi
noo v skole sa venujem uz iba cheemii biologii a fyzike, takze vidim svoju buduucnost niekde na farmaacii abo mediciine ... ale popri skole aj tancujem, v com tez vidim svoju buduucnost, nejeden celosvetovo uznavany ucitel mi povedal ze mam sancu dotiahnut to az do lord of the dance abo takej nejakej podobnej show ... len k tomuto snu mi brani jedna drobnost .... som tazka jak slon :/:/
absolútne netuším čo budem robiť , ale zrejme to čo vyštudujem... aj keď ma to tiahne k dačomu úplne inému, lenže o tom jedine tak "snívam" a nevenujem sa tomu,bo si na to nemôžem nájsť čas a niesom si istý či by z toho kápli dajaké peniaze ..
no to je dosť zložité no... od mala sa venujem hudbe... ale neustále len okrajovo hoci mám vraj hrozný talent, lenže hudba ma neuživí a tobôž nie v tejto krajine... navyše mám kopec iných záľub (brutálne nadané decko ) dlho som sa hľadala lebo vždy ma bavilo... takmer všetko vlastne... chcela som toľko rozličných povolaní... bavia ma všetky druhy umenia, všetky prírodné vedy plus z humanitných filozofia, psychológia a pedagogika.
a tak kde som skončila? na environmentálnom inžinierstve. mám tu strašne veľa rozličných predmetov, prírodné vedy plus projektovanie, filozofia a právo... a hlavne, hoci som si to uvedomila na poslednú chvíľu ma vždy bavila ochrana prírody... tak som naozaj vo svojom živle. a ktovie? možno raz budem niekde spievať aká je ochrana prírody dôležitá
Som informatik, ale neviem ci sa tym chcem aj dalej zivit (aj napriek slusnym platom). Ked tak do uvahy pripada len firma, pracovat na cudzi kokot sa mi prieci - bohuzial zatial mi nic ine neostava.
Ale ako hovorieval moj slovencinar na zakladnej ktoreho som nikdy nemal rad: "zivotne postoje a ciele sa menia cca kazdych 7 rokov. "
Preto sa zacina chodit na zakladnu od 6-7 rokov, na stredu od cca 15, preto je obdobie mladej dospelosti od 21 do 35 rokov. Vsetko su to +- nasobky cisla 7 a nieco na tom asi pravdy bude.
Za mesiac aj 2 tyzdne mam 21 rokov a moje ciele sa naozaj zacinaju menit, nejako moc ma to v poslednej dobe taha do politiky. Takze bud IT, alebo politika nic ine si zatial nedokazem predstavit...
To s tými siedmimi rokmi je naozaj zaujímavé, mnohé východné filozofie si to všimli. Je to ale približné číslo, u mňa tá tretia fáza prišla trochu skôr, tiež som sa zmenil z "matfyzáka" na niečo iné...
no možná dokončím výškou farmáciu ako som začala alebo možná niiečo iné v medicíne či v prírodných vedách a pod.. alebo ešte asi pred rokom som chcela ísť na kriminalistiku alebo dokonca aj patológia ma zaujala..ale nič extra nemám vytýčené zatiaľ,uvidíme ako to dopadne
Všestranní ľudia to majú asi ťažšie, keďže ich toho veľa baví a potom sa ťažko rozhodujú len pre jednu vec.A hovorí sa, že keď chce byť človek v niečom fakt dobrý, tak sa tomu musí venovať naplno. Preto obdivujem tých, čo vedia, čím chcú byť už odmalička a neopustí ich to ani v dospelosti. No to je asi veľmi zriedkavý jav, keďže tie záujmy sa fakt menia asi každých 7 rokov, na tom niečo pravdy bude (si myslím).
Ale tiež si myslím, že v určitých oblastiach nie je nikdy neskoro začať pracovať na svojom sne. Väčšinou sa ľudia boja spraviť to, po čom najviac túžia, lebo na to treba odvahu. Odvážnym aj osud praje.
A keď sa mám pre niečo rozhodnúť, tak si poviem: "Nikdy neľutuj, čo si urobil, pretože v tej chvíli, si to urobiť chcel." a keď sa to nepodarí, tak si poviem: "To bol osud." Lebo najťažšie je rozhodnúť sa.
Dôležité ani nie je tak vedieť, čo chcem robiť, ale robiť všetko preto, aby som to neskôr vedel.
A pri tom povolaní je tiež dôležité nepozerať až tak na peniaze, ale na to, že to chcem robiť a baví ma to, lebo inak nebude mať život zmysel
ja ani neviem ale asi niečo v čom uplatním matiku a chémiu a fyzyku ako tak, hlavne aby tam neboli moc potrebné jazyky, lebo anglinu fakt nemám rád, som šťastný že viem ako tak pravopis slovenčiny a češtiny viac vedieť ma moc neláka
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
30 komentov
Nijaké úmyselné venovanie sa, jazyk mi obstojne ide sám od seba (aj napriek istému môjmu staršiemu príspevku tuto vo fóre, za kt. sa neprestanem trieskať do hlavy).
Prírodovedné predmety sa buď na mňa lepia automaticky z mimoškolských zdrojov (biológia, informatika), alebo som z nich napriek záujmu celkom mimo (fyzika), alebo sú miestami hrozne zaujímavé (chémia, matika).
A teda by som rada jedného dňa zamávala Slovenskej republike z lietadla.
A tak to je podľa mňa s každým. Je niekedy úúúúplne jedno, čo študuješ.
až na to že ja matiku radím to tej skupiny, kde je fyzika - napriek záujmu som z nich mimo
čo preto robím ? v rámci možností experimentujem, snažím sa tú tematiku študovať, bavkám sa so synťákmi a efektami, hrám na base... síce som s tým všetkým začal relatívne neskoro, ale myslím že stále lepšie než niekedy v 30tke
je mi jasné, že uplatniť sa v tomto nebude ľahké, hrá a produkuje pomaly každý... ešte šťastie, že tá zvukárina baví tak málo ľudí uvažujem, že si v lete skúsim nájsť nejaký zvukársky kurz, nech sa zoznámim aj s HW štúdiovou technikou o ktorej môžem doma len snívať... snáď sa podarí
a alternatívne by som bral prácu v tlači / internetových magazínoch, ale to len v prípade, že by to vyššie uvedené nevyšlo (čo by som bol fakt nerád
A medzitým sa snažím venovať tomu, čo mi aspoň ako-tak ide (alebo skôr nejde, ale to je jedno...)
a tak kde som skončila? na environmentálnom inžinierstve. mám tu strašne veľa rozličných predmetov, prírodné vedy plus projektovanie, filozofia a právo... a hlavne, hoci som si to uvedomila na poslednú chvíľu ma vždy bavila ochrana prírody... tak som naozaj vo svojom živle. a ktovie? možno raz budem niekde spievať aká je ochrana prírody dôležitá
Ale ako hovorieval moj slovencinar na zakladnej ktoreho som nikdy nemal rad: "zivotne postoje a ciele sa menia cca kazdych 7 rokov. "
Preto sa zacina chodit na zakladnu od 6-7 rokov, na stredu od cca 15, preto je obdobie mladej dospelosti od 21 do 35 rokov. Vsetko su to +- nasobky cisla 7 a nieco na tom asi pravdy bude.
Za mesiac aj 2 tyzdne mam 21 rokov a moje ciele sa naozaj zacinaju menit, nejako moc ma to v poslednej dobe taha do politiky. Takze bud IT, alebo politika nic ine si zatial nedokazem predstavit...
To s tými siedmimi rokmi je naozaj zaujímavé, mnohé východné filozofie si to všimli. Je to ale približné číslo, u mňa tá tretia fáza prišla trochu skôr, tiež som sa zmenil z "matfyzáka" na niečo iné...
Ale tiež si myslím, že v určitých oblastiach nie je nikdy neskoro začať pracovať na svojom sne. Väčšinou sa ľudia boja spraviť to, po čom najviac túžia, lebo na to treba odvahu. Odvážnym aj osud praje.
A keď sa mám pre niečo rozhodnúť, tak si poviem: "Nikdy neľutuj, čo si urobil, pretože v tej chvíli, si to urobiť chcel." a keď sa to nepodarí, tak si poviem: "To bol osud." Lebo najťažšie je rozhodnúť sa.
Dôležité ani nie je tak vedieť, čo chcem robiť, ale robiť všetko preto, aby som to neskôr vedel.
A pri tom povolaní je tiež dôležité nepozerať až tak na peniaze, ale na to, že to chcem robiť a baví ma to, lebo inak nebude mať život zmysel