prvykrat som mala spolubyvajucich ked som prisla do brna pred 4 rokmi a boli celkom fajn.. na byte nas bolo 7 a dalo sa to neboli ziadne problemy, ale ani sme neboli ktovieaki kamosi. ale na izbe som bola s uuuzasnou babou s ktorou sa doteraz stretavam a sme dobre kamosky. a plus bol s nami na izbe chalan najprv uplne uzasny ale po 3 mesiacoch sa odstahoval a prisiel nejaky divny student telesnej co mi furt picoval na jedlo a tajne pozeral porno ked som bola v izbe.
po roku som sa odstahovala na iny byt, prisla som len na prazdniny na 2 mesiace a tak straaasne sme si sadli, ze som tam zostala byvat 2 roky bolo to tam fakt super, sice nas tam byvalo 9 a bol to uplne oldschool byt, ale bolo mi tam uzasne, fakt super ludia s ktorymi som si strasne rozumela. po tych 2 rokoch som uz ale prestala zvladat zdielanie izby s niekym dalsim, aj ked sme si rozumeli ale proste som potrebovala svoje sukromie.
a tak som sa tento september odstahovala na dalsi byt kde som mala izbu sama pre seba, ale na byte boli dalsi 3 ludia s ktorymi som si nesadla vobec, kto trocha sleduje moje statusy vie, ze som zila s troma nechutnymi prasatami ale vedela som ze je to len docasne, mala som ten byt len na pol roka ako nahrada za chalana co siel na erasmus, lebo som vedela ze potom pojdem byvat s frajerom.
a tym sa dostavam k sucastnosti, teraz byvam s chlapcom, sice este len 2 tyzdne ale je to najnajnajsuper na svete, mame svoj byt cely sami pre seba a stale som to este nerozdychala ako nam je uzasne lebo akoze hej bolo mi tie skoro 4 roky fajn s inymi ludmi, zazila som kopu veci ale zistujem ze neni nic dokonalejsie ako mat svoj byt v ktorom mam svoj bordel ktory ked si upracem mi ho nikto nerozhadze, byt v ktorom ked najdem dlhy vlas nemusim grcat lebo viem ze je moj a nikoho ineho, v ktorom ked sa mi nechce hned umyt riad proste to neurobim lebo mi nikto nepride vypicovat ze si nema do coho spravit kavu, mozem tu chodit polonaha, varit si kedy len chcem (!!!), mat pustenu hudbu/telku ako len nahlas chcem, proste mozme si robit co len chceme a to je dokonaleeee.!
teda aby som to zhrnula, nelutujem tie roky so spolubyvajucimi lebo som stretla vela uzasnych ludi, aj par hroznych ludi ale to mi tiez urcite nieco dalo, zazila som strasne vela veci a myslim ze v ten uplne pravy cas som to stopla, kedy som spoluzitia s cudzimi ludmi zacala mat akurat tak dost ale teraz uz by som s inymi ludmi fakt byvat nesla, asi som na to stara ale stacilo
a este tych par tvojioch otazkok - vzdy som sla byvat s cuzdimi ludmi na inzerat, nikdy som na byte nikoho nepoznala, lakalo ma to dobrodruzstvo a ci sa mi byvalo lepsie s babami alebo chalanmi, myslim ze s dievcatami lepsie, su cistotnejsie a tak.
to je asi vsetko
ooooooo anoanoanoano dakujem (
na začiatku to bolo najdivnejšie bývanie sveta, tedaaaa akože, nikto nerobil nič čo by nebolo v medziach normálu, v podstate sa iba učili a ták...
no a práve to bol ten problém že hrozne viazla komunikácia a podľa mňa, všade kde prídeš to treba proste prelomiť (lebo niekedy sme boli aj stále ticho a ja som cítila také napätie a divné to bolo)
a my sme vlastne nekomunikovali celé tri mesiace stále to bolo na báze toho že "ahoj-ahoj, aký bol deň, dobrý, aha aha ok"
a potom to presekla jedna udalosť, a sme kamošky všetky, ale s jednou som uplne najviac a plánujeme si aj výletíky a všeličo že budeme robiť a ako si izbu skrášlime a pozeráme spolu všeličo a veci robíme spolu a síce som sa aj teraz tešila tam na ten intrák zakaždým ale teraz asi už nikdy domov neprídem a v júni asi budem plakať jak decko lebo dva mesiace neviem ako vydržím veď to bude otras ((((((
pointa príbehu : všade kde bývaš je treba prelomiť tie lady aby sa bývalo ešte lepšie a neprajem ti debilov, prajem ti milých ľudí ako mám ja !
(práve zisťujem po tisíci krát že môj život je hrozne milý ku mne )
najlepsie je ked mam sama izbu ale ked uz s niekym tak preferujem muzske pohlavie s kt si lepsie rozumiem, uz len kvoli tomu ze niesom taka ta typicka zena ze makeup-ohovaracky-riesenie furt picovin... ale zas bola som aj s jednou babou a ta bola vpohode sibnuta to bolo super a neviem ako mozes s niekym spolubyvat a nebit kamarati...
zdieľanie izby s niekým je mojím celoživotným osudom, pravdepodobne. keďže som z mnohopočetnej rodiny, niečo také ako súkromie bol american dream. iba pojem. abstrakcia. a myslím si, že niekedy je väčšia výhra bývať s cudzími ľuďmi ako s rodinou. sestry, nechutné prasatá- bordelárky, ťa majú na háku, akurát ti odpapuľujú a ďalej čumia do telky.
v septembri som sa presťahovala do prešova, bývam v rodinnom dome, kde mám s frajerom prenajatú jednu izbu. na chodbe sú tie izby tri, spoločná kuchyňa+ kúpeľka. zo začiatku to bolo v pohode, až dovtedy, kedy ma začal sused z vedľajšej izby buzerovať za úplné hovadiny, kričať po mne a nazývať ma slúžkou (to vykrikoval frajerovi, že ho nikdy nevidel v kuchyni a ja mu robím slúžku. Pričom jeho som videla variť akurát tak čaj, aj ten mu prihorel ) proste kokot policajt, pomáhaj a chráň. plus som mala nervy na to, ako sa cíti strašne dotknutý, že musí byť jeho malomeštiacka hrdosť pokrivená prítomnosťou namyslených, skurvených, trápnyhc bratislavčanov a dával nám to pri každej vhodnej príležitosti najavo. mali sme vzťahy, aké? no pozdravili sme sa na chodbe, poprípade sme si chodili klopkať na dvere, či aj im nejde wifi/ aké je heslo žiadne vzťahy, žiadny kamoši. našťastie sa tento týždeň presťahoval do STROPKOVA, tak ja mu prajem len to najlepšie a nech sa v STROPKOVE scvokne takže teraz som na dome sama, lebo frajer je v BA a slečny z tretej izby majú frei, lebo sú šikovné a už majú po skúškovom.
ale budúci rok si chceme s frajerom a kamošom prenajať normálne nejaký 2-izbák a konečne jebať cudzích, nepodriaďovať sa a tolerovať bez otvoreného nožíka vo vrecku
ale veď nie je to jedno? lebo ja som býval spoločne iba s priateľkou na intráku, veď to je skoro to isté ako na byte (tiež sme zdielali spoločnú izbu) a spolu s ostatnými 4mi ludmi kuchynku a záchod s kupelnou ... čiže ten istý princíp
a pre mňa osobne to bolo super, bývať s niekym koho ľúbite je skvelé, spolu zaspávať aj budiť sa, zdielať všetko a tak ...
perfektné obdobie ...
ale chápem že to je iné s niekym cudzím alebo kamarátom
keď sme sa občas chytili a pohádali dajme tomu na hodinu/dve tak to bolo k nevydržaniu ale udobrovanie stálo za to ... inak sa nemám na čo sťažovať
a vadilo mi dosť keď osm si varil na chodbe jedlo a počul z vedlajšej izby kde bývali bieloruskí manželia ako si to rozdávajú to bolo jedine také obmedzujúce
a až by som mal opäť príležitosť ísť takto bývať s niekym, určite s partnerkou, so známym by som trochu rozmýšlal o tom ...
noo idem si práve baliť korčule, papiere a kolobežku a podobne ošemetnosti a napísať inzerát .D
ale ako na intráku sme si dali náramne s jednou, s druhou bez problemu a tá posledná baba nooo... okej .D ale boli sme rady že šla het .D
a vcelku mi chyba tá itnrákovská izba .D
teraz som na podnajme, ktory je na dobre slovo .D...je troška punkový podmmienkami dalo by sa povedať, ale nakolko su tu traja ludia nad 25, ja čo som tu byvala skorej tak nárazovo a dievčina čo furt chodí domov, tak je to len o takom "ahoj" čo nie je moc príjemné, hlavne ak si človek paranoidne furt čosi namýšľa...
a hcem nad tym prestať premýšľať, pretože rada by som našla čo anjskor dvoch liudi do izby a ešte kooopec veci vyreišiť takže off .D
nelaka ma, pretoze je jedno ci intrak ci byt, aj tak je to stale byvanie v podstate s cudzimi ludmi, a na intraku za to aspon nevysolim dva az trikrat tak vysoku cenu.
no a na intraku sa mi za celych 8 rokov byvania v BA az 3x podarilo mat spolubyvajuce s ktorymi by som si rozumela a bola schopna aj po mesiaci si s nimi povedat nieco viac nez cau, ako bolo v skole a podobne. (a to ratam aj spolubyvajuce s ktorymi som sa predtym poznala a predtym nez sme spolu zacali byvat sme sa mali aj celkom o com bavit.) takze byt ked tak jedine so samostatnou izbou, alebo s niekym koho mam fakt rada. (co nie je velky vyber, ha-ha)
mala som tento rok maximalne prijebane spolubyvajuce, ktore sa kazdy den spijali, chodili k nam neoklasene na izbu ich kamaratky a KAZDY den, pozerali farmu na notebooku..to by bolo pekne, ale oni nemali sluchadla, cize si to vypeckovali na najvyssiu hlasitost a pozerali..a smiali sa jak prijebane... bola som z nich na pokraji zrutenia, pretoze ja som sa narozdiel od nich potrebovala ucit, ale nikdy som im nic nepovedala. jedneho nadherneho dna som prisla zo skoly a zistila som, ze su odstahovane.. byvaju teraz na konci chodby s ich kamoskami a ja mam 3 postelovu izbu sama pre seba
Ja som mal iba raz v zivote stastie na spolubyvajueho, inak to bolo furt nahovno Teda, az take hrozne to nebolo, ale skoro furt som natrafil na nejakych informatikov, s ktorymi som nejako "nedrzal krok", ale nie v piti, ale v diskusiach nad programovanim, a star trekom Takze sme vacsinou len pokecali, ze cau, ako sa mas, co si robil ..., ako skola a pod. Ale moj posledny spolubyvajuci bol riadny exot, ale aspon sme hned prelomili lady, bola sranda, i porno sme chceli spolocne pozerat s babami od vedlajseh izby ..skoda, ze po 8 mesiacoch ho nechala holka a zmenil sa na arogantneho idiota, a vtedy som bol akurat na odchode, takze ok A byval som aj v byte s dievcatami, ale nie na izbe, a bolo to velke sklamanie - proste bordel, spina, drzost z ich strany, a len ohovaracky kto s kym, koho a pod. a neskutocne sa staranie do mojej osoby...posledne mesiace uz som sa im ani nezdravil, nebola chut
ja som až doteraz vždy bývala sama na izbe, neviem ani ako sa mi to podarilo proste, prvý rok na intráku som tam bola sama, napriek poradovníkom, proste vždy sa ku mne nasťahoval niekto, kto tam za dva týždne prišiel iba dva krát - priniesť si veci a zobrať si ich preč proste, ja som tam mala asi tri spolubývajúce a ani jednu som nikdy nevidela nakoniec som sa dohodla s ubytovatelkou a nasťahovala sa mi tam kamarátka, takže to bolo super spolubývanie, všetko sme mali spoločné, atď
no a ďalší rok som sa nasťahovala na byt, a zase nejakou náhodou som až po nasťahovaní zistila, že budem mať izbu sama pre seba - a ešte aj tú najväčšiu v celom byte spolubývajúci boli super - jedna holka, ktorá sa celé dni len učila, ale keď sme sa náhodne v tom istom čase stretli v kuchyni, tak sme sa tam vedeli aj niekoľko hodín rozprávať bez prestávky! chalani boli tiež v pohode, len jeden ma strašne hneval, lebo si v izbe na stole robil kôpku špinavých riadov a my sme potom nemali s čím jesť a tak viac si nepamätám ale často som sa na neho hnevala
ďalší rok som bývala zase sama v izbe, ale už na dome proste, boli sme dve na dome a každá mala svoju izbu, čo ma trochu mrzelo, lebo sme mávali aj celý deň školu, takže sme sa úplne málo stretávali, a ani sa moc nespoznali...ale zase sme si tak pomáhali, že raz upratala jedna, raz druhá, keď jedna nestihla poumývať riady, tak to urobila druhá...a tak
a až teraz som na intráku, kde mám dve spolubývajúce a oni sú super a dobre sa mi s nimi býva
ale neviem povedať, či uprednostňujem bývanie s babami alebo chalanmi, lebo mne je to v podstate jedno, hlavne nech si vedia po seba upratať!
Zdieľam dom s piatimi ďalšími ľuďmi - štyria chalani a jedna baba. Čo sa týka pohlavia, je mi úplne jedno s kým bývam, keďže izbu mám sama pre seba, takže súkromia mám dosť.
Poväčšine sa správame len ako spolubývajúci. Sem tam sa zo slušnosti porozprávame, s jedným chalanom si občas zahrám Skyrim, ale inak sa veľmi neangažujem v spoločenskom živote so spolubývajúcimi. Takže veľa príhôd nemáme, aspoň nie z mojej strany.
Ako spolubývajúcich nás dala dokopy univerzita, takže sme sa stretli, až keď sme sa nasťahovali.
Celkovo mi takýto spôsob bývania vyhovuje, ale som charakterovo nekompatibilná so spolubývajúcimi. Sú to veľmi milí ľudia, ale na môj vkus príliš hluční, takže budúci rok ich mením .
nemozem si to vynachvalit, totiz pochadzam zo sestclennej rodiny, najstarsi zo styroch, kde sa furt cosi dialo, vkuse trebalo len na niekoho davat pozor aby si neprivrel hlavu do dveri, neutopil v dreze, nespapal praci prasok, a podobne hovadiny co maju deti permanentne v hlave.
takto sa viem sustredit na skolu/brigadu, vsetci styria mozme, a vo vseobecnosti mam pocit ze ma to trosku prinutilo dospiet a naucit sa vychadzat s ludmi ktori su maximalne odlisni odo mna.
hoci aj to mozno zavazilo, ze som vychytal takych cistotnejsich ludi a fajciarov ako ja. jediny problem je chladnicka, to chce tvrdy kodex. nevyzierat jedlo svojich spolubyvajucich!
nemenil by som ani keby mi za to platili, jednoznacne breaking point of my life.
bývam v dvojizbovom byte s priateľkou a psom (v jednej izbe) a dve baby bývajú v druhej izbe. ony sa dosť skamošili ale my sa s nimi nejako extra nebavíme, lebo nie je moc o čom... ony tu aj tak sú len tak 3 - 4 dni v týždni maximálne... väčšinou ani toľko nie... a tak no, nejako extra ani nemám potrebu nadväzovať vzťahy s nimi... radšej by som bola keby bývame len samé dve (+pes)... ale na prenájom celého bytu ešte nemáme...
Na koleji to bolo...no, ako tá spolubývajúca nebola najlepšia, chrápala(ja prežijem mužské chrápanie,ale toto bolo...prefajčený 50 ročný tirák tak nepíli cirkulárkou), jedla s otvorenou pusou a mala pridrbané narážky(či na môjho ex,kamarátov,na mňa,školu a prácu...tuším tu aj ešte mám blog o nej). Ale tak bola tam 4 dni do týždňa,nejako som to s ňou prežila,nejaké extra kamarátky sme aj napriek mojej snahe neboli,tak som snaženie po pár týždňoch vzdala.Na koleji som však spoznala kopu úžasných ľudí(plus moju terajšiu spolubývajúcu).
V lete som bola 2 mesiace na byte, s random chalanom,ktorého som predtým nepoznala a bolo to úplne super chodili sme na pivo,do obchodu, na prechádzky, kecali o všetkom možnom(ale ako kamaráti, žiaden z nás k tomu druhému nejaké hlbšie city nechoval). Ako malo to nevýhodu že som pred ním nemohla chodiť v spodnom prádle(a nechcela),ale inak sme si dosť sadli. V lete som si až na jedného jedinca sadla dosť dobre so všetkými na tom byte(bolo nás tam 6).
Teraz som na byte so Slovenkou čo som ju spoznala na koleji...no teda som,keďže ona posledné 2 mesiace je u frajera,keďže tam má voľno a sem chodí akurát tak len si oprať. Ale vychádzame super(keď sú tu neni oni dvaja,vtedy sa väčšinou zdekujem preč). A čo sa týka spolubývajúcich z vedľajšej izby...tí sú kapitola sama o sebe. Obaja majú 30(je to pár) a sú dosť...svojskí.Hlavne ten chalan má v obľube po práci prísť nasratý a dojsť mi vynadať aj za neodložené riady.
ja mam skusenosti len s intrakom ale podla mna je to to iste teda ak tam nejdes byvat dopredu s dohodnutymi kamosmi to je ine .. cize vlastne neviem preco pisem lebo nech uz napisem hocico je to zbytocne idem kukat serial
ale anyway tento rok mam super spolubyvajuce
Bývala som v jednom byte v spolubývaní, kde sa vystriedali vedľa v izbe 2 dvojice ľudí.
1. dvojica - Dvaja robotníci, obaja východniari, obaja strašní bordelári odmietali upratovať a prispievať na čistiace prostriedky, korenie skladovali v zaváraninových pohároch napriek tomu, že sme mali v byte plnú piču koreničiek, varili si iba kosti pre psov s takým minimálnym obsahom mäsa lebo jeden z nich všetky peniaze posielal rodine a druhý všetky hádzal do automatu, bol gambler, nakoniec jedného vyhodili z práce a druhý odmietal platiť tak ich vyhodil nájomca.
2. dvojica - Dve babenky z Lúčenca, vkuse húlili v izbe vedľa, nosili si domov kamošku čo ma nenávidela , vkuse zahlídala, keď u nás bola sa po mne rozblakovala, keď som si otvorila hubu tak celé zle. Rehotali sa jak zduté kozy po extáze tak že to počul celý činžiak, spať v tej domácnosti sa nedalo nijak, ešte ma obvinili že pri sexe si vymýšlam orgazmus, že počujú to "predstierané" vzdychanie To mi stačilo.
Bývanie s niekým je fajn, ale musia sa dať pravidlá. Ja osobne som bola zvyknutá na byt len pre seba, ale neskôr som musela ísť do niečoho s niekým, v podstate nie je pre mňa úplne neznáma, ale asi takým štýlom že jednej mojej známej a jej priateľa kamarátovej sestry známa, čiže nedá sa zaručiť niekto slušný. Ale v podstate si myslím, že s ňou som to vyhrala na plnej čiare, určili sme si pravidlá a rešpektovali sme to, nakoniec sa z nás stali priateľky. Samozrejme, mali sme medzi sebou X konfliktov, ale nič vážne, predsa len ženy občas potrebujú niečo povedať, aby nebolo všetko stále len dobré. Rešpektujeme sa navzájom a to sa mi páči, že sa o všetkom dokážeme porozprávať a nájsť vždy zlatú strednú cestu.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
24 komentov
prvykrat som mala spolubyvajucich ked som prisla do brna pred 4 rokmi a boli celkom fajn.. na byte nas bolo 7 a dalo sa to neboli ziadne problemy, ale ani sme neboli ktovieaki kamosi. ale na izbe som bola s uuuzasnou babou s ktorou sa doteraz stretavam a sme dobre kamosky. a plus bol s nami na izbe chalan najprv uplne uzasny ale po 3 mesiacoch sa odstahoval a prisiel nejaky divny student telesnej co mi furt picoval na jedlo a tajne pozeral porno ked som bola v izbe.
po roku som sa odstahovala na iny byt, prisla som len na prazdniny na 2 mesiace a tak straaasne sme si sadli, ze som tam zostala byvat 2 roky bolo to tam fakt super, sice nas tam byvalo 9 a bol to uplne oldschool byt, ale bolo mi tam uzasne, fakt super ludia s ktorymi som si strasne rozumela. po tych 2 rokoch som uz ale prestala zvladat zdielanie izby s niekym dalsim, aj ked sme si rozumeli ale proste som potrebovala svoje sukromie.
a tak som sa tento september odstahovala na dalsi byt kde som mala izbu sama pre seba, ale na byte boli dalsi 3 ludia s ktorymi som si nesadla vobec, kto trocha sleduje moje statusy vie, ze som zila s troma nechutnymi prasatami ale vedela som ze je to len docasne, mala som ten byt len na pol roka ako nahrada za chalana co siel na erasmus, lebo som vedela ze potom pojdem byvat s frajerom.
a tym sa dostavam k sucastnosti, teraz byvam s chlapcom, sice este len 2 tyzdne ale je to najnajnajsuper na svete, mame svoj byt cely sami pre seba a stale som to este nerozdychala ako nam je uzasne lebo akoze hej bolo mi tie skoro 4 roky fajn s inymi ludmi, zazila som kopu veci ale zistujem ze neni nic dokonalejsie ako mat svoj byt v ktorom mam svoj bordel ktory ked si upracem mi ho nikto nerozhadze, byt v ktorom ked najdem dlhy vlas nemusim grcat lebo viem ze je moj a nikoho ineho, v ktorom ked sa mi nechce hned umyt riad proste to neurobim lebo mi nikto nepride vypicovat ze si nema do coho spravit kavu, mozem tu chodit polonaha, varit si kedy len chcem (!!!), mat pustenu hudbu/telku ako len nahlas chcem, proste mozme si robit co len chceme a to je dokonaleeee.!
teda aby som to zhrnula, nelutujem tie roky so spolubyvajucimi lebo som stretla vela uzasnych ludi, aj par hroznych ludi ale to mi tiez urcite nieco dalo, zazila som strasne vela veci a myslim ze v ten uplne pravy cas som to stopla, kedy som spoluzitia s cudzimi ludmi zacala mat akurat tak dost ale teraz uz by som s inymi ludmi fakt byvat nesla, asi som na to stara ale stacilo
a este tych par tvojioch otazkok - vzdy som sla byvat s cuzdimi ludmi na inzerat, nikdy som na byte nikoho nepoznala, lakalo ma to dobrodruzstvo a ci sa mi byvalo lepsie s babami alebo chalanmi, myslim ze s dievcatami lepsie, su cistotnejsie a tak.
to je asi vsetko
na začiatku to bolo najdivnejšie bývanie sveta, tedaaaa akože, nikto nerobil nič čo by nebolo v medziach normálu, v podstate sa iba učili a ták...
no a práve to bol ten problém že hrozne viazla komunikácia a podľa mňa, všade kde prídeš to treba proste prelomiť (lebo niekedy sme boli aj stále ticho a ja som cítila také napätie a divné to bolo)
a my sme vlastne nekomunikovali celé tri mesiace stále to bolo na báze toho že "ahoj-ahoj, aký bol deň, dobrý, aha aha ok"
a potom to presekla jedna udalosť, a sme kamošky všetky, ale s jednou som uplne najviac a plánujeme si aj výletíky a všeličo že budeme robiť a ako si izbu skrášlime a pozeráme spolu všeličo a veci robíme spolu a síce som sa aj teraz tešila tam na ten intrák zakaždým ale teraz asi už nikdy domov neprídem a v júni asi budem plakať jak decko lebo dva mesiace neviem ako vydržím veď to bude otras ((((((
pointa príbehu : všade kde bývaš je treba prelomiť tie lady aby sa bývalo ešte lepšie a neprajem ti debilov, prajem ti milých ľudí ako mám ja !
(práve zisťujem po tisíci krát že môj život je hrozne milý ku mne )
v septembri som sa presťahovala do prešova, bývam v rodinnom dome, kde mám s frajerom prenajatú jednu izbu. na chodbe sú tie izby tri, spoločná kuchyňa+ kúpeľka. zo začiatku to bolo v pohode, až dovtedy, kedy ma začal sused z vedľajšej izby buzerovať za úplné hovadiny, kričať po mne a nazývať ma slúžkou (to vykrikoval frajerovi, že ho nikdy nevidel v kuchyni a ja mu robím slúžku. Pričom jeho som videla variť akurát tak čaj, aj ten mu prihorel ) proste kokot policajt, pomáhaj a chráň. plus som mala nervy na to, ako sa cíti strašne dotknutý, že musí byť jeho malomeštiacka hrdosť pokrivená prítomnosťou namyslených, skurvených, trápnyhc bratislavčanov a dával nám to pri každej vhodnej príležitosti najavo. mali sme vzťahy, aké? no pozdravili sme sa na chodbe, poprípade sme si chodili klopkať na dvere, či aj im nejde wifi/ aké je heslo žiadne vzťahy, žiadny kamoši. našťastie sa tento týždeň presťahoval do STROPKOVA, tak ja mu prajem len to najlepšie a nech sa v STROPKOVE scvokne takže teraz som na dome sama, lebo frajer je v BA a slečny z tretej izby majú frei, lebo sú šikovné a už majú po skúškovom.
ale budúci rok si chceme s frajerom a kamošom prenajať normálne nejaký 2-izbák a konečne jebať cudzích, nepodriaďovať sa a tolerovať bez otvoreného nožíka vo vrecku
a pre mňa osobne to bolo super, bývať s niekym koho ľúbite je skvelé, spolu zaspávať aj budiť sa, zdielať všetko a tak ...
perfektné obdobie ...
ale chápem že to je iné s niekym cudzím alebo kamarátom
keď sme sa občas chytili a pohádali dajme tomu na hodinu/dve tak to bolo k nevydržaniu ale udobrovanie stálo za to ... inak sa nemám na čo sťažovať
a vadilo mi dosť keď osm si varil na chodbe jedlo a počul z vedlajšej izby kde bývali bieloruskí manželia ako si to rozdávajú to bolo jedine také obmedzujúce
a až by som mal opäť príležitosť ísť takto bývať s niekym, určite s partnerkou, so známym by som trochu rozmýšlal o tom ...
pre mňa to malo celkovo len výhody
ale ako na intráku sme si dali náramne s jednou, s druhou bez problemu a tá posledná baba nooo... okej .D ale boli sme rady že šla het .D
a vcelku mi chyba tá itnrákovská izba .D
teraz som na podnajme, ktory je na dobre slovo .D...je troška punkový podmmienkami dalo by sa povedať, ale nakolko su tu traja ludia nad 25, ja čo som tu byvala skorej tak nárazovo a dievčina čo furt chodí domov, tak je to len o takom "ahoj" čo nie je moc príjemné, hlavne ak si človek paranoidne furt čosi namýšľa...
a hcem nad tym prestať premýšľať, pretože rada by som našla čo anjskor dvoch liudi do izby a ešte kooopec veci vyreišiť takže off .D
no a na intraku sa mi za celych 8 rokov byvania v BA az 3x podarilo mat spolubyvajuce s ktorymi by som si rozumela a bola schopna aj po mesiaci si s nimi povedat nieco viac nez cau, ako bolo v skole a podobne. (a to ratam aj spolubyvajuce s ktorymi som sa predtym poznala a predtym nez sme spolu zacali byvat sme sa mali aj celkom o com bavit.) takze byt ked tak jedine so samostatnou izbou, alebo s niekym koho mam fakt rada. (co nie je velky vyber, ha-ha)
Obdivujem ludi, co to vydrzia.
Neviem čo konkrétne písať, často sa s nimi nestretávam, na byte som minimum času (a keď tu som, zas tu väčšinou nie sú oni).
Zatiaľ neboli žiadne problémy, keď sa vidíme, pozdravíme sa
no a ďalší rok som sa nasťahovala na byt, a zase nejakou náhodou som až po nasťahovaní zistila, že budem mať izbu sama pre seba - a ešte aj tú najväčšiu v celom byte spolubývajúci boli super - jedna holka, ktorá sa celé dni len učila, ale keď sme sa náhodne v tom istom čase stretli v kuchyni, tak sme sa tam vedeli aj niekoľko hodín rozprávať bez prestávky! chalani boli tiež v pohode, len jeden ma strašne hneval, lebo si v izbe na stole robil kôpku špinavých riadov a my sme potom nemali s čím jesť a tak viac si nepamätám ale často som sa na neho hnevala
ďalší rok som bývala zase sama v izbe, ale už na dome proste, boli sme dve na dome a každá mala svoju izbu, čo ma trochu mrzelo, lebo sme mávali aj celý deň školu, takže sme sa úplne málo stretávali, a ani sa moc nespoznali...ale zase sme si tak pomáhali, že raz upratala jedna, raz druhá, keď jedna nestihla poumývať riady, tak to urobila druhá...a tak
a až teraz som na intráku, kde mám dve spolubývajúce a oni sú super a dobre sa mi s nimi býva
ale neviem povedať, či uprednostňujem bývanie s babami alebo chalanmi, lebo mne je to v podstate jedno, hlavne nech si vedia po seba upratať!
Poväčšine sa správame len ako spolubývajúci. Sem tam sa zo slušnosti porozprávame, s jedným chalanom si občas zahrám Skyrim, ale inak sa veľmi neangažujem v spoločenskom živote so spolubývajúcimi. Takže veľa príhôd nemáme, aspoň nie z mojej strany.
Ako spolubývajúcich nás dala dokopy univerzita, takže sme sa stretli, až keď sme sa nasťahovali.
Celkovo mi takýto spôsob bývania vyhovuje, ale som charakterovo nekompatibilná so spolubývajúcimi. Sú to veľmi milí ľudia, ale na môj vkus príliš hluční, takže budúci rok ich mením .
takto sa viem sustredit na skolu/brigadu, vsetci styria mozme, a vo vseobecnosti mam pocit ze ma to trosku prinutilo dospiet a naucit sa vychadzat s ludmi ktori su maximalne odlisni odo mna.
hoci aj to mozno zavazilo, ze som vychytal takych cistotnejsich ludi a fajciarov ako ja. jediny problem je chladnicka, to chce tvrdy kodex. nevyzierat jedlo svojich spolubyvajucich!
nemenil by som ani keby mi za to platili, jednoznacne breaking point of my life.
V lete som bola 2 mesiace na byte, s random chalanom,ktorého som predtým nepoznala a bolo to úplne super chodili sme na pivo,do obchodu, na prechádzky, kecali o všetkom možnom(ale ako kamaráti, žiaden z nás k tomu druhému nejaké hlbšie city nechoval). Ako malo to nevýhodu že som pred ním nemohla chodiť v spodnom prádle(a nechcela),ale inak sme si dosť sadli. V lete som si až na jedného jedinca sadla dosť dobre so všetkými na tom byte(bolo nás tam 6).
Teraz som na byte so Slovenkou čo som ju spoznala na koleji...no teda som,keďže ona posledné 2 mesiace je u frajera,keďže tam má voľno a sem chodí akurát tak len si oprať. Ale vychádzame super(keď sú tu neni oni dvaja,vtedy sa väčšinou zdekujem preč). A čo sa týka spolubývajúcich z vedľajšej izby...tí sú kapitola sama o sebe. Obaja majú 30(je to pár) a sú dosť...svojskí.Hlavne ten chalan má v obľube po práci prísť nasratý a dojsť mi vynadať aj za neodložené riady.
ale anyway tento rok mam super spolubyvajuce
1. dvojica - Dvaja robotníci, obaja východniari, obaja strašní bordelári odmietali upratovať a prispievať na čistiace prostriedky, korenie skladovali v zaváraninových pohároch napriek tomu, že sme mali v byte plnú piču koreničiek, varili si iba kosti pre psov s takým minimálnym obsahom mäsa lebo jeden z nich všetky peniaze posielal rodine a druhý všetky hádzal do automatu, bol gambler, nakoniec jedného vyhodili z práce a druhý odmietal platiť tak ich vyhodil nájomca.
2. dvojica - Dve babenky z Lúčenca, vkuse húlili v izbe vedľa, nosili si domov kamošku čo ma nenávidela , vkuse zahlídala, keď u nás bola sa po mne rozblakovala, keď som si otvorila hubu tak celé zle. Rehotali sa jak zduté kozy po extáze tak že to počul celý činžiak, spať v tej domácnosti sa nedalo nijak, ešte ma obvinili že pri sexe si vymýšlam orgazmus, že počujú to "predstierané" vzdychanie To mi stačilo.
Teraz KONEČNE bývame sami. A je nám suprovo.