Tí, čo ste sa odsťahovali z rodného mesta, ako zvládate pocit samoty a odlúčenia od rodiny a najbližších priateľov, ktorých poznáte dlhé roky? Ja som už v Prahe 3 roky a stále sa tu cítim väčšinu času strašne sama.
Ja keď som len odišla na výšku s tým, že som išla do mesta, kde som nikoho nepoznala a všetci kamaráti boli ďaleko, vôbec som to nedávala.
Nekonečné pocity samoty, nemala som sa s kým dobre porozprávať a podobne.
A síce celkovo mi nebolo zle, ale nekonečne mi chýbali také veci ako pochopenie sarkazmu, interný či situačný humor, pochopenie v rôznych situáciach vďaka tomu, že by niekto poznal moje dlhoročné životné sračky...
@semhamforas Krúžky žiaľ nenahradia hlboké dlhoročné vzťahy:/ Naviac pre mňa ako introverta (ešte k tomu nervózneho z nových ľudí) je dosť náročné nadväzovať nové vzťahy. A kvôli zlým skúsenostiam z minulosti aj dosť ťažké začať ľuďom dôverovať a pustiť si ich k sebe.
Ak pracujes/studujes, tak skusaj sa zoznamit primarne tam, vybehni s tymi ludmi na obed/kavu/... A potom, co uz tu bolo spominane, venuj sa nejakym aktivitam (sport, rozne kulturne akcie, apod.), kde budes mat sancu na niekoho aj natrafit. Takisto som v Prahe, spociatku mi to tiez prekazalo, ale napokon sa to rozbehlo a navyse, naucil som sa celkom travit cas aj sam. Kludne by sme mohli skocit aj na pivo, ale, zial, vratim sa momentalne az v oktobri.
@thinkaboutjustice Šport a kultúrne akcie ma moc nelákajú. Ale som psíčkarka telom aj dušou, v minulosti som sa venovala aj agility a určite sa k tomu chcem vrátiť. Len žiaľ momentálne z mnohých dôvodov nie je možné, aby som tu mala môjho psa. Takže aj ten mi neskutočne chýba. A pivo nepijem Ale čaj/čokoládu/limonádu án
@ylyly Súhlasím:/ Ale zas beriem to z istého pohľadu ako prekonávanie samej seba a mnoho mi to aj dalo. Tak sa na to snažím pozerať aj z lepšieho pohľadu. Ale je to strašne ťažké.
@semhamforas To je jasné, len z dôvodov, ktoré som uviedla v @5 je to pre mňa dosť náročné. Ako kamarátstva tu mám, aj naozaj dobré, to nie že nie. Ale predsa to nenahradí mojich najbližších, ktorí mi neskutočne chýbajú.
Ako jediná moja výhoda je, že veľká časť z mojich priateľov odišla tiež do toho mesta, kde som sa presťahovala. Či už predomnou alebo po mne
...každopádne aj tak mávam niekedy pocity samoty prameniace z toho, že bývam úplne sama a to je občas trošku dosť frustrujúce. Lebo keď zrovna nie som vonku tak som doma a keď si zavretý veľa času úplne sám v miestnosti nie je to vôbec dobré.
Ako podľa mňa najúčinnejší spôsob ako zahnať samotu je nájsť si priateľa v danom meste ale to sa povie ľahšie ako sa spraví.
@azizi hmm, no bez nejakych aktivit novych ludi, s ktorymi by si mohla zacat postupne pracovat na vzajomnej dovere, nenajdes. Ak mas rada psikov a nemas tam teraz toho svojho, tak skus pripadne nejaky utulok, kde by si mohla chodit vencit, urcite urobis radost im, potesi to myslim aj teba a navyse tam mozes niekoho normalneho aj stretnut. Kludne mozme potom, ked sa vratim a bude nahodou este cas a chut, skocit aj na caj/cokoladu/limonadu
@thinkaboutjustice Nad tým útulkom vážne uvažujem celú dobu ako som tu a jediné, čo mi v tom bráni je, že sa veľmi dobre poznám a skončila by som určite s nejakým psom. O tom nemám najmenšiu pochybnosť. Takže áno, vlastne by sa to vyriešilo, lebo by som sa musela vrátiť do BA a celá Praha by padla
To pokojne môžme, avšak zo skúsenosti viem, že si na to ani jeden z nás už v októbri ani náhodou nespomenie
@azizi Tak sa ovladni a psa tam nechaj, ved mas jedneho doma a preco si vlastne v Prahe ? praca ?
Ja viem, ze na to najskor obaja zabudneme, preto som to napisal tak neurcito, ale mozno motyka vystreli
@thinkaboutjustice Ja sa nedokážem ovládnuť. Ja si tam určite nejakého "pre mňa dokonalého" psa zamilujem natoľko, že to bude silnejšie. Ono aj tak, keby na to boli podmienky, okamžite idem aj do druhého psíka. Vlastne ja už mám tak neurčito zajednané šteniatko šeltie v jednej CHS. Ako som spomínala, môj veľký sen je sa venovať aktívne agility a predsa len moja havina má už 14 rokov.
rodne mesto mi nejak velmi nechybalo, neviem no. a teraz som odisla na erazmus, co je este o kus viac jak odstahovat sa na VS a zprvu to bolo dost take ze som sa citila osamotena ale po tyzdni to preslo a neviem no, aspon sa ukaze s kym som ozaj kamaratka
@ssnehulienka Hm, no u mňa je za tie 3 roky ten pocit samoty stále rovnako intenzívny. Asi je to aj dosť individuálne. Pre niekoho to problém nie je a pre niekoho je, a dosť veľký:/ Ale tak je to určite veľká skúsenosť do života. A ty kde si išla na erasmus, ak sa môžem spýtať?
Ja po lete začínam výšku v Česku a tohto sa strašne bojím... tiež nie som akčný typ človeka a už teraz vidím že to bude iba do školy, na internát, spať, do školy, na internát, spať...
@kunlun Tak držím moc palce, aby si to zvládal lepšie ako ja. Ja som tiež už dopredu vedela, že s tým budem mať obrovský problém Ale opakujem, že skúsenosť je to veľká.
no takto. ja sice nejako velmi rada nenadvazujem nove kontakty, ale kedze viem, ze na ludi, ktori ma nepoznaju robim vacsinou dojem namyslenej pice, tak sa v takych situaciach dokazem prekonat a normalne sa ludom sama od seba predstavit a snazit sa s nimi bavit. ja som si napriklad na vyske takto dost rychlo nasla kamosov, uz vlastne na zapise som sa snazila s niekym skontaktovat, kedze ked som prestupovala na inu skolu, tak tam nebol absolutne nikto, koho by som poznala a vedela som, ze sa mi bude hodit, ked sa s AISom budeme trapit viaceri spolu a teda ja som nikdy nemala take ze iba skola, intrak, spat, my sme tam toho s babami hrooozne vela pozazivali a stale sme v kontakte, aj ked sme uz kazda inde. clovek sa musi obcas prekonat no, ale z tebe mam pocit (ako si tu kazdu myslienku zavrhla), ze skor hladas ospravedlnenia preco nie ako najst sposob ako ano
Ja nad tymto stale premyslam. Uz nejakych par rockov odkedy som skoncila VS by som si strihla nejaky cas v zahranici, ALE - som tak navyknuta na BA, ze sa toho fest bojím, presne tejto samoty. Navyse ja som dost zatazena aj na miesta, proste tu v BA poznam uz skoro kazdu lavicku (ked to tak zovialne poviem) a uplne uprimne sa tu citim doma, a ci by som zvladla tie pocity vonku (hlavne teda tu samotu, ze by tam neboli mne blizke duse)...tak neviem.
poradím ti jednu vec, pokiaľ sa necítiš žiť v inom meste, možno aj inom štáte, tak sa na to vykašli a vráť sa domov ,nájdi si prácu v rodnom meste a tam budeš spokojná, ono peniaze sú dôležité, ale zase nie najdôležitejšie, neviem ako u vás, ale ja sa v prvom rade musím cítiť hlavne psychicky dobre a musí sa mi tam páčiť, kde žijem a robím.... peniaze sú druhoradá vec, navyše popri práci máš veľa možností na vedľajšie zárobky, či už cez internet alebo inak, stačí iba premýšľať, ja by som to osobne nedal, isť niekde len tak preč sám ani s rodinou alebo s kamarátmi, už som proste zvyknutý na svoje mesto, z Rakúska som odišiel práve kvôli tomuto, nebol som tam spokojný po psychickej stránke, chýbal mi môj byt luxusný, domov a všetko proste, čo tu mám, síce zarábam menej , ale vyžijem z toho v pohode, nie som zase taký, že by som rozhadzoval po blbostiach, kúpim si iba čo mi treba, mám okolo seba krásnu prírodu a to mi ku šťastiu stačí, nepotrebujem sa silou mocou niekde hnať do cudziny, ale ako chceš, len ti píšem môj pohľad na to a ak píšeš, že si tam už 3 roky a stále sa cítiš byť osamelá, tak neviem ti na to nič iné napísať iba to, že sa vráť
@azizi Studujem v Brne a odisla som do Talianska. Akoze prvy semester vv Brne bol dost narocny, teraz sa nad tym zamyslam ze preco som so samotou nemala tak problem... lebo som clovek, ktory ma sklon ku takym problemom... prvy semester som chodila furt pit s takou znamou tak ason som bola medzi ludmi, ptom som si nasla priatela v BA tak som bola v pohode od tych cias. v ddruhom seemstri som si nasla pracu a v nej kolegynu, kinda "mentorku" ktoru som mala velmi rada, no a v druhom roku som zacala byvat so velmi super babou a odvtedy spolu byvame a sme vlemi dobre kamky. z coho vyplyva asi len fakt to, ze ako pise vacsina, najst si nove konicky, pracu, dobrovolnictvo, nejaku aktivitu - a tam sa prirodzne s niekym zoznamis, s vacsinou si mozno nebudes mat co pvoedat, ale u mna to bolo s hladanim novych ludi na vs o nahode a vyslo to dobre
@willbebetter od februara som na erazme a aj ked to nie vzdy bola sranda, je to v top 3 mojich najlepsich rozhodnuti. najma ked sa jedna o pol roka. je rozdiel na niekolko rokov odcestovat a rozdiel na par mesiacov, ktore proste clovek zvladne aj keby sa cokolvek dialo. nemam erazmus ako sa to o nom hovori, akoze paty ziadna skola kopa kamosov a neviem co, ale snazila som sa aby som odtialto isla spokojnejsia a o cosi mudrejsia a ist do cudzej krajiny ktorej jazykom hovori clovek len velmi malo a musi si to proste cele zariadit je neskutocne hodnotna skusenost. a podla mna pre vyvoj cloveka velmi podstatna.
@azizi ale neda mi nedodat ako sa tu uz niekde spominalo, ze aj mne pripada ze skor hladas dovody preco to nerobit... lebo, poznas samu seba, vies ze to nie je lahke hladat si kamaratov, ale predsa si zalozila toto forum, aby si sa s tym skusila nejako vysporiadat. a vacsinou ti tu ludia pisu rozumne a introvert-friendly rady ako natrafit na kamaratov prirodzenou cestou a nehrotit to, ale ty tomu nejak otvorena nie si, tak neviem uplne co este by ti clovek mohol poradit no
@ssnehulienka ja ju chapem celkom, po troch rokoch by sa uz cloveku ziadalo mat aj skutocne zazemie, nie len "stretavat kamosov cez hobby", lebo ti jej malokedy nahradia to, o čo vlastne prestahovanim prišla....
@ssnehulienka no lenže tu bude asi kamen urazu Ako pracujúca s financnymi zavazkami si nemozem len tak na par mesiacov odskocit niekam do preč bez prace. A ak uz to ma zahrnat pracu, tak tam nepôjdem 'na par mesiacov' ale aspon na rok - taky moj odhad plus minus ale je pravda ze ja sa proste všeobecne toho bojim, mozno by som to uplne v pohode zvládla - a tajne aj dufam ze raz taka situacia nastane, ze ma napriklad vyslu z prace do zahraničia, to by som urcite prijala
A tebe drzim palec na erazme, kolko casu ti tam este zostava?
@ylyly no jasne, ked sa niekde rozhodnes zit a realne si tam budujes zivot tak chces mat vsetky tie veci o by si mal mat v semi-permanentnom domove, no ale zda sa, ze este stale sa tak nestalo, a ze je silno naviazana na ludi z odneho bydliska, co je problem kedze to je asi daleko. takze ak tam musi/chce ostavat, co asi chce ked zalozila toto forum, nejak si musi tych ludi najst, co pre niektorych z nas vbec neni jednoduche, no ale sposoby existuju... tak len hovorim ze ja som ku blizkym ludom na vs prisla tak, ze som si nasla robotu, robila som dobrovolnicku a tak, a raz za cas sa nasiel clovek, ktory bol fakt super. prosto, nemam pocit ze existuje nejaka jednoduchsia cesta
@willbebetter urcite mam na to ovela lepsie podmienky ja ako student vs ty ako clovek s permanentnym zamestnanim, hypotekou a vsetkymi tymi vecami, ale stale je to len o prioritach. viacero mojich kamaratov s podobnymi zavazkami si dohodlo dlhsie neplatene volno, sbalili si par svestak a isli doprec, pripadne si pododli na cas poziciu vo svojej firme ale v zahranici... prosto, ked sa chce, da sa, len to hovorim. jasne, chce to kompromisy, ale to zrejme kazde vacsie rozhodnutie.
@kakofonicka Tak to ja zase na ľudí, ktorí ma nepoznajú, ako uzavretý plachý tichý introvert Ale snažím sa s tým pracovať a prekonávať sa
Hm, ja tu skôr píšem, prečo je to pre mňa náročné. Jasné, že sa snažím to nejak prekonať a robiť to najlepšie ako viem, inak by som tu tak dlho nezostávala. Ja toho zas nejak veľa zažívať nepotrebujem, stačí mi mať pri sebe blízkeho človeka (ľudí), s ktorým sa máme strašne radi, plne si dôverujeme, navzájom by sme sa za seba i obetovali, dokonale sa za tie dlhé roky poznáme, vzájomne sa dopĺňame v hlbokých rozhovoroch a tak.
Ale každý sme iný (a to je úplne normálne), ako tu už bolo spomenuté, pre niekoho je odchod do zahraničia v pohode, pre niekoho menej a pre niekoho vôbec.
@willbebetter Nejaký čas v zahraničí je podľa mňa úplne v pohode. S tým ísť na rok hoci aj úplne ďaleko by som napr. nemala najmenší problém. Práve naopak, konečne by som mala príležitosť sa dokonale naučiť anglicky. Nie že by som nevedela, ale tá skúsenosť so zahraničím mi strašne chýba.
Hm no tak tu je to na dlho, kľudne to môže byť ešte veľa rokov. Ale ako vravím, s 1-2 rokmi by som nemala problém ani ja. Podľa mňa do toho choď, ak ťa to láka
@charlie1 Ďakujem, ja to vnímam úplne podobne Dokonca v BA by som na tom bola finančne omnoho lepšie. Len ja som taká, že keď už sa do niečoho dám, tak sa neviem vzdávať. Ale ďakujem moc ešte raz, som veľmi rada, že nie som jediná, kto to takto vníma
@azizi no pockat, pre mna to vtedy tak uplne okej nebolo! ja som sice mala fajn, ze v meste, kam som sla na VS zije moja sestra, ale ta ma svoj zivot a ja som taky typ, ze nerada obtazujem predtym som vacsinou niekam mimo chodila bud zo skoly alebo s rodinou, takze toto bolo prvykrat, ze som niekde bola v podstate sama. a najhorsie bolo, ze zrazu ani ludia, co sme boli kamarati XY rokov, tak zrazu nemali cas, lebo ja som bola uuuuplne inde ako kazdy a oni si zili svoje zivoty, takze aj take sa stalo, ze som plakala sama v elektricke ja som inak taky typ cloveka, co kontakt s ludmi moc nemusim, pre mna aj telefonovanie je veeeeelmi tazka zalezitost a to aj s ludmi, ktorych poznam, takze ked mam nieco vybavovat cez telefon, tak je to pre mna vzdy vnutorny boj, ci do toho ist alebo nie a hrozne stresujuce je to pre mna a presne tak isto to mam, aj ked sa mam zoznamovat s niekym, vzdy mam pocit, ze som cela cervena, lebo srdce mam az niekde v hlave to len aby si nemala dojem, ze pre mna je to nejake mega lahke, lebo nie je, ja to mam uz jednoduchsie, ked tych ludi aspon chvilu poznam a dokazem sa pri nich uvolnit, potom je to uz ok. len take tie plnohodnotne vztahy, no... to take sa hladaju dost tazko, hlavne to nejde instantne, ale musite sa s tymi ludmi dlhsie poznat a doverovat si navzajom, na to asi uz iba veeeelku trpezlivost treba.
@azizi
To je tým, že väčšinu priateľov si si našla cez školu a krúžky počas nej. Cez rodinu, prípadne cez ľudí, ktorých si takto už poznala a v skupine si spoznala prirodzene ďalších.
Nájdi si priateľov.
1. Športové turnaje a ligy.
2. Záujmové skupiny, daj sa na učenie nového jazyka, začni s hrnčiarskym kurzom.
3. Spoločenské hry, v každom meste je viac herní a eventov, nájdeš ich cez facebook.
4. Napíš do hocakého eventu v pub qíze, či sa môžeš k niekomu pridať.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
51 komentov
Nekonečné pocity samoty, nemala som sa s kým dobre porozprávať a podobne.
A síce celkovo mi nebolo zle, ale nekonečne mi chýbali také veci ako pochopenie sarkazmu, interný či situačný humor, pochopenie v rôznych situáciach vďaka tomu, že by niekto poznal moje dlhoročné životné sračky...
...každopádne aj tak mávam niekedy pocity samoty prameniace z toho, že bývam úplne sama a to je občas trošku dosť frustrujúce. Lebo keď zrovna nie som vonku tak som doma a keď si zavretý veľa času úplne sám v miestnosti nie je to vôbec dobré.
Ako podľa mňa najúčinnejší spôsob ako zahnať samotu je nájsť si priateľa v danom meste ale to sa povie ľahšie ako sa spraví.
To pokojne môžme, avšak zo skúsenosti viem, že si na to ani jeden z nás už v októbri ani náhodou nespomenie
Ja viem, ze na to najskor obaja zabudneme, preto som to napisal tak neurcito, ale mozno motyka vystreli
Kolko ti este ostava do skoncenia doktorandskeho?
A tebe drzim palec na erazme, kolko casu ti tam este zostava?
Hm, ja tu skôr píšem, prečo je to pre mňa náročné. Jasné, že sa snažím to nejak prekonať a robiť to najlepšie ako viem, inak by som tu tak dlho nezostávala. Ja toho zas nejak veľa zažívať nepotrebujem, stačí mi mať pri sebe blízkeho človeka (ľudí), s ktorým sa máme strašne radi, plne si dôverujeme, navzájom by sme sa za seba i obetovali, dokonale sa za tie dlhé roky poznáme, vzájomne sa dopĺňame v hlbokých rozhovoroch a tak.
Ale každý sme iný (a to je úplne normálne), ako tu už bolo spomenuté, pre niekoho je odchod do zahraničia v pohode, pre niekoho menej a pre niekoho vôbec.
Hm no tak tu je to na dlho, kľudne to môže byť ešte veľa rokov. Ale ako vravím, s 1-2 rokmi by som nemala problém ani ja. Podľa mňa do toho choď, ak ťa to láka
To je tým, že väčšinu priateľov si si našla cez školu a krúžky počas nej. Cez rodinu, prípadne cez ľudí, ktorých si takto už poznala a v skupine si spoznala prirodzene ďalších.
Nájdi si priateľov.
1. Športové turnaje a ligy.
2. Záujmové skupiny, daj sa na učenie nového jazyka, začni s hrnčiarskym kurzom.
3. Spoločenské hry, v každom meste je viac herní a eventov, nájdeš ich cez facebook.
4. Napíš do hocakého eventu v pub qíze, či sa môžeš k niekomu pridať.