kedy ste si všimli alebo uvedomili ten bod medzi detstvom a dospelosťou? začali ste brať určité veci inak? alebo ste si to uvedomili pri nejakej určitej veci, situácii?začali ste si uvedomovať že ste zodpovední sami za seba, prestali ste sa zaoberať čo si
"prestali ste sa zaoberať čo si o vás myslia iní ľudia" - tu sa dospely clovek skor riadi opacne a buduje si medzi ludmi svoj image a svoje meno. Len spro .. neuvedomenemu cloveku nezalezi na tom co si okolie mysli.
@nello ja nesúhlasím, keby si sa mal zaoberať čo si o tebe všetci myslia, zbytočne by si len strácal čas a nervy, stačí aby si sa sústredil na tých, na ktorých ti záleží
@danieldevil vpodstate tak som to myslel, samozrejme su v zivote kazdeho cloveka dolezite osoby a osoby, ktore mame hlboko vo .. vylucovacich ci kopulacnych organoch
Ešte počas strednej, uvedomoval som si, že ak skončí tak sa budem musieť postarať sám o seba. Stredná skončila, matka ma vyhodila z domu - prevzial som za seba zodpovednosť, založil som firmu, zarábam, som sebestačný.
Naučilo ma to mnoho, a hej, do konca života budem svojej matke vďačný, urobila zo mňa silného človeka, tým že mi bola vzorom, vzorom - ako to nemá byť.
Tiež som patrila medzi tie deti ktorým sa dectvo ukončilo skôr ako by malo len vďaka "biologickej rodine" ktorá nespĺňala funkciu a hodila ma do vody skôr ako som vedela plávať.Ale naučilo ma to aspoň byť zodpovedná,sebestačná a ísť si za svojim.
Tak ako sa vraví,že niečo zlé je aj na niečo dobré...
otázky čo dávaš, prirodzene prichádzajú postupne a nie naraz...napr. so zodpovednosťou a nejakou tou samostatnosťou...to som bola odmala, ale i tak som bola dósť dlho proste decko... akorát také ktoré vedelo navariť, cestovať samo, vynájsť sa...
a nechcem sa cítiť ako dospelý človek - vyslovene...je to nundny, hekticky, zatrpknutý pojem, rovnako ako "decko" zvyknu ludia častovať k nejakej tej nesamostatnosti, nezrelosti etc.
ten bod je, ako pise @lawey , roztiahnuty na viacero rokov. myslim, ze som vsetky uz splnili a to dost skoro, co sa snazim aj vyuzit v moj prospech, ale popritom nezabudat, ze som stale mlady clovek, co ma pravo na pochabost.
myslim že som ten typ človeka ktorý bude navždy dieťa (určitom presnom ohlade), no so správaním dospelých ...
uvedomoval som si prechod, nával starostí a zodpovednosti na mňa ... nikdy som nebol v tomto ohlade šetrený, nikdy nebolo za mňa všetko vybavované a vyriešené len preto že som bol dieťa, bolo to v prelome rozvodu mojich rodičov 12-14 rok života ... kedy na mňa začali padať všetky ťažobné stavy zodpovednosti a starania sa hlavne sám o seba ... ak to zhrniem ten vek bol klučový v tom že odvtedy som prestával byť dieťa psychicky, až doteraz...čiže vtedy som začal byť sam sebe zodpovedný ... no fyzicky (finančne) som dospelosť prekročil až po strednej, aj to je dnes ešte diskutabilné ...
tiez suhlasim s @lawey sice este nemam ani 18 ale uz som si zacala uvedomovat ze ak nieco chcem tak si to musim vybavit sama...ze tu nebudu vzdy moji rodicia ktori za mna vsetko vybavia alebo ak nieco chcem tak si musim na to zarobit a setrit si pretoze rodicov jednak nechcem furt vyciciavat a drankat od nich money...proste uz prisiel ten zlomovy bod kedy musim trochu do buducnosti mysliet aj...
viem, ale rozpisovat to nejdem. este aj po tak dlhej dobe to nie su prijemne spomienky. ale potom to nejak tak postupne prichadzalo a velmi mi v tom pomohol jeden clovek.
všetci sme správaním ako deti celý život,len prispôsobujeme správanie okolnostiam....ale ked sa zabávame s kolegami ,ktorí maju 40+,tak sa uvedomujem,aké deti sú to ešte stále
Myslím si, že som dospel a ešte aj dospejem veľakrát. Vždy môžem byť ešte zodpovednejší, brať veci inak, správať sa inak...
Z takých ľudí, čo berú dospelosť ako jedinú zásadnú čiaru v ich živote, poznám žiaľ aj veľa takých, čo sa pod pocitom nadobudnutej dospelosti začali správať akurát tak debilnejšie
Potom sú tu ešte prípady, keď to dospelejšie priamo súvisí s nejakou tragédiou, šokom, životnou situáciou... Keď človek nemá na výber.
nikdy, žiadny taký moment nenastal. keď sa zamyslím nad tým že mám 25, tak nechápem, čakal som že nejaká zmena nastane, či už náhle, alebo postupne, ...a nikde nič.
ja už asi od 12-tich približne riešim veľa vecí sama, ale v tom to nebude podľa mňa, dieťa som prestala byť len nedávno, myslím že sa to stane vtedy keď človek zmení zmýšľanie, stane sa rozumným a keď získa toľké rôzne skúsenosti že si môže povedať že fakt už nie je dieťa a počas toho všetkého dospel
Pamatam si jedno popoludnie ako som v 16 sla zo skoly a vravela som si v duchu, ze takto to dalej nejde. To je asi najkrajsie, co k tomu mozem povedat.
Ako čítam plno ľudí tu nemalo velmi šťastné detstvo . Ako tak rozmýšľam začnem si viac vážiť rodičov ako sa o mna starajú mam 18 a nemam ani potuchy ako by som sa dokázala sama o seba postarať a vy ktorí ste to dokázali dokonca aj v mladšom veku klobúk dolu .
ja som si to uvedomyl ked ma nechala moja priatelka po 5 rokoch..a vtedy sa mi zmenil zivot na nepoznanie, vtedy som si zacal vsetko uvedomovat, osamostatnil som sa a mal som zodpovednost k vsetkemu...
Keď odišiel brat na vysokú preč a rodičia stále trávili veľa času v práci a ja som sa začala starať o veci ako či je všetko vypraté, nakúpiť poprípade sa stáva že platím účty. Vtedy mi došlo že už viac rozmýšlam a nieje to len o tom ísť každý deň vonku s kamarátmi.
dospela som vo chvili ked som zistila ze nemam zodpovednost len za svoj zivot ale aj za iny/ine a ze cokolvek uz teraz spravim nic nezmeni na tom to co sa stalo ked som si tuto skutocnost neuvedomovala... takymto sposobom som dospela uz prilis skoro a zacala som brat zivot vazne (nie svoj) ale istym sposobom som vzdy ostala dietatom niekto by mohol o tom rozpravat
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
35 komentov
"prestali ste sa zaoberať čo si o vás myslia iní ľudia" - tu sa dospely clovek skor riadi opacne a buduje si medzi ludmi svoj image a svoje meno. Len spro .. neuvedomenemu cloveku nezalezi na tom co si okolie mysli.
Naučilo ma to mnoho, a hej, do konca života budem svojej matke vďačný, urobila zo mňa silného človeka, tým že mi bola vzorom, vzorom - ako to nemá byť.
Tak ako sa vraví,že niečo zlé je aj na niečo dobré...
a nechcem sa cítiť ako dospelý človek - vyslovene...je to nundny, hekticky, zatrpknutý pojem, rovnako ako "decko" zvyknu ludia častovať k nejakej tej nesamostatnosti, nezrelosti etc.
uvedomoval som si prechod, nával starostí a zodpovednosti na mňa ... nikdy som nebol v tomto ohlade šetrený, nikdy nebolo za mňa všetko vybavované a vyriešené len preto že som bol dieťa, bolo to v prelome rozvodu mojich rodičov 12-14 rok života ... kedy na mňa začali padať všetky ťažobné stavy zodpovednosti a starania sa hlavne sám o seba ... ak to zhrniem ten vek bol klučový v tom že odvtedy som prestával byť dieťa psychicky, až doteraz...čiže vtedy som začal byť sam sebe zodpovedný ... no fyzicky (finančne) som dospelosť prekročil až po strednej, aj to je dnes ešte diskutabilné ...
...
Z takých ľudí, čo berú dospelosť ako jedinú zásadnú čiaru v ich živote, poznám žiaľ aj veľa takých, čo sa pod pocitom nadobudnutej dospelosti začali správať akurát tak debilnejšie
Potom sú tu ešte prípady, keď to dospelejšie priamo súvisí s nejakou tragédiou, šokom, životnou situáciou... Keď človek nemá na výber.
No ešte stále sa cítim dosť ako decko