Panická porucha

... z čoho?

@melancholik
čo z čoho? Z čoho to mám?
to je na dlho

čo to obnáša? možno to mám.. :/

mal som tiez panicke zachvaty.

@mygate
googli !

@melancholik vacsinou je to z obrovskej dlhodobej uzkosti.
panicku poruchu ma clovek ktory ma pravidelne panicke zachvaty.
panicky zachvat neprajem ani najvacsiemu nepriatelovy, aj ked trom-styrom ludom tu na birdzi mozno aj hej naraz na teba pride obrovska uzkost, po psychickej stranke sa strasne bojis ze odpadnes, zomries, zosalies, po fyzickej stranke ti strasne bije srdce, potis sa, trasies sa..zachvat trva niekolko minut ale moze aj hodinu-dve.. skutocne velmi neprijemne..naozaj v tej chvili sa neskutocne bojis ze odpadnes ale najma ze zomries..
vacsinou clovek ide si vysetrit srdce atd.. povedia mu ze je zdravy uplne fyzicky tak ho poslu k psychiatrovi.. kratkodobo na to pomahaju benzoidiazepiny, dlhodobo antidepresiva

@ivanka00 pravda. nech si najdu ludia samy...

@ivanka00 beries benzodiazepiny alebo nejake antidepresiva?

@ivanka00 hej, no oukej teda ... ale keď si vyrovnaná a spokojná tak je to ok

jo..tak to mám..keď som si neistý tak se klepem, nedá sa mi dobre dýchať.. ale neni to také strašné ako to opisujú na wiki..
a šak čo, vyklepem, predýcham
to je panická porucha? no super ja som panikár, preboha..

@9 aha..tak na to bol ten serlift a lexaurin.. ešte dobre že sa to dozviem na birdzi a nie od lekára.. aj tak som jej to vrátil-nech to dá tomu čo to potrebuje. mám to v hlave to odstránim, je to len neistota

Dalo by sa povedať že niečo také občas mávam...ale u mna je to trochu zložitejšie lebo sa to spája iba s jednou konkrétnou vecou kedy niečo také prežívam. Neberiem na to nič, ale zakaždým mám pocit že proste zošaliem. Že umriem. Príde mi zle..neviem dýchať..je mi strasne do plaču niekedy aj začnem revať. Ale nestáva sa mi to často. Zistila som ze je to u mna nejako divne spojené s myšlienkami ktoré v ten okamih mám v hlave. Ako keby niektoré z nich boli nejakým spúšťačom. Ale neliečim sa na to nijak, ani na to kvoli čomu také stavy mávam. Aj ked niekedy by som najradšej uz začala (a mala by som) s tým niečo robiť ale potom hned prídem na to co vsetko by to obnášalo pre mňa kedze toto je len občasný by som povedala výsledok toho vsetkého co sa vo mne deje. A na to som zatiaľ, este priveľmi asi blbá a som na to veľký srab....aké smiešne že si reálne uvedomujem na com som a aj tak s tým nic nerobím..ako ma vie velmi ovplyvniť moj vnútorný strach... ...fuuuu dajako som sa rozpísala :ehm:

Záchvaty paniky? Nehovorím o nich, vlastne som o nich nehovorila s nikým, z mojich kamarátov ani tak. Prvýkrát sa mi to stalo asi keď som mala možno 8 rokov, pretože môj oco bol asi rok predtým v nemocni s natrhnutou achilovkou a ja som mala vytknutý členok a myslela som si, že to je to isté a budem musieť ostať v nemocnici. Potom dlho dlho nič, ale v trinástich som zase dostala panický záchvat u doktorky v takej miere, že som odpadla pretože ma chceli poslať na jedno vyšetrenie a ja som sa zľakla a keď som sa prebrala tak som sa rozplakala a odpadla znova s tým, že som si rozbila hlavu o radiátor a potom som si ju musela dať zašiť. Keby som nebola nadopovaná niečim aby som to necítila, asi by som odpadla aj u chirurga. Odvtedy sa to opakuje vždy, keď idem niekde na odber krvi alebo ide niekto z úzkeho okruhu ľudí, ktorých mám rada na nejaké vyšetrenie a podobne. Ľudia si myslia, že sa iba bojím krvi. Ja sa ale bojím toho, že budem musieť ostať v nemocnici a že moje výsledky a podobne nebudú dobré. Cítim slabosť v nohách mám úplne studené ruky, zahmlené videnie a trasiem sa. Keď som dostala záchvat paniky v škole, spolužiačka myslela, že to predstieram. Potom som odpadla. Neviem prečo, ale dostala som záchvat paniky. Len tak, z ničoho nič. Bolo to v triede plnej stolov s ostrými hranami, nožníc a podobne. Mohla som si rozbiť hlavu o stôl, prepichnúť sa o niečo. Mohla som sa tam na niečom prizabiť.

Preto ak je tu niekto, kto pozná niekoho s takýmito problémami, neberte to na ľahkú váhu. Je to vážne, upokojte toho človeka.

*nemocnici