Hm vcera som sa znudy zamyslel a napadlo ma ked sa divam tak na okolite vstahy a vidim ako sa niektory tvaria verny a ze su zamilovany a pritom polka znich podvadza atd.(vazne to viem)
Tak ma napadla otaska ci vlastne by ste cely zot v nevedomy ze
Tak ja si myslím, že nie všetky vzťahy sú, také zlé ako vravíš.
Hoci, ako som raz čítala dnes si vlastne všetci žijeme svoje "singleživoty", v ktorých je občasné zotrvanie v páre takou bazvýznamnou epizodou že na ňom ani neľpieme. A keď človeku na vzťahu nezáleží, tak sa dopúšťa nevery ,no a hľadá uposkojenie inde.
Podla mna je život človeka o hľadaní, a to môže trvať celý život. Ja verím, že pre každého je na svete osoba s ktorou dokáže tvoriť pár...ale to su mozno len nejake moje fatalistické domnienky
ver, ze miliardy slov, ktore tu uz padli, by v reali nepadli a to je najväcsia ubohost
no jo, paradox je, ze v laske sa trpi, ale je tak silna, ze ju beztak chceme citit, neviem, co by som viac napisala, ale dala si mi dalsi priklad na paradox, ktoremu s amomentalne intenzivne venujem a vnimam ho v beznom zivote dost
No či by som radšej vedela, že som podvádzaná, alebo zaslepeno milovala svojho priateľa?
1.Môj názor na neveru je veľmi komplikovaný. Myslím si, že správny partner, ktorý má ma skutočne rád by mi o nevere povedal. Veď ako môže žiť s pocitom zrady a vedomia, že ten druhý ho má tak moc rád?? Avšak dostal sa mi aj názor, že neveru, ako jedno zlyhanie netreba hovoriť, aby to zbytočne nenarušilo vzťah. Keď si ten, čo podviedol uvedomí, že urobil chybu a svojho partnera miluje, keď už si je istý, že to nikdy nespraví.
Ak by ma niekedy priateľ podviedol, je pre mňa veľmi dôležité, aby mi to povedal. Potrebovala by som otvoriť oči a asi by som dlho rozmýšľala nad tým, či je ten "pravý". Avšak brala by som do úvahy už len to, že mi to povedal a ho to mrzí. Ak by mi to nepovedal a dozvedela by som sa to časom, v mojich očiach by asi neskutočne klesol.. Asi by som bola presvedčená, že už nechcem pokračovať v našom vzťahu. Je to ťažká otázka.. Ľahko teraz niečo poviem a v realite by som sa zachovala inak. Odpustiť neveru? Vždy hovorím, že ju nikdy neodpustím.. A možno raz áno..Ak budem mať niekoho až tak veľmi rada. Jedno je isté, človek nikdy nezabudne. Myslím, že taká vec veľmi otrase vzťahom a nikdy sa len tak nevymaže. A keby podvediem ja? To už je horšie.. V tomto prípade sa úplne zhodujem s názorom, ktorý som počula a zmienila som sa o ňom vyššie. Áno, je to sebecké a hlúpe.. Hovorí sa:" Čo sa nelúbi mne,nerobím ja druhým"..Ale viem, ako taká vec dokáže ublížiť a asi by som s tým trpela aj za priateľa, na ktorom mi bude záležať. Asi by ma to poznamenalo natoľko, že by som sa s istotou rozhodla pre jednu cestu.. A vedela, že láska a nevera k sebe jednoducho nepatria..
A o mojom postojí, ak by ma priateľ pravidelne podvádzal hádam hovoriť nemusím.. V tom prípade niečo neklape a ak mal to svedomie urobiť to viackrát, nechcem už s ním mať nič spoločné.A asi ani ja by som to neurobila viackrát.
2.Lásku jednoducho k životu potrebujeme. Áno, bolí, ubližuje nám, ale stále je to láska.. Krásny pocit, ktorý nám šťastím zaplaví celú dušu. Áno, človek má svoje sexuálne potreby, potrebu šíriť potomstvo a všetko.. Ale je tu aj potreba ocenenia, lásky a citovej odozvy. Každý predsa túži po človeku, ktorému sa môže so všetkým zdôveriť, o človeku, ktorý ho poľutuje, alebo podporí.Na ktorého sa môže vždy spoľahnúť..s ktorým život bude proste nádherný..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Komenty k téme
Tak ja si myslím, že nie všetky vzťahy sú, také zlé ako vravíš.
Hoci, ako som raz čítala dnes si vlastne všetci žijeme svoje "singleživoty", v ktorých je občasné zotrvanie v páre takou bazvýznamnou epizodou že na ňom ani neľpieme. A keď človeku na vzťahu nezáleží, tak sa dopúšťa nevery ,no a hľadá uposkojenie inde.
Podla mna je život človeka o hľadaní, a to môže trvať celý život. Ja verím, že pre každého je na svete osoba s ktorou dokáže tvoriť pár...ale to su mozno len nejake moje fatalistické domnienky
Radsej to pis pomalsie a naucis sa aspon pisat.
Byt v Sparte tak ta hodia do priekopy
no jo, paradox je, ze v laske sa trpi, ale je tak silna, ze ju beztak chceme citit, neviem, co by som viac napisala, ale dala si mi dalsi priklad na paradox, ktoremu s amomentalne intenzivne venujem a vnimam ho v beznom zivote dost
No či by som radšej vedela, že som podvádzaná, alebo zaslepeno milovala svojho priateľa?
1.Môj názor na neveru je veľmi komplikovaný. Myslím si, že správny partner, ktorý má ma skutočne rád by mi o nevere povedal. Veď ako môže žiť s pocitom zrady a vedomia, že ten druhý ho má tak moc rád?? Avšak dostal sa mi aj názor, že neveru, ako jedno zlyhanie netreba hovoriť, aby to zbytočne nenarušilo vzťah. Keď si ten, čo podviedol uvedomí, že urobil chybu a svojho partnera miluje, keď už si je istý, že to nikdy nespraví.
Ak by ma niekedy priateľ podviedol, je pre mňa veľmi dôležité, aby mi to povedal. Potrebovala by som otvoriť oči a asi by som dlho rozmýšľala nad tým, či je ten "pravý". Avšak brala by som do úvahy už len to, že mi to povedal a ho to mrzí. Ak by mi to nepovedal a dozvedela by som sa to časom, v mojich očiach by asi neskutočne klesol.. Asi by som bola presvedčená, že už nechcem pokračovať v našom vzťahu. Je to ťažká otázka.. Ľahko teraz niečo poviem a v realite by som sa zachovala inak. Odpustiť neveru? Vždy hovorím, že ju nikdy neodpustím.. A možno raz áno..Ak budem mať niekoho až tak veľmi rada. Jedno je isté, človek nikdy nezabudne. Myslím, že taká vec veľmi otrase vzťahom a nikdy sa len tak nevymaže. A keby podvediem ja? To už je horšie.. V tomto prípade sa úplne zhodujem s názorom, ktorý som počula a zmienila som sa o ňom vyššie. Áno, je to sebecké a hlúpe.. Hovorí sa:" Čo sa nelúbi mne,nerobím ja druhým"..Ale viem, ako taká vec dokáže ublížiť a asi by som s tým trpela aj za priateľa, na ktorom mi bude záležať. Asi by ma to poznamenalo natoľko, že by som sa s istotou rozhodla pre jednu cestu.. A vedela, že láska a nevera k sebe jednoducho nepatria..
A o mojom postojí, ak by ma priateľ pravidelne podvádzal hádam hovoriť nemusím.. V tom prípade niečo neklape a ak mal to svedomie urobiť to viackrát, nechcem už s ním mať nič spoločné.A asi ani ja by som to neurobila viackrát.
2.Lásku jednoducho k životu potrebujeme. Áno, bolí, ubližuje nám, ale stále je to láska.. Krásny pocit, ktorý nám šťastím zaplaví celú dušu. Áno, človek má svoje sexuálne potreby, potrebu šíriť potomstvo a všetko.. Ale je tu aj potreba ocenenia, lásky a citovej odozvy. Každý predsa túži po človeku, ktorému sa môže so všetkým zdôveriť, o človeku, ktorý ho poľutuje, alebo podporí.Na ktorého sa môže vždy spoľahnúť..s ktorým život bude proste nádherný..