Ja tiez ano. Castokrat tam autor, rozobera z akych pohnutok knihu napisal, dozviem sa nieco o jeho citovom rozpolozeni a podobne. Nie som fanusikom narocnej literatury, ale pri naozaj narocnych dielach ti prolog moze pomoct, pochopit samotnu podstatu
No áno, to je pravda... Určite to môže pomôcť, ale nie som si istá, či vždy potrebujem vedieť, čo si napr. o A.S.Puškinovi myslí Jozef Felix alebo Andrej Mráz...
áno. čítam. vždy. pomáha mi to lepšie knihu pochopiť. je to pre mňa časť knihy a ak to tam dali, tak vedeli prečo a určite z nejakého dôvodu. čiže áno, tiež čítam všetko doradu... v jednej knihe som aj čítala dobrý citát o tom, len keby som si ho pamätala... možno ho nájdem niekde v zápisníčku a ešte ho sem pridám
Uha rozbehla sa tu nejaká privátna diskusia , ja vás neruším, len sa chystám prispieť k téme
U mna záleží na tom či prolog patrí ku knihe alebo nie, ked to autor napísal ako prolog k príbehu tak to prečítam. Ak sa jedná o nejaké táraniny o autorovi, rozbore jeho diela a pod tak to preskočím (vačšinou to je nudné a prípadne sú tam spojlery)
niekedy sa k tomu vrátim na konci knihy ked sa chcem o nej a autorovi dozvedieť viac.
jeminenku, už som chcela napísať, že prológ je to najlepšie vo svete kníh, ale vidím, že sú aj prológy omáčkovité, uvádzajúce, tak to som v živote nečítala, ale hej, viem o ich existencii aspoň , ale inak milujem prológy, a hlavne také, kde súvisia s epilógom, alebo aspoň čitateľ nemá šancu pochopiť hneď o čo ide, to je najlepšia pasca na upútanie
Ak ide o prolog, ktorý nás uvádza do deja a teda je vlastne jeho súčasťou, samozrejme si ho prečítam, ale pokiaľ ide o nejaký rozbor diela či list autora, preskakujem, lebo si proste chcem prečítať KNIHU. Ale potom, ked dočítam, sa k tomu poväčšine vrátim. Spisovatelia vedia natrepať celkom zaujímavé veci.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
25 komentov
To rychlocitanie je uplne super pre citanie pribalovych letakov v liekoch
Nekrofília?
Hmm... áno, je na tom kus pravdy... A citátu sa poteším.
Nikomu to nepoviem, neboj.
Fíha... A čo tam bolo také strašné?
Dobre robíš... Pamatáš si na naše TS-ky... Inak by som Ťa musela zabiť.
Ja z Teba nemôžem...
U mna záleží na tom či prolog patrí ku knihe alebo nie, ked to autor napísal ako prolog k príbehu tak to prečítam. Ak sa jedná o nejaké táraniny o autorovi, rozbore jeho diela a pod tak to preskočím (vačšinou to je nudné a prípadne sú tam spojlery)
niekedy sa k tomu vrátim na konci knihy ked sa chcem o nej a autorovi dozvedieť viac.
Ak ide o prolog, ktorý nás uvádza do deja a teda je vlastne jeho súčasťou, samozrejme si ho prečítam, ale pokiaľ ide o nejaký rozbor diela či list autora, preskakujem, lebo si proste chcem prečítať KNIHU. Ale potom, ked dočítam, sa k tomu poväčšine vrátim. Spisovatelia vedia natrepať celkom zaujímavé veci.