Našla som tu už viacero básničiek no buď som ich nemohla nájsť na internete alebo mi akosi nesadli Tak som sa vás chcela opýtať, či nepoznáte nejakú dobrú báseň, ktorá by bola vhodná na recitáciu v škole. Niečo čo vás zaujalo, nadchlo, pobavilo.. Mám n
WILLIAM SHAKESPEARE - HAMLET
Byť, či nebyť - kto mi odpovie,
čo šľachtí ducha viac: či trpne znášať
strely a šípy zlostnej Šťasteny,
či pozdvihnúť zbraň proti moru bied
a násilne ho zdolať? Umrieť, spať -
nič viac, a namýšľať si, že tým spánkom
sa končí srdca bôľ a stovky hrôz,
čo sú nám súdené; tak umrieť, spať -
či v tom je méta našich túžení?
Spať - azda snívať - to nás zaráža,
čo prisniť sa nám môže v spánku smrti,
keď unikli sme svetským krútňavám.
A človek zaváha - tie obavy
nám predlžujú strasti života.
Veď kto by znášal bič a posmech čias,
bezprávie tyranov a spupnosť pyšných,
žihadlá ohrdnutej lásky, krivdu,
svojvôľu úradov a ústrky,
čo schopný od neschopných utŕži,
keď poľahky je možné pokoj nájsť
jediným bodnutím; kto by sa vláčil
v pote tváre s bremenom života?
Len hrôza u toho, čo je po smrti,
z neznámych končín, odkiaľ nijaký pútnik sa
nevracia, nám marí vôľu
a káže radšej znášať známe zlá,
než uniknúť k tým, ktoré nepoznáme. Tak
svedomie z nás robí zbabelcov
a prirodzená ľudská rozhodnosť chorobne
bledne v tieni dohadov;
aj smelé veľkolepé predsavzatia
vzápätí spľasnú ako bublina
a nemožno ich činmi nazývať.
Pozerám akurát Niečo od Jána Kostru len neviem či to bude vhodné V každom prípade vám veľmi pekne ďakujem za rady a že ste k takejto otrepanej téme ešte vôbec niečo napísali
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
8 komentov
ale aj s posledným veršom a výrazne zaintonovaným menom autora, inak to nebude ono.
Som to chcel napísať teraz som spokojny
Byť, či nebyť - kto mi odpovie,
čo šľachtí ducha viac: či trpne znášať
strely a šípy zlostnej Šťasteny,
či pozdvihnúť zbraň proti moru bied
a násilne ho zdolať? Umrieť, spať -
nič viac, a namýšľať si, že tým spánkom
sa končí srdca bôľ a stovky hrôz,
čo sú nám súdené; tak umrieť, spať -
či v tom je méta našich túžení?
Spať - azda snívať - to nás zaráža,
čo prisniť sa nám môže v spánku smrti,
keď unikli sme svetským krútňavám.
A človek zaváha - tie obavy
nám predlžujú strasti života.
Veď kto by znášal bič a posmech čias,
bezprávie tyranov a spupnosť pyšných,
žihadlá ohrdnutej lásky, krivdu,
svojvôľu úradov a ústrky,
čo schopný od neschopných utŕži,
keď poľahky je možné pokoj nájsť
jediným bodnutím; kto by sa vláčil
v pote tváre s bremenom života?
Len hrôza u toho, čo je po smrti,
z neznámych končín, odkiaľ nijaký pútnik sa
nevracia, nám marí vôľu
a káže radšej znášať známe zlá,
než uniknúť k tým, ktoré nepoznáme. Tak
svedomie z nás robí zbabelcov
a prirodzená ľudská rozhodnosť chorobne
bledne v tieni dohadov;
aj smelé veľkolepé predsavzatia
vzápätí spľasnú ako bublina
a nemožno ich činmi nazývať.
Podľa mňa skvelá (a hodí sa ti ak máš 17r. )