mama má skvelý vzťah k deťom a je dobrá organizátorka všetkého. oco vie fantasticky rozprávať, je kreatívny, inteligentný a vlastne aj šikovný. a obaja spolu majú krásny a harmonický vzťah.
ale v postojoch si absolútne nerozumieme a myslia si o mne, že som ešte malé nevyspelé decko, ktoré "ešte nezažilo svet a preto vie o ňom hovno". takže stále premýšľam, ako dosiahnuť, aby boli na niečo, čo niekedy urobím, hrdí. ale zatiaľ som na to neprišla, jedine že by som robila presne to čo chcú a potom mi povedali "vidíš, koľko sme ti toho dali do života? bez nás by si nebola nič!"
myslím, že keby som nebola ich dieťa, ale ich rovesník a kamarát, tak by sme spolu vychádzali oveľa lepšie a možno by som si niekedy získala aj nejaký ich rešpekt. dúfam že čím staršia budem, tým bude nás vzťah lepší.
Mamku, nech už to znie akokoľvek, by som ocenila, v mojich detských rokoch, oveľa prísnejšiu a menej benevolentnú, možno by som bola zodpovednejším a lepším človekom. Celkovo sa cítim ako nadivoko odrastené drevo v lese, proste mne buzerácia prospieva.
mama je ten typ, čo sa vo svete nestratí. je dosť zhovorčivá a chcela by som vedieť komunikovať ako ona v tomto smere som skôr tichšia po otcovi...
otec je ale zase veľmi šikovný. dokáže si v pohodičke vymeniť nejaké súčiastky na aute, opraviť ked sa dačo pokazí, ked prerábal dom tak veľkú väčšinu vecí vedel urobiť sám + postavil garáž a tak.. možno to znie ako že " to dokáže každý chlap" ... a tiež som si to kedysi myslela, ale zistila som že veľa mužov nevie anilen opraviť defekt na bicykli...
takže do určitej miery sú mi rodičia vzorom... ale v niektorých veciach majú trochu iné názory... no našťastie dokážu pochopiť , resp. akceptovať tie moje
Tak mama mi dala toho veľa.
A otec len po fyzickej stránke okolo roboty (na dome, rúbanie dreva, ťažba dreva, rezanie dreva, kosenie, staranie sa o zvieratá.. proste každodenná práca. Keďže som z RD. Mestskí ľudia takú prácu nepochopia.
Asi skôr nie, ako áno. Síce sú to dobrí ľudia, ale majú mnoho začiatočných chýb, ktorých sa bohužiaľ nezbavili, síce ma naučili padať na nos a poučiť sa z toho a všetko čo som spravil zle - za mňa nežehlili - nechali ma rozhodovať o sebe samom za čo som im vďační - veľa rovesníkov to mali tak, že im rodičia diktovali ako sa majú správať, čo majú robiť - mne to nikdy nerobili ... ale vzorom mi nikdy neboli a ani nebudú.
ocko je skvelý človek, vie urobiť množstvo vecí, baví ho práca, pomáha ľudom a podobne, ale ja nemám vzor, nechcem sa na ľudí podobať, len im chcem pomáhať ale to je všetko
nie, nebudem rozprávať svojim deťom, že som ich mala vymeniť už v pôrodnici. a nebudem ich pri každej príležitosti vyhadzovať z domu (respektíve hovoriť o tom), ak nebudú súhlasiť s mojim názorom.
všeobecne, chcem ísť odtiaľto čo najskôr preč, a nevracať sa späť
v podstate, idem teraz študovat to, čomu sa moja mama dávno venuje. dost ma ovplyvňuje vo všetkom. ale to je tá typická jedináčikovská výchova.
nepáči sa mi, jak ma furt považuje za malé neskúsené decko a preto mi stále niečo zakazuje a "nedovolí mi nikam cestovať, pretože som ešte nikdy necestovala"... a stále mi pripomína že nie som ani zďaleka tak vyspelá ako moji rovesníci...
Su mi vzorom niektore ich vlastnosti, ale zas maju kopec vlastnosti, ktore by trebalo odstranit a v tom som ich vzorom ja som im vdacny za to, ze nikdy so mnou nestratili nervy a aj ked som robil velmi zle veci a bol k nim velmi kruty, vzdy mali chladnu hlavu a nepodliehali emociam. vzdy som ich bral len ako ludi, ktorych decko proste musi chvilu mat a chcel som cim skor od nich odist, ale az teraz casom, ked vidim kam ma ich vplyv na mna dostal, mozem povedat, ze su uzasny a ich vychova nemala jedinej chyby. a su to jedini ludia, ktorym skutocne verim. ja teraz mozem na sebe pracovat a svojim zivotom zlepsim aj tie ich zivoty
nie. síce majú v niektorých smeroch silné kvality (hlavne tatko) a nikdy mi nijak neubližovali, život a prístup aký majú oni (hlavne mamka) by som nikdy nechcela.
Tak určite každý človek má s rodičmi aj negatívne situácie, možno to pochopíme až pri vlastných deťoch.
Mamina je moja kamarátka. Keď potrebujem poradí, keď mi je smutno tak ma uteší, stará sa o to aby mi nič nechýbalo, aj ked nezarába veľa. Nenúti ma pracovať popri externej vysokej škole aj keď už mám 23, radšej povie, nech sa dobre učím. Ja jej na oplátku pomáham s domácnosťou, veď som doma. Vždy ma všade pustí, ale to je ta dôvera, od puberty som povedala čas kedy sa vratim a vždy som dodržala, tak isto aj iné veci. Určite sú veci, na ktoré máme rozličný názor a nepochopíme sa, ale tých je málo
Ocino- humorista, stále žartuje a to mám po ňom, že všade kde prídem a nastane zábavná situácia, využijem ju. Je šikovny, veľa veci vie opraviť, poradiť a s mamkou sa veeeľmi ľúbia. Dúfam, že keď sa raz vydám a budem mať rodinu, budem aspoň takým dobrým rodičom, akí su tí moji .
Moja mamka je veľmi úprimná, milá a dobrá. Až príliš. Každému by dala všetko. A mňa podporuje vo všetkom vo všetkom čo robím, za to som jej veľmi vdačná. Aj ked si to možno nezaslúžim. Ale samozrejme nesnažím sa to využívať, snažím sa byť samostatná ako sa len dá
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
29 komentov
ale v postojoch si absolútne nerozumieme a myslia si o mne, že som ešte malé nevyspelé decko, ktoré "ešte nezažilo svet a preto vie o ňom hovno". takže stále premýšľam, ako dosiahnuť, aby boli na niečo, čo niekedy urobím, hrdí. ale zatiaľ som na to neprišla, jedine že by som robila presne to čo chcú a potom mi povedali "vidíš, koľko sme ti toho dali do života? bez nás by si nebola nič!"
myslím, že keby som nebola ich dieťa, ale ich rovesník a kamarát, tak by sme spolu vychádzali oveľa lepšie a možno by som si niekedy získala aj nejaký ich rešpekt. dúfam že čím staršia budem, tým bude nás vzťah lepší.
Mamku, nech už to znie akokoľvek, by som ocenila, v mojich detských rokoch, oveľa prísnejšiu a menej benevolentnú, možno by som bola zodpovednejším a lepším človekom. Celkovo sa cítim ako nadivoko odrastené drevo v lese, proste mne buzerácia prospieva.
mama je ten typ, čo sa vo svete nestratí. je dosť zhovorčivá a chcela by som vedieť komunikovať ako ona v tomto smere som skôr tichšia po otcovi...
otec je ale zase veľmi šikovný. dokáže si v pohodičke vymeniť nejaké súčiastky na aute, opraviť ked sa dačo pokazí, ked prerábal dom tak veľkú väčšinu vecí vedel urobiť sám + postavil garáž a tak.. možno to znie ako že " to dokáže každý chlap" ... a tiež som si to kedysi myslela, ale zistila som že veľa mužov nevie anilen opraviť defekt na bicykli...
takže do určitej miery sú mi rodičia vzorom... ale v niektorých veciach majú trochu iné názory... no našťastie dokážu pochopiť , resp. akceptovať tie moje
A otec len po fyzickej stránke okolo roboty (na dome, rúbanie dreva, ťažba dreva, rezanie dreva, kosenie, staranie sa o zvieratá.. proste každodenná práca. Keďže som z RD. Mestskí ľudia takú prácu nepochopia.
všeobecne, chcem ísť odtiaľto čo najskôr preč, a nevracať sa späť
nepáči sa mi, jak ma furt považuje za malé neskúsené decko a preto mi stále niečo zakazuje a "nedovolí mi nikam cestovať, pretože som ešte nikdy necestovala"... a stále mi pripomína že nie som ani zďaleka tak vyspelá ako moji rovesníci...
boha, mám 19, nie 9. toto sa mi fakt nepáči.
Mamina je moja kamarátka. Keď potrebujem poradí, keď mi je smutno tak ma uteší, stará sa o to aby mi nič nechýbalo, aj ked nezarába veľa. Nenúti ma pracovať popri externej vysokej škole aj keď už mám 23, radšej povie, nech sa dobre učím. Ja jej na oplátku pomáham s domácnosťou, veď som doma. Vždy ma všade pustí, ale to je ta dôvera, od puberty som povedala čas kedy sa vratim a vždy som dodržala, tak isto aj iné veci. Určite sú veci, na ktoré máme rozličný názor a nepochopíme sa, ale tých je málo
Ocino- humorista, stále žartuje a to mám po ňom, že všade kde prídem a nastane zábavná situácia, využijem ju. Je šikovny, veľa veci vie opraviť, poradiť a s mamkou sa veeeľmi ľúbia. Dúfam, že keď sa raz vydám a budem mať rodinu, budem aspoň takým dobrým rodičom, akí su tí moji .
Nič.
Neviem
som asi z 90% ako moj tatko, co je lepsi pripad, nez keby som ako mama, je mierne hystericka a nezvladam ju ani ja niekedy