Ahojte, mám otázku. Aký je rozdiel medzi Ing a PhD v technickom odbore? Ak je niektoPhD, v praxi začína približne rovnako ako Ing, alebo sa môže dostať na lepšiu, odbornejšiu pozíciu? Aký je rozdiel v platovom ohodnotení Ing a PhD?
Ing je nižší titul než PhD. PhD je doktorát, to znamená, že po odštudovaní 5 rokov na Ing ešte musíš ďalšie 4 roky študovať, aby ti bol udelený doktorát. Do praxe je užitočnejší Ing, pretože doktorát je hlavne potrebný ak sa chceš venovať publikačnej a vedeckej činnosti alebo učiť na univerzite. Čiže s PhD sa možeš dostať na lepšiu a odbornejšiu pozíciu v rámci univerzít alebo vedeckých pracovísk.
Este dodam, ze doktorat mozes mat aj ked nesmerujes na vedecke a vyskumnicke pozicie, ale je ti vtedy viac zbytocny, pretoze ked studujes doktorat, tak musis mat aj nejaky vlastny vyskum, publikovat vedecke clanky a musis aj oducit nejake seminare, takze ak mas v plane robit nejake strojarstvo v praxi v nejakej fabrike trebars, tak to vobec nie je podstatne ho mat >D
@tralalibang vďaka, a ešte by ma zaujímalo, ako to funguje s prednáškami na PhD ak napíklad z odboru sa na PhD sa chystá iba jeden študent, prednáša sa pre jedného? Ešte ma ani nevzali na Bc a už premýšľam nad PhD, moja zvedavosť nemá hraníc
Tak v prvom rade si treba uvedomiť, že každý človek je individualita a každý máme iné kvality. Sú šikovní inžinieri a sú menej šikovní doktori a naopak.. Takže teraz budem skôr zovšeobecňovať a môžeme viesť nekonečné debaty, že mám alebo nemám pravdu a že Jožko Mrkvička do môjho zovšeobecnenia nezapadá..
Takže za prvé. Každý doktor (technického zamerania) je aj inžinier.
Počas PhD štúdia robil aj pedagogickú činnosť, čiže oproti Ing. má výhodu v tom, že človek keď učí, lepšie danú problematiku/teóriu ovláda. Veľa inžinierov sa naučila na skúšky, štátnice viac menej jednorazovo to použili a potom to človek ľahko zabudne.. ale keď niekto stále učí, tak si to aj upevňuje.. Takže teoretické základy PhD sú pevnejšie a hlbšie.
Počas vyučovania si doktor takisto viac osvojil prezentačné, motivačné a vysvetľovacie schopnosti, čo sa veľmi zíde v manažérskych pozíciách.
Zúčastňoval sa konferencií, na ktorých má možnosť prezentovať, ale takisto zistiť, čo letí v technológiách a získa nadhľad, ktorý je v praxi dôležitý. Takisto môže získať zaujímavé kontakty.
Hlavná PhD činnosť je vlastný výskum. Osvojí si vedenie menšieho projektu, čo je veľmi potrebné pre manažérske pozície.. Spozná prácu technikov, laborantov, prácu s meracími zariadeniami, štatistikou a vyhodnocovaním, navrhovania dizajnu experimentov, a hlavne dostane akýsi cit pre vieru/nevieru vlastných výsledkov. Najväčším prínosom je teda získaná schopnosť aktívneho samostatného vedenia projektu a jeho tímu.
Počas vedenia výskumu je však nevyhnutné poznať teoretický základ a takisto publikované práce v danom poli. To znamená, preštudovanie tisícov vedeckých prác. Týmto človek dostane neuveriteľný nadhľad, z ktorého čerpá neskôr dlhé roky počas praxe. Prispieva to taktiež k lepšej univerzálnosti, pretože v tých prácach sa človek dozvie cca 10% toho, čo potreboval, ale aj 90% toho čo hneď nepotrebuje, ale v budúcnosti tento nadhľad zlepší spomenutú univerzálnosť.
V praxi to potom vyzerá tak, že doktori často prinášajú viac riešení, účinnejšie riešenia, idú viac do hĺbky problematiky, vedia si viac veci pospájať a vedia myslieť viac z nadhľadu, globálne.
Čo sa týka firiem, podľa mňa by sa im oplatilo skôr zamestnať doktora, než inžiniera.. tých pár stoviek navyše za to stojí, vráti sa to tej firme... čo sa týka platov vo všeobecnosti, tak na slovensku je taký zvláštny fenomén, ktorý nikde v západnej krajine neexistuje. Máme tu napr. firmy s 200 zamestnancami, a ak si pozrieme účtovné uzávierky na internete, tak zistíme, že hrubá marža je 40%, že ročný zisk po zdanení sa pohybuje nad 70 mil €, a napriek tomu, ľudia tam často robia za 600-800€, čo je pri danom hospodárskom výsledku nie že smiešne, ale do plaču. Ale firmy sa držia tabuliek, takže plat, šikovnosť a vzdelanie na slovensku je skôr mŕtvou témou.. a dôvody sú tiež dosť smiešne..
Ale našťastie sú aj firmy, ktoré vedia oceniť aj inžinierov aj doktorov.. ak chce byť človek zamestnancom a celkom dobre zarábať, treba mať vzdelanie, schopnosti a nájsť dobrú firmu, ktorá ho vie oceniť..
@patrixo Tak je to lepsie vysvetlenie nez moje, ja som sa vyjadrovala len v teoretickej rovine, co som tak pocula od ludi a tak. Ja nestudujem technicky smer a tak taketo veci idu mimo mna
@tralalibang s týmto názorom som sa tiež stretol, avšak od ľudí netechnikov, takých, čo doktorát nerobili a myslím, že v takom kolektíve ani nerobili... niekedy som mal skôr pocit, že išlo o akési ospravedlňovanie si nejakých rozhodnutí, než odzrkadlenie reality... ale možno sa mýlim a naozaj sú odbory, kde PhD je v praxi zbytočné.. To čo som písal, tak to platí pre rýchlo sa vyvíjajúce odbory ako chémia, biochémia, biotechnologie, biologia, medicina, technologie materialov atď...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
12 komentov
Takže za prvé. Každý doktor (technického zamerania) je aj inžinier.
Počas PhD štúdia robil aj pedagogickú činnosť, čiže oproti Ing. má výhodu v tom, že človek keď učí, lepšie danú problematiku/teóriu ovláda. Veľa inžinierov sa naučila na skúšky, štátnice viac menej jednorazovo to použili a potom to človek ľahko zabudne.. ale keď niekto stále učí, tak si to aj upevňuje.. Takže teoretické základy PhD sú pevnejšie a hlbšie.
Počas vyučovania si doktor takisto viac osvojil prezentačné, motivačné a vysvetľovacie schopnosti, čo sa veľmi zíde v manažérskych pozíciách.
Zúčastňoval sa konferencií, na ktorých má možnosť prezentovať, ale takisto zistiť, čo letí v technológiách a získa nadhľad, ktorý je v praxi dôležitý. Takisto môže získať zaujímavé kontakty.
Hlavná PhD činnosť je vlastný výskum. Osvojí si vedenie menšieho projektu, čo je veľmi potrebné pre manažérske pozície.. Spozná prácu technikov, laborantov, prácu s meracími zariadeniami, štatistikou a vyhodnocovaním, navrhovania dizajnu experimentov, a hlavne dostane akýsi cit pre vieru/nevieru vlastných výsledkov. Najväčším prínosom je teda získaná schopnosť aktívneho samostatného vedenia projektu a jeho tímu.
Počas vedenia výskumu je však nevyhnutné poznať teoretický základ a takisto publikované práce v danom poli. To znamená, preštudovanie tisícov vedeckých prác. Týmto človek dostane neuveriteľný nadhľad, z ktorého čerpá neskôr dlhé roky počas praxe. Prispieva to taktiež k lepšej univerzálnosti, pretože v tých prácach sa človek dozvie cca 10% toho, čo potreboval, ale aj 90% toho čo hneď nepotrebuje, ale v budúcnosti tento nadhľad zlepší spomenutú univerzálnosť.
V praxi to potom vyzerá tak, že doktori často prinášajú viac riešení, účinnejšie riešenia, idú viac do hĺbky problematiky, vedia si viac veci pospájať a vedia myslieť viac z nadhľadu, globálne.
Čo sa týka firiem, podľa mňa by sa im oplatilo skôr zamestnať doktora, než inžiniera.. tých pár stoviek navyše za to stojí, vráti sa to tej firme... čo sa týka platov vo všeobecnosti, tak na slovensku je taký zvláštny fenomén, ktorý nikde v západnej krajine neexistuje. Máme tu napr. firmy s 200 zamestnancami, a ak si pozrieme účtovné uzávierky na internete, tak zistíme, že hrubá marža je 40%, že ročný zisk po zdanení sa pohybuje nad 70 mil €, a napriek tomu, ľudia tam často robia za 600-800€, čo je pri danom hospodárskom výsledku nie že smiešne, ale do plaču. Ale firmy sa držia tabuliek, takže plat, šikovnosť a vzdelanie na slovensku je skôr mŕtvou témou.. a dôvody sú tiež dosť smiešne..
Ale našťastie sú aj firmy, ktoré vedia oceniť aj inžinierov aj doktorov.. ak chce byť človek zamestnancom a celkom dobre zarábať, treba mať vzdelanie, schopnosti a nájsť dobrú firmu, ktorá ho vie oceniť..