viem ze tu uz toto je ale mna by skor zaujimalo ako ste vnimali rozvod rodicov? ake to bolo po rozvode, ako ste vychadzali s tym druhym rodicom? teda napr. ostali ste u matky ako sa zmenil vas vztah s otcom?
No, moji rodicia sa rozviedli asi ked som mala 12-13 a vtedy to bolo dost zvlastne...Prides domov a vies, ze mama tam s tebov uz nebude.Najhorsie na tom ale je, ze moji rodica sa teraz nenavidia A potom najviac trpia len ich deti.Navzajom si ublizuju skrz svoje deti.A pritom si to mozno ani neuvedomuju.. A vztah k obom sa urcite zmenil, ale nie natolko, aby som jedneho z nich nenavidela alebo nieco podobne...
Este ked som mal 3-4 roky, s otcom sa pravidelne stretavam, ked mam cas cez prazdniny (byva v inej casti slovenska)... nema zmysel nad tym rozmyslat podla mna. Vychadzam s oboma rodicmi dobre.
mala som jedenast, povedala som mame "Okej, to je vasa vec" a dalej som to neriesila... s oboma rodicmi vychadzam, mam ich rada, oni vychadzaju medzi sebou, len uz ziju kazdy svoj zivot zvlast... no problem
a co som sa im mala hadzat na krk, revat den i noc a prosit ich aby to nerobili? Ved som videla, ze im to neklape a bolo evidentne, ze to tak bude lepsie... a nie, nemam, ked uz sa pytas na moju konstrukciu...
Mei: Tazko povedat ci je to na mieste, tvoj koment..
Aj mojim rodicom kedysi davnejsie..tiez asi ked som mala 10-11 hrozil rozvod..a vtedy by som bola mozno radsej keby sa to udialo.. nedalo sa to s nimi vydrzat..
Heh mno moji sa cely rozviest asi ked som mal 6-7 rokou a matka sa ma vtedy pitala ze ci cem s5 otca lebo uz sme bivaly inde ja som povedal ze hej a dali to znova dokopy a mam 9rocneho brata a teras mam 22 a stale su spolu a celkom im to klape vies kazda rodina ma kryzu ak ju nevedia prekonat tak je to smutne Ale obetovat zivot skrs dieta heh to by som ja neurobil niesom ako moji fotrovci a nevem ci urobili dobre ze su stale spolu.
No moji sa rozviedli keď som mala 2-3 roky, a je to takto určite lepšie. To sa ani nedá nazvať otcom, maminu strašne obmedzoval, robil zle jej aj mne, vyvrcholilo to doosť škaredo, a aj keď som vtedy bola malá, takéto veci sa nedajú nepamätať.. Ale mamina aspoň dostala rozum, a aj keď sa jej vyhrážal že neviem čo mi urobí, aj tak podala žiadosť o rozvod, a je nám bez neho fajn
Moji rodicia sa rozviedli dnes rano vcera som to moc psychicky nezvladala bo sa zase pohadali a ani ma nikto moc nepodporoval z kamaratov ... proste som bola sama ... bolo to tazke ale zivot ide (nastastie ) dalej a myslim ze je moc moc dobre ked si dvaja dospely ludia dokazu povedat ano neklapalo to medzi nami boli sme spolu len prto lebo sme na seba boli uz zvyknuty a v dobrom sa rozist . Viem ze byvaju aj ine pripady ked muz svoju manzelku tyra a ona ho neopusti ale tiez koli comu ? mno lebo sa boji a len trpi dalej ... moji rodicia prezili spolu peknych 18 rokov boli pekne chvilky a boli aj horsie . treba spominat na pekne a nad horsimi uz len mavnut rukou bo s nimi sa uz nic nespravy a len sa nad nimi opat zamyslat bude omnoho vacsie trapenie . Viem teraz to bude asi dost dlho boliet ale potom bude uz len lepsie .
Ked sa ma rodicia pytali ci sa maju rozviest povedala som mame ze je to ich vztah a ked si myslia ze je to spravne a uz su rozhodnuty tak som im moc nebranila ... ved asi by to ani nemalo nijaky ucinok , lebo manzelstvo je o laske a dovere a nie o tom ze oco vola zakadym mame ze kde je a ze s kym a co robia ... mno mali proste divny vztah a uz je to za nimi .
Mozno sa raz zase daju dokopy aj ked o tom tak trochu dost pochybujem ...
ja som mal 13, takže som to cítil velmy silno a začal som dosť flakať všetko čo sa len dalo , inak som bol neutral aj ked foter bol tej hajzel ,je to hrozný defekt do konca života ,ked vám matka vytíka pri hadke že ste celý otec ,velmi to bolí ...Matka si myslí že otec na ňu kyda ked som u ňho a naopak ,je to nekonečný kolotoč ,fotrik na mňa a dvoch bratov sere , žiadne money ,žiadna výchova ,chlastá a mlati svoju ženu a traumatizuje svoju zlatu dcerku ktorá ma 4 roky
Basenkachan => vôbec to nebolo od veci... čosi podobné som zažila v 17
Naši sa nebavili už dlho predtým, ako sa rozviedli... Oni sa vôbec nehádali, vládla tichá domácnosť. Často som sa v duchu modlila, aby si vykričali, čo ich trápi a dúfala som, že všetko sa tým vyrieši, no oni len zaryto mlčali. Poviete si, pár dní ticha predsa nikoho nezabije. Lenže pár mesiacov v domácnosti, kde sa vaši rodičia jeden druhému vzájomne vyhýbajú, nie je sranda.
Mama by aj bolo ochotná porozprávať sa, dokonca by pristúpila na kompromis, no otec nemal záujem. Postupne už spávali oddelene, jeden na jednom konci bytu a druhý na druhom. Len aby sa nestretli. Cítila som ako nárazník, alebo ako nejaký tlmočník medzi nimi...
Vyvrcholilo to úpnou hlúposťou. Otec vysprejoval mame izbu voňavkou, ktorú z duše neznáša. V noci sa pohádali, ale hoci spím naozaj tvrdo, toto sa prepočuť nedalo. Keď mi mama ráno oznámila, že podala žiadosť o rozvod, odpovedala som je na to vetou: "Čudujem sa, že si to tak dlho vydržala."
3 týždne potom boli rozvedení a o ďalší mesiac sme boli ja, mama aj brat odsťahovní do druhého bytu. Akoby zázrakom sa ich vzťahy po čase napravili a vychádzali celkom fajn. Snažila som sa s otcom vychádzať rovnako ako predtým, no nešlo to. Zistila som totiž, ako veľmi jej ubližoval a trápil ju. S otcom som sa postupne stretávala čoraz menej a ani s mamou sa už skoro vôbec nebavil. Už spolu nechodili von, ako keď boli po rozvode.
Odcudzili sme sa. Respektíve, ON sa odcudzil nám. Prišla som však na to, že je to len jeho problém a ak sa nezaujíma on o svoje okolie, tak prečo by sa jeho okolie malo zaujímať oňho?! A tak sa s ním nebavím, ale s jeho priateľkou áno... Zvláštne, všák?
nasi sa ked som mala 6 alebo 7. nejak velmi som to dramaticky nevnimala, lebo sme este dva roky viac-menej byvali pri nom a mal nas rad. horsie bolo stahovanie, ale tak, zvykla som si. a teraz som rada, ze to tak je, lebo mi vyhovuje byt u otca raz za tyzden a 6 dni doma. a byvat vsetci spolu? to by neslo
Znie to mozno cudne ale ked som mala 11-12 , sama som prisla za mamou a nvrhla jej nech sa rozvedie pretoze sa to uz nedalo zniest, moj otec bol (mozno este aj je, neviem) alkoholik. Chodil kazdy den domov spity na tasky, bil mna aj mamu (moj mladsi brat bol pre neho milacikom) a nebudem to tu rozoberat dopodrobna ale trvalo to od mojho narodenia az po den, kedy som videla ze mama je na dne, isla som do izby, zobrala cestovne tasky, nahadzala do nich vsetky nase veci, zavolala som babke, povedala som co sa deje, ze mam toho vsetkeho dost a ze nas otec nechce pustit, pretoze zbadal ze balim tasky a na celu izbu mi ich vysypal, zas mi jednu strelil a vrieskal po mne ze nikam nejdeme, ja som sa postavila, zas som zbalila tasky, zas mi ich vysypal a dovtedy sa to opakovalo kym babka nezavolala policiu. On to zistil este skor ako tam policajti dorazili, a zmizol. a tak sme stastne odisili byvak ku babke na pol roka a teraz nam je strasne fajne bez neho zo zaciatku ked sme sa prestahovali sme este mali s mamou obcas haluze ked sme poculi kluce vo dverach ale nakoniec to bol aj tak brat ja som teraz stastna a je mi dobre
Tak, mojí rodičia sa rozviedli, keď som mala 5, ymslím že to bolo dobre, aj napriek tomu, že ani z jedným z nich nevychádzam dobre, otcovi nedokážem zabudnúť čo spravil, bol-je alkoholikom a mlátil mňa aj mamu a mama, no psychicky sa úplne zrútila a skončila na psychiatrii........vždy mi chýbali skutočný rodičia a túžim po kompletnej rodine, ale desím sa toho, že sa mi stane to isté ako mame.....
Tak moja mama sa preto rozviedla s otcom lebo mal ine ked som sa mal ja narodit mal aj ine deti teraz je problem po financnej stranke otec sa s mamou vkuse hada mne je to moc luto zas na jednej strane otec ma koli tomu strasne nasral ale na druhej strane ho mam rad a moju mamu tak tiez velmi rad myslite ze mam na to dobry pohlad z realeity alebo nie?
No nepamatám si, mala som 2 roky... Potom som žila s matkou asi do 13 rokov, všetko bolo v poriadku, aj s tatom som sa stretávala, a ešte aj rodičia boli zadobre... Potom sa mama presťahovala, ja som zostala u tata, teraz sa moji rodičia nerozprávajú, nenávidia sa, a nadávajú na seba cezo mna, a mna to dosť deptá... Na mojej stužkovej si nepovedali ani slovo...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
23 komentov
Ale v konečnom dôsledku som rada, že to bolo tak, ako to bolo.
(Napisal som to ako do klubu alkoholikov -.- )
*"potlesk"*
Aj mojim rodicom kedysi davnejsie..tiez asi ked som mala 10-11 hrozil rozvod..a vtedy by som bola mozno radsej keby sa to udialo.. nedalo sa to s nimi vydrzat..
Ked sa ma rodicia pytali ci sa maju rozviest povedala som mame ze je to ich vztah a ked si myslia ze je to spravne a uz su rozhodnuty tak som im moc nebranila ... ved asi by to ani nemalo nijaky ucinok , lebo manzelstvo je o laske a dovere a nie o tom ze oco vola zakadym mame ze kde je a ze s kym a co robia ... mno mali proste divny vztah a uz je to za nimi .
Mozno sa raz zase daju dokopy aj ked o tom tak trochu dost pochybujem ...
(pardon ak som hovorila moc odveci )
Naši sa nebavili už dlho predtým, ako sa rozviedli... Oni sa vôbec nehádali, vládla tichá domácnosť. Často som sa v duchu modlila, aby si vykričali, čo ich trápi a dúfala som, že všetko sa tým vyrieši, no oni len zaryto mlčali. Poviete si, pár dní ticha predsa nikoho nezabije. Lenže pár mesiacov v domácnosti, kde sa vaši rodičia jeden druhému vzájomne vyhýbajú, nie je sranda.
Mama by aj bolo ochotná porozprávať sa, dokonca by pristúpila na kompromis, no otec nemal záujem. Postupne už spávali oddelene, jeden na jednom konci bytu a druhý na druhom. Len aby sa nestretli. Cítila som ako nárazník, alebo ako nejaký tlmočník medzi nimi...
Vyvrcholilo to úpnou hlúposťou. Otec vysprejoval mame izbu voňavkou, ktorú z duše neznáša. V noci sa pohádali, ale hoci spím naozaj tvrdo, toto sa prepočuť nedalo. Keď mi mama ráno oznámila, že podala žiadosť o rozvod, odpovedala som je na to vetou: "Čudujem sa, že si to tak dlho vydržala."
3 týždne potom boli rozvedení a o ďalší mesiac sme boli ja, mama aj brat odsťahovní do druhého bytu. Akoby zázrakom sa ich vzťahy po čase napravili a vychádzali celkom fajn. Snažila som sa s otcom vychádzať rovnako ako predtým, no nešlo to. Zistila som totiž, ako veľmi jej ubližoval a trápil ju. S otcom som sa postupne stretávala čoraz menej a ani s mamou sa už skoro vôbec nebavil. Už spolu nechodili von, ako keď boli po rozvode.
Odcudzili sme sa. Respektíve, ON sa odcudzil nám. Prišla som však na to, že je to len jeho problém a ak sa nezaujíma on o svoje okolie, tak prečo by sa jeho okolie malo zaujímať oňho?! A tak sa s ním nebavím, ale s jeho priateľkou áno... Zvláštne, všák?