@shining zalezi od toho ako je to napisane. ked je tam viac z realneho zivota tak mi to nevadi ale napr. knihu od Rosamundy Pilcher by som do ruky nevzal ani keby ma nutili
Áno, a nie jedne... Vlastne ich bolo viacero. Začala som s tým asi v 7 triede, bolo to o troch kamarátkach a mali pokračovanie. Boli tri. Keď si ich teraz prečítam, smejem sa. Neskôr, v 9 som skúsila napísať ďalšiu knihu, vo worde jej mám asi 25 strán a tá je určite lepšia, aj keď nie ideálna (ináč, niečo z nej mám ešte v blogoch, môžte si prečítať ak chcete ). Ale nejako sa mi ju nechce dokončiť...
asi pred dvoma rokmi som skusala NaNoWriMo... mala som hlavu plnu napadov, o ktorych som si myslela, ze by zaplnili asi tisic stran a ked prisiel start, tak som zistila, ze to nie je take lahke a skoncila som po dvoch tyzdnoch, lebo som nemala napisanu ani polovicu z toho , co som uz mala mat.
@bubblebobble ak by sa to na prvý pohľad aj také zdalo byť, tak to tak nie je, pretože ja som prvá, ktorá nenávidí priehľadné romantické príbehy s koncom jasným už od začiatku.....
@kuolematon Presne preto som nikdy žiaden nedopísala Keď som si to spätne čítala, zistila som že to nemá hlavu ani pätu, aj keď sebakriticky som mohla uznať že pointa bola dobrá... Okrem toho už dobrý rok, možno viac, mám v hlave vymyslený doslova celý román ktorý sa mi fakt páči alebo bojím sa ho napísať, a to presne z toho dôvodu, že keď ho dám na papier, nebude sa mi páčiť ...
@shining u nas vychadzaju celkom fajn romany len nemam rad tie nalepky, ze zenske. to mi potom pripada ako by si to chlap nemohol ani precitat :/ a rad si to precitam. aj ja pisem cize sa vzdy rad inspirujem stylistikou naozaj tvoris pekne vety inak nebojis sa,ze ked to tu zverejnis tak ti to niekto okopci?
hej keď som mala 9 som napísala takú tridsať A5 strán a bol tam napísaný dobrodružný román pre decká o dievčati ktoré zistilo že je čarodejnica a presťahovalo sa na svetovú univerzálnu planétu na 9 rokov fajn príbeh. Čítala to len učiteľka ale dostala som za to 3 jedničky
pisala som, pisem a budem pisat najdlhsi roman mal 314 stran (klasicky knizny format), druhynajdlhsi mal 292 stran (A5), teraz, co mam rozpisane, ma zatial 122 stran (format A4), nehovoriac o inych, kratsich veciach...
pre mňa dodnes sú zaujímavé a inšpirujúce slová od kamarátky-originálky "nie je to zlé, ale niečo tomu chýba... neviem, niečo také..." a jej krásne gestá v tvári, v rukách, v chôdze a mala pravdu ja som presne vedela, čo chcela povedať, len som to musela dlho hľadať v čítaných knihách, vo svete a v sebe to sú také šťavnaté slová, ktoré viac mi pomohli, než pochvaly od kľúčových ľudí, ktoré vedia len povzbudiť, doviesť do excitovaného stavu a to je všetko, je to málo, je to nič, je to nepochopenosť, nedorozumenie..... radšej nech ma skosia predpovede bulgakova a nakopú než sa vyjadrovať v úžase nad pár stranami, je to aj zavádzanie.... komplexne to však vždy boli väčšinou pochvaly a povzbudenia, ktoré z roka na rok ubúdalo, tak, ako z roka na rok ma ľudia menej a menej chceli poznať, nevyčítam to im, ani sebe
a keďže neobľubujem dokončenosť, všetko, čo sa zo mňa kedy vyprodukovalo a ešte len vyprodukuje, neskončí ani, ja konce neobľubujem, nikdy som im nedôverovala a budhizmus mi je vzdialený
Jop, skúšal. 1. krát, keď som dočítal Harryho Pottera 4ku a odhalil som Rowlingovej "vzorec" na pútavosť, testol som si ho v sci fi románe ktorý sa odohrával v Atómovom kryte, v gangu detí, ktoré sa tak neuveriteľne nudia v obrovskej plechovke pod zemou, kde sa narodili a nikdy nevideli svet na povrchu, že špehujú svojich rodičov a zapletú sa do ich dospelácich problémov.
2. krát som sa pokúšal o písanie upírskeho románu z prítomnosti v dobe keď ešte nefičali upíri ako mainstream (ale vážne! rok asi 2002?) Bolo to skôr o "netradičných feťákoch" než o nadprirodzenej mystickej sile.
3. Teraz sa už dlho pokúšam o Steampunkový román z prostredia Československa. Pracujem na tom už tretí rok a stále s tým (samozrejme) nie som spokojný.
...
takže asi tak, ale to posledné by som rád nejakým spôsobom pretlačil do vydavateľstva. Bohužiaľ najprv musím byť 100% spokojný s obsahom...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
49 komentov
» www.birdz.sk/webka/shining/b...
potom mám kopu načatých vecí. čiže nikdy som nič nedokončila.
a už pár rokov nič nepíšem.
stratila som sa.
jjj píšem ich véééľa
a keďže neobľubujem dokončenosť, všetko, čo sa zo mňa kedy vyprodukovalo a ešte len vyprodukuje, neskončí ani, ja konce neobľubujem, nikdy som im nedôverovala a budhizmus mi je vzdialený
2. krát som sa pokúšal o písanie upírskeho románu z prítomnosti v dobe keď ešte nefičali upíri ako mainstream (ale vážne! rok asi 2002?) Bolo to skôr o "netradičných feťákoch" než o nadprirodzenej mystickej sile.
3. Teraz sa už dlho pokúšam o Steampunkový román z prostredia Československa. Pracujem na tom už tretí rok a stále s tým (samozrejme) nie som spokojný.
...
takže asi tak, ale to posledné by som rád nejakým spôsobom pretlačil do vydavateľstva. Bohužiaľ najprv musím byť 100% spokojný s obsahom...