fyzické a psychické a týranie, rodič bez práce,
druhého rodiča nemám, v škole ma šikanovali, v rodine - vážne choroby atď ... A aká je vaša lifestory? nebojte sa, podeľte sa
ešte mierny alkoholizmus a problémiky s úzkosťami a depresiou som zabudla ... a možno nejakých pár vecí, ale to nie je podstatné nechcem aby sme sa tu ľutovali, ale chcem aby sme si tu navzájom dodali silu, aby sme sa podelili o naše príbehy píšte
Nikdy som nebola veľmi obľúbená, ani pekná, ani múdra. Keď som bola štvrtáčka, vyhoreli sme, naši sa rozviedli a ja som musela znášať všetky otcove výčitky na mamu. Bola som pri tom, ako oco dostal epileptický záchvat a kvôli tomu som išla na zdravotnícku školu, čo bolo najlepšie rzhodnutie v živote. Našla som si priateľa, ktorho ľúbim, našla som si prácu, ktorá ma baví, robím si vodičák, robím si popri práci vysokú školu a som na seba neskutočne hrdá, že to všetko zvládam (až na pár tmavých chvíľ - vtedy si pozriem nejakú časť ML&CN a som spoko)
@warble pravda však nemusíš, ak to tak necítiš, ale pokiaľ chceš, pokojne sa môžeš rozpísať a ak nie, tak ignoruj toto fórum chcela som aby sme si tu navzájom pomohli, či už tým, že vieš že v určitej situácii nie si sama, alebo nejakou radou od druhého
je potrebné aby sme hovorili aj o takýchto veciach, mnohí sa hanbia alebo majú taký pocit, že sú jediní a že sú na určité situácie sami, máme vo zvyku na internet dávať len to najlepšie z našich životov, to môže vyvolať pocit, že ostatní majú dokonalý život, ale život nevyzerá ako na instagrame ... nikdy nevieš, ale možno si raz toto fórum niekto nájde a po prečítaní sa bude cítiť o niečo lepšie - práve vďaka tvojmu príbehu
Podľa mňa to nie je zlé fórum len veľa ľudí tu niečo také verejne písať nebude. Alebo možno si to nechávajú pre blog.
Inak ja sa nemôžem sťažovať a ani nemám za sebou nejaký dramatický či tragický príbeh, okrem asociálneho a mizantropického otca bol ku mne život zatiaľ milosrdný.
jedináčikovstvo, šikanovanie v škole & samé jednotky (radšej by som brala opak), výchova nakrátko, nespravodlivosť v pracovnom živote, muži, čo nevedia čo chcú, psychosomatické (avšak nie fiktívne) choroby pravdepodobne z toho vyplývajúce, nízke sebavedomie....ale v súčasnosti mením všetko, čo sa dá a niektorí ľudia ma nespoznávajú, plánujem blogy, nebudú to nejaké prevratné myšlienky, len veci, ktoré sú samozrejmosťou, len mňa nejako obišli
nie je to zla tema, ale bol nasadeny velmi negativny ton
ja som jedinacik, som s tym spoko, z divnej nekompletnej rodiny, dobre socioekon. zazemie, z mesta, vela zvieratiek, dobre akademicke vysledky, nevyuzity potencial lebo depresia od.. odjakziva zda sa mi, od 11 r. naisto, mali sme v rodine a umrti vazne choroby, nehody, umrtia, dlhy, to ma kazdy asi
na ZS ma sikanovali a mali sme vela prevela verbalneho tyrania v domacnosti, ale spatne je mi to uz jedno a nebadam, ze by ma to moc poznacovalo
prvy vazny vztah prebiehal za ucasti velkych zlych sraciek, voci ktorym som bola slepa, ale tiez som z toho vonku
dobre nevidim a asi nikdy nebudem, to jedine ma tak konstantne limituje v zivote
Detstvo fajn, sikana na ZŠ, divná rodina, hrozný vzťah s mamou - jej podcenovanie mojej osoby a stále nejaké výčitky, prvý vzťah ktorý ma dojebal viac ako by som chcela, celkovo kopu sraciek ktoré sú dosť osobne a zmenili ma aj k lepšiemu ale dosť aj k horšiemu a preto mi troskotaju vzťahy ci už partnerské alebo iné.
Detstvo strávené s oboma milujúcimi rodičmi, iba trošku agresívnejšou a prísnejšou mamou (ale zase sa to kompenzovalo veľmi rozmaznávacím ockom)... a starším bratom, s ktorým som sa asi v živote nepohádala a VŽDY sme sa ľúbili, proste ideálny súrodenecký vzťah. V mš som si našla tri "naj" kamarátky, s dvoma z nich som potiahla celú základku. Našla som si ešte pár ďaších kamarátov na zš, ale väčšina tiredy ma nemala rada a časť triedy ma šikanovala, pretoźe som bola čistá jednotkárka, učitelia ma mali radi a k tomu introvert proste .... v 14 rokoch sa môj pohodový život zmenil - na strednej škole som nezvládala kolektív, hrozná faloš, jedna osoba proti mne obrátila celú triedu, rodičia sa šli rozviesť a zomrela mi nevlástná sestra z čoho otec upadol do stavu alkohol a agresia + ja som mala alergiu na mlieko v pokr. štádiu, vredy, zničenú pečeň. = u mňa depresie, psychológovia, psychiatrička, pobyt na psychiatrii, lekári, operácia, zhoršené známky, zmena školy. Posledné roky boli však najťažšie, pretože som upadla do sekty, ktorá mi vzala prvé posledné čiuž čo sa rodinných/priateľských/potenciálnych partnerských vzťahov týka, či už mi totálne rozjebala psychiku a nazeranie na svet, či už 2 roky školy meškám a proste keď som sa z toho všetkého prebrala, bola som na nule. Posledný rok a čosi ma stále ešte ľudia z "kresťanského života" opúšťali, strata dlhoročných ľudí jedného po druhom... ale na druhú stranu som sa začala dávať stále viac a viac dokopy
Ale inak sikana v škôlke, najlepší kamarát ma tam začal ohovarat, na ZŠ zlé známky pretože som mal problémy s čítaním a dostal som sa do zlej partie a úplne som sa spustil - začal som piť pivo a počúvať metal. Našťastie to zistila moja matka a poslala ma na protialkoholické. Tam som našiel Ježiša haleluja. Zajtra sem pridám transparentný účet a môžete prispieť na moju knihu Údel.
ja som sa narodila do rodiny v ktorej ma mali totalne v pici - mama aj otec, u otca to matie v pici preslo v puberte do neopodstatnenej nenavisti
dopad negativny: ze som proste mala zle detstvo na ktore nemam vobec dobre spomienky a chyta ma pri mysleni na to uzkost + par velmi vyraznych povahovych crt ktore na sebe nemam rada
dopad pozitivny: som extremne samostatna, zodpovedna, cielavedoma a som na to strasne hrda - proste asi vdaka tomu ze som nikdy v nicom nemala podporu a domov som chodila so stiahnutym zaludkom ci ma niekto zmlati lebo som nechala na kuchynskej linke lyzicku som vzdy vedela ze mi nezostava ine nez sa spolahnut len sama na seba. a za to som fakt vdacna lebo viem ze som hrozne zodpovedny clovek + ta celkova uzkostlivost a precitlivelost ktoru som vdaka tomu ziskala podla mna suvisi s tym ze som aj velmi mila, priatelska, empaticka a starostliva k inym a to mam tiez na sebe rada ak to zrovna neprehanam
Mne sa vždy všetko darilo bez námahy a tak zo mňa vyrástlo lenivé hovno, s čím teraz pomaličky bojujem. Inak som mala šťastie aj na rodinu, aj na vzťahy. Všetko, čo som kedy pokazila v živote bolo len mojou impulzívnou povahou a lenivosťou, ale už aj to sa pomaly zlepšuje.
@barky
dobré známky sú OK, pokiaľ je to o tvojom osobnom potenciáli a nie si tlačený do opravy známok (podotýkam, niekedy išlo len o 2-ky) zo strany rodiny z predmetov, s ktorými nechceš a nebudeš mať v budúcnosti nič spoločné
inak chválim toto fórum, rozmýšľala som nad pár A4, na ktoré by sa dalo kvalitne vyčistiť si hlavu, volá sa to expresívne písanie » www.interez.sk/blog/dokazane-p...
@delica ja som napr robila zle inym v skole. nie nejako extremne sikanovanie ale bola som ten typ "frajera" co uputava pozornost robenim hluposti. a je mi to luto a viem ze cele moje detstvo a puberta bolo jedno velke WTF, ale zaroven presne viem ze to bolo sposobene prave tym ako sa ku mne spravali a ako ma vychovavali ci skor nevychovavali doma. neviem no tieto veci su strasne subjektivne ale podla mna to naozaj tak je ze vacsina ludi mala nejake issues v detstve, je jedno z ktorej strany
@h8u
presne toto Lucy, nech žije náš posttraumatický rast ide o to, že keď niekto nemá moc dobrú výchovu, v mojom prípade rodičia OK, ale miešanie sa babky, ktorá má viaceré poruchy osobnosti, do mojej výchovy na mne zanechalo stopy, je mi ľúto aj mamy, že bola vychovávaná podobne, len narozdiel odo mňa je silnejšia osobnosť...tak sú len 2 možnosti, dostať komplexy napr. v podobe strachu zo založenia vlastnej rodiny alebo iné psychodefekty, alebo tá druhá možnosť, že sa človek stáva ľudskejším a túži po zmene, napr. aj v zvýšenej motivácii po rozmnožovaní, niektorí nechápu moju extrémnu túžbu po vlastných deťoch, ale viem, že okrem klasických dôvodov, že mám k deťom vzťah je v tom aj túžba po odstránení chýb predošlých generácií a sebarealizácia vo výchove, chápavosť, bezpodmienečná láska, veď samozrejmé veci....tak v tom prípade budeme matky roka
@delica myslím, že mňa nikdy nešikanovali, ja som dosť panovačný typ, tak sa určite skôr stal opak, ale zase nie vedomý, že by som sa niekomu verejne vysmievala, alebo "robila zle", len nemám rada introvertov a asi to je viditeľné
Ach ludia, tak mi je luto ked toto citam. Ja som vyrastala v ukazkovej rodine, milujem svojich rodicov, moja mama je moja naj kamka... Som I'm uplne vdacna za to ako mna a mojho brata vychovali. Vdaka tomu som samostatna, cielavedoma mam vysoke sebavedomie... Boli moji sponzori co sa tyka vsetky h mojich kruzkov. Od hadzanej, cez herectvo az k hrnciarsktvu skolu som milovala, nebola som sikanovana ani ne s ikan vala, bola som sprt co ochranoval vsetkych tyranych ludi. Kedze som od 6 rokov bola golem a hrala hadzanu, tak sa ma bali aj chalani mala som iste nezhody s bratom, ale tym ako sa ku mne spraval mi teraz moze niekto najspinavsie vynadat alebo mi zlomit nos a ja budem mat pici od 16 som robila a v 18 zdrhla z domu do uk, kde sa zacali vsetky take tie problemy... Ale vzdy si hovorim ze mam ppct zivot co ide z toho k comu ma rodicia viedli, aki su optimisticki a dobri ludia... Jedine co bolo na picu boli moje zdravotne problemy, na kt celozivotne pracujem...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
38 komentov
Inak ja sa nemôžem sťažovať a ani nemám za sebou nejaký dramatický či tragický príbeh, okrem asociálneho a mizantropického otca bol ku mne život zatiaľ milosrdný.
ja som jedinacik, som s tym spoko, z divnej nekompletnej rodiny, dobre socioekon. zazemie, z mesta, vela zvieratiek, dobre akademicke vysledky, nevyuzity potencial lebo depresia od.. odjakziva zda sa mi, od 11 r. naisto, mali sme v rodine a umrti vazne choroby, nehody, umrtia, dlhy, to ma kazdy asi
na ZS ma sikanovali a mali sme vela prevela verbalneho tyrania v domacnosti, ale spatne je mi to uz jedno a nebadam, ze by ma to moc poznacovalo
prvy vazny vztah prebiehal za ucasti velkych zlych sraciek, voci ktorym som bola slepa, ale tiez som z toho vonku
dobre nevidim a asi nikdy nebudem, to jedine ma tak konstantne limituje v zivote
dopad negativny: ze som proste mala zle detstvo na ktore nemam vobec dobre spomienky a chyta ma pri mysleni na to uzkost + par velmi vyraznych povahovych crt ktore na sebe nemam rada
dopad pozitivny: som extremne samostatna, zodpovedna, cielavedoma a som na to strasne hrda - proste asi vdaka tomu ze som nikdy v nicom nemala podporu a domov som chodila so stiahnutym zaludkom ci ma niekto zmlati lebo som nechala na kuchynskej linke lyzicku som vzdy vedela ze mi nezostava ine nez sa spolahnut len sama na seba. a za to som fakt vdacna lebo viem ze som hrozne zodpovedny clovek + ta celkova uzkostlivost a precitlivelost ktoru som vdaka tomu ziskala podla mna suvisi s tym ze som aj velmi mila, priatelska, empaticka a starostliva k inym a to mam tiez na sebe rada ak to zrovna neprehanam
a sú tu aj ľudia, čo vyslovene len šikanovali iných?
fakt zvláštna vzorka, tento birdz...
dobré známky sú OK, pokiaľ je to o tvojom osobnom potenciáli a nie si tlačený do opravy známok (podotýkam, niekedy išlo len o 2-ky) zo strany rodiny z predmetov, s ktorými nechceš a nebudeš mať v budúcnosti nič spoločné
presne toto Lucy, nech žije náš posttraumatický rast ide o to, že keď niekto nemá moc dobrú výchovu, v mojom prípade rodičia OK, ale miešanie sa babky, ktorá má viaceré poruchy osobnosti, do mojej výchovy na mne zanechalo stopy, je mi ľúto aj mamy, že bola vychovávaná podobne, len narozdiel odo mňa je silnejšia osobnosť...tak sú len 2 možnosti, dostať komplexy napr. v podobe strachu zo založenia vlastnej rodiny alebo iné psychodefekty, alebo tá druhá možnosť, že sa človek stáva ľudskejším a túži po zmene, napr. aj v zvýšenej motivácii po rozmnožovaní, niektorí nechápu moju extrémnu túžbu po vlastných deťoch, ale viem, že okrem klasických dôvodov, že mám k deťom vzťah je v tom aj túžba po odstránení chýb predošlých generácií a sebarealizácia vo výchove, chápavosť, bezpodmienečná láska, veď samozrejmé veci....tak v tom prípade budeme matky roka