Asi výsmech ľudí, ktorí sú jednoducho iní. O tom by som písala. Nemyslím teraz tých exhibicionistov v TV, ale skôr v školských kolektívoch. Taká psychická šikana. Výsmech za niečo, za čo človek nemôže. Uzavretosť, výzor, štýl obliekania...je toho veľa. Tí silnejší sa tomu vedia postaviť, ale nie každý to dokáže, niekomu to môže aj veľmi ublížiť. Takéto veci vedia človeka poznačiť aj na celý život. A to je práve vec, ktorej väčšinou detská nerozumejú. Berú to ako zábavu, avšak možné vážnejšie následky vôbec nevnímajú.
Samozrejme treba tam ešte zakomponovať tú vec, že sme si zvykli...
Ono spoločnosť práve psychickú šikanu dosť ignoruje. Vraví sa, že detská sú jednoducho také a vyrastú z toho. Kto si s tým nevie poradiť - jeho chyba, jeho vec. A práve v takomto pohľade je kameň úrazu. Podľa môjho názoru je spoločnosť voči tomu príliš ľahostajná, myslím že je to veľmi vážny problém, ktorý by sa jednoznačne mal začať viac zviditeľňovať a malo by sa voči nemu reálne niečo robiť.
@pernik Keby som vedela konkrétne čo sa s tým dá robiť, tak by som to pripísala buď do príspevku, alebo do blogu, ktorý som písala ešte dávnejšie. Bohužiaľ neviem. Viem len toľko, že veľmi často pred tým zavierajú oči učitelia aj rodičia, snáď aj médiá by mohli tento problém viac zviditeľňovať. Nie len fyzickú šikanu. Malo by sa o tom čo najviac hovoriť, nemala by byť táto téma tabu a rodičia by sa o tom so svojimi deťmi mali rozprávať už odmalička. Nie len o drogách atď. Taktiež v školách by sa mohli zriaďovať nejaké triednické hodiny, rozhovory, čokoľvek. A keď treba, tak aj častejšie. Najmä by sa o tom malo čo najviac hovoriť, mal by sa ten problém dostať do povedomia spoločnosti. Deti by mali pochopiť, že prehnaný výsmech a psychické vydieranie môže mať podobné následky ako fyzické ubližovanie a že je to v konečnom dôsledku rovnako zlé.
@azizi Ja si zas myslím, že tento problém sa riešiť nedá, sú to deti, alebo pubertiaci, a posmešky tu budú vždy.
Medializovať to, čo ja viem, netuším k čomu by to pomohlo, rodičom sú cudzie deti a ich problémy ukradnuté, častokrát ani netušia, že sa niečo také deje a aj keby veľa s tým nespravia.
Triednické hodiny v triedach kde sú evidentne psychický šikanovaný žiaci nieje veľmi dobrý nápad, keby som bol psychicky šikanovaný a robila sa kôli mne triednická hodina, asi by som nebol dvakrát rád.
V prvom rade sa musia zmeniť ľudia ako takí a to aj tí, ktorí šikanujú, no taktiež tí, ktorí sú šikanovaný.
Totižto ako na základnej, tak aj na strednej som mal podobných spolužiakov, ktorí sa nedokázali zaradiť do kolektívu a nakoniec boli vystavený posmeškom.
VŽDY, vždy ale pri zoznámení sme ich chceli do kolektívu zaradiť a snažili sme s nimi komunikovať, volali sme ich k sebe, nedalo sa, mali svoj svet, je samozrejmé, že sa po čase stali obeťami výsmechu. Čiže je podľa mňa veľmi dôležité či sa chcú zmeniť aj tí, ktorým sa vysmieva, dosť často si za to, možno nechtiac, môžu aj sami.
Bolo by krásne keby boli všetky deti rozumné a druhých neodsudzovali za to, že sú iný, no podľa mňa sa to nejakými triednickými hodinami, alebo medializovaním zmeniť nedá, je to proste človečina.
@pernik Ja si naopak myslím, že keď sa tomuto problému bude prikladať taká dôležitosť, ako napríklad fyzickému ubližovaniu, tak sa niečo zmeniť dá.
,,Medializovať to, čo ja viem, netuším k čomu by to pomohlo, rodičom sú cudzie deti a ich problémy ukradnuté, častokrát ani netušia, že sa niečo také deje a aj keby veľa s tým nespravia.,,
Preto si myslím, že by sa o tom mali s deťmi rozprávať čím skôr, už od útleho veku a ak by sa to náhodou už dialo, tak by to určite nemali ignorovať. A to isté školy a učitelia. Myslím si, že by sa to malo riešiť skôr, než je vôbec čo riešiť.
Ohľadom tých triednických hodín. Ak sa to spraví citlivo, môže to podľa mňa len pomôcť. A nemusí sa to týkať konkrétnych žiakov. Niečo také by sa mohlo robiť už na základnej škole od prvých ročníkov. Jednoducho podľa mňa o tom treba iba hovoriť, a to najmä ako o niečom veľmi negatívnom.
,,V prvom rade sa musia zmeniť ľudia ako takí a to aj tí, ktorí šikanujú, no taktiež tí, ktorí sú šikanovaný.,,
A čo keď to jednoducho nedokážu? Čo keď sa to nedá? To neznamená, že za to majú trpieť. Ja som napríklad nikdy nemala najmenšiu potrebu robiť zle niekomu len preto, že sa nevie zaradiť do kolektívu. Skôr sa snažím s každým dobre vychádzať a byť ku každému milá. Je to také ťažké?
Kedysi sa ľudia chodili pozerať na zápasy gladiátorov a bola to pre nich najväčšia zábava. Dnešná spoločnosť by to pravdepodobne odsudzovala. Ide o to, ako sú deti vychované a k čomu sú vedené. A teda podľa mňa najmä o to povedomie spoločnosti.
@azizi Ja s tebou súhlasím, že by sa to malo riešiť, ja si len myslím, že akási medializácia je zbytočná, môže to byť dokonca aj kontraproduktívne. Fyzická šikana sa medializuje dosť no určite nemám pocit, že vymizla.
"A čo keď to jednoducho nedokážu? Čo keď sa to nedá? To neznamená, že za to majú trpieť. Ja som napríklad nikdy nemala najmenšiu potrebu robiť zle niekomu len preto, že sa nevie zaradiť do kolektívu. Skôr sa snažím s každým dobre vychádzať a byť ku každému milá. Je to také ťažké?"
Kolektív je obrovská spoločnosť, zmes mnoho ľudí a osobností, hovorím bolo by super keby rešpektovali čudákov, ktorí sú svojim spôsobom vtipný, no takto to nefunguje, nefunguje to nikde na svete a v žiadnej komunite, alebo kolektíve a je jedno či je to kolektív 15 ročných ľudí, alebo 35 ročných.
Čudák bude vždy čudák a bude vždy terčom menších, alebo väčších posmeškov.
Preto je problém podľa mňa neriešiteľný, je to proste logické, že sa ľudia na čudáka pozerajú inak, títo ľudia môžu byť v najlepšom prípade ignorovaní (to, že v školách ignorovaní nie sú, je logické, deti sú proste deti), no akési zaradenie do spoločnosti je nemožné a aj nelogické, pokiaľ to nechcú oni sami.
Podobne ako ty som nikdy nešikanoval ani sa nikomu priamo nevysmieval, nikdy som nebol iniciátorom nejakých posmeškov,väčšinou som to ignoroval. Samozrejme stali sa momenty kedy som sa zasmial na úkor nejakej osoby aj ja, no určite by som to nenazval vysmievanie, bolo to jednoducho vtipné...
ja by som tam spomenula aj nejaké potláčanie frustracie z vlastnej osoby plus niečo akože si človek neche pripustit ze niecomu nerozumie a tak s hrdosotu prezentuje ze tomu rozumie a vysieva sa tomu.. a pridala by som priklady akoze deti v skole sa vysmievaju napriklad koktajucim detom, pretoze nerozumia tomu preco koktaju, ale vyvojom to dokazu pochopit a k tomu opozitum by som dala dospelych ludi a mozno uz spomenty priklad homosexualov
Človek si nikdy nemôže byť istý, ale ja mám pocit, že takým výstrelkom celkom rozumiem, jednoducho ide o zviditeľnenie sa a zaradenie svoje osoby medzi horúce kontroverzné témy
@azizi Konečne niekto rozumný ohľadom tohoto.. buď si si to zažila ako malá, alebo si veľmi vnímavá..
@pernik Presne kvôli ľuďom ako ty k tomu stále dochádza. Prečo by sa niekto vôbec musel niekam zaraďovať?
Čo je hodné výsmechu sú skôr tie tupé masy rovnakých nudných ľudí ktorí odsudzujú a vysmievajú sa všetkému čo je iné, a pritom nevidia akí sú sami úbohí.
"Kolektív" je u mňa skupina vysoko individuálnych ľudí ktorí sú dostatočne rozumní aby našli spoločnú reč, keď už ju hľadať musia (ako napr v triedach), alebo preto že ju hľadať chcú (spoločný záujem), nie banda debilkov ktorých drží pohromade len pocit nadradenosti a "spoločný nepriateľ" v podobe nejakého chudáka ktorý si dovolil mať viac rozumu, predstavivosti alebo hocičoho iného ako ostatní. Tomu sa hovorí dav.
Radil by som prečítať si niečo o davovej psychológií pred rozdávaním "zasvätených" rozumov...
@finwaell Ďakujem, ja už som vážne nevedela ako to mám ešte vysvetliť. Asi jednoducho niekto to buď nevie, alebo nechce pochopiť a to je potom ozaj ťažké. Absolútne súhlasím s tvojim príspevkom.
Na zlé veci sa väčšinou snažím zabudnúť, alebo si ich aspoň nepripúšťať. Ale tak videla a zažila som toho dosť aspoň na to, aby som si mohla vytvoriť takýto postoj.
rozmyslal som ci pridat koment ale neda mi nezareagovat @azizi ma pravdu a chcem len dodat ze ma to aj + aj - a to plus ze to cloveka vela nauci aby to mohol viuzit pri partnerovi a minus ze je odkazani sam na seba a v kritickich situaciach sa nema kam otocit.....
a potom to je tazke hladat partnera ked ho nepozna ten clovek nepozna tu jeho skupinu tazko sa je prisposobit a v konecnom dôsledku je hrozba vysmechu...
ale si zas vravim ze treba ist dopredu len tak nieco dosiahnem aj za cenu vysmechu a znova upadu pozitivnej energie medzitim sa musi nachadzat aj stastie...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
28 komentov
je to proste tak...
Tak sa vysmejem ja im a tým to hasne.
a Gaga, tak to je samostatná kapitola . tej sa nesmejem, ja ju rovno neznášam, ale musím uznať, že upútať sa jej teda darí.
Samozrejme treba tam ešte zakomponovať tú vec, že sme si zvykli...
Ono spoločnosť práve psychickú šikanu dosť ignoruje. Vraví sa, že detská sú jednoducho také a vyrastú z toho. Kto si s tým nevie poradiť - jeho chyba, jeho vec. A práve v takomto pohľade je kameň úrazu. Podľa môjho názoru je spoločnosť voči tomu príliš ľahostajná, myslím že je to veľmi vážny problém, ktorý by sa jednoznačne mal začať viac zviditeľňovať a malo by sa voči nemu reálne niečo robiť.
Medializovať to, čo ja viem, netuším k čomu by to pomohlo, rodičom sú cudzie deti a ich problémy ukradnuté, častokrát ani netušia, že sa niečo také deje a aj keby veľa s tým nespravia.
Triednické hodiny v triedach kde sú evidentne psychický šikanovaný žiaci nieje veľmi dobrý nápad, keby som bol psychicky šikanovaný a robila sa kôli mne triednická hodina, asi by som nebol dvakrát rád.
V prvom rade sa musia zmeniť ľudia ako takí a to aj tí, ktorí šikanujú, no taktiež tí, ktorí sú šikanovaný.
Totižto ako na základnej, tak aj na strednej som mal podobných spolužiakov, ktorí sa nedokázali zaradiť do kolektívu a nakoniec boli vystavený posmeškom.
VŽDY, vždy ale pri zoznámení sme ich chceli do kolektívu zaradiť a snažili sme s nimi komunikovať, volali sme ich k sebe, nedalo sa, mali svoj svet, je samozrejmé, že sa po čase stali obeťami výsmechu. Čiže je podľa mňa veľmi dôležité či sa chcú zmeniť aj tí, ktorým sa vysmieva, dosť často si za to, možno nechtiac, môžu aj sami.
Bolo by krásne keby boli všetky deti rozumné a druhých neodsudzovali za to, že sú iný, no podľa mňa sa to nejakými triednickými hodinami, alebo medializovaním zmeniť nedá, je to proste človečina.
,,Medializovať to, čo ja viem, netuším k čomu by to pomohlo, rodičom sú cudzie deti a ich problémy ukradnuté, častokrát ani netušia, že sa niečo také deje a aj keby veľa s tým nespravia.,,
Preto si myslím, že by sa o tom mali s deťmi rozprávať čím skôr, už od útleho veku a ak by sa to náhodou už dialo, tak by to určite nemali ignorovať. A to isté školy a učitelia. Myslím si, že by sa to malo riešiť skôr, než je vôbec čo riešiť.
Ohľadom tých triednických hodín. Ak sa to spraví citlivo, môže to podľa mňa len pomôcť. A nemusí sa to týkať konkrétnych žiakov. Niečo také by sa mohlo robiť už na základnej škole od prvých ročníkov. Jednoducho podľa mňa o tom treba iba hovoriť, a to najmä ako o niečom veľmi negatívnom.
,,V prvom rade sa musia zmeniť ľudia ako takí a to aj tí, ktorí šikanujú, no taktiež tí, ktorí sú šikanovaný.,,
A čo keď to jednoducho nedokážu? Čo keď sa to nedá? To neznamená, že za to majú trpieť. Ja som napríklad nikdy nemala najmenšiu potrebu robiť zle niekomu len preto, že sa nevie zaradiť do kolektívu. Skôr sa snažím s každým dobre vychádzať a byť ku každému milá. Je to také ťažké?
Kedysi sa ľudia chodili pozerať na zápasy gladiátorov a bola to pre nich najväčšia zábava. Dnešná spoločnosť by to pravdepodobne odsudzovala. Ide o to, ako sú deti vychované a k čomu sú vedené. A teda podľa mňa najmä o to povedomie spoločnosti.
"A čo keď to jednoducho nedokážu? Čo keď sa to nedá? To neznamená, že za to majú trpieť. Ja som napríklad nikdy nemala najmenšiu potrebu robiť zle niekomu len preto, že sa nevie zaradiť do kolektívu. Skôr sa snažím s každým dobre vychádzať a byť ku každému milá. Je to také ťažké?"
Kolektív je obrovská spoločnosť, zmes mnoho ľudí a osobností, hovorím bolo by super keby rešpektovali čudákov, ktorí sú svojim spôsobom vtipný, no takto to nefunguje, nefunguje to nikde na svete a v žiadnej komunite, alebo kolektíve a je jedno či je to kolektív 15 ročných ľudí, alebo 35 ročných.
Čudák bude vždy čudák a bude vždy terčom menších, alebo väčších posmeškov.
Preto je problém podľa mňa neriešiteľný, je to proste logické, že sa ľudia na čudáka pozerajú inak, títo ľudia môžu byť v najlepšom prípade ignorovaní (to, že v školách ignorovaní nie sú, je logické, deti sú proste deti), no akési zaradenie do spoločnosti je nemožné a aj nelogické, pokiaľ to nechcú oni sami.
Podobne ako ty som nikdy nešikanoval ani sa nikomu priamo nevysmieval, nikdy som nebol iniciátorom nejakých posmeškov,väčšinou som to ignoroval. Samozrejme stali sa momenty kedy som sa zasmial na úkor nejakej osoby aj ja, no určite by som to nenazval vysmievanie, bolo to jednoducho vtipné...
Človek si nikdy nemôže byť istý, ale ja mám pocit, že takým výstrelkom celkom rozumiem, jednoducho ide o zviditeľnenie sa a zaradenie svoje osoby medzi horúce kontroverzné témy
Nejde len o to, ze ludia nerozumeju, ale dokonca ani nechcu rozumiet. A vitajte v 21.storoci xD
@pernik Presne kvôli ľuďom ako ty k tomu stále dochádza. Prečo by sa niekto vôbec musel niekam zaraďovať?
Čo je hodné výsmechu sú skôr tie tupé masy rovnakých nudných ľudí ktorí odsudzujú a vysmievajú sa všetkému čo je iné, a pritom nevidia akí sú sami úbohí.
"Kolektív" je u mňa skupina vysoko individuálnych ľudí ktorí sú dostatočne rozumní aby našli spoločnú reč, keď už ju hľadať musia (ako napr v triedach), alebo preto že ju hľadať chcú (spoločný záujem), nie banda debilkov ktorých drží pohromade len pocit nadradenosti a "spoločný nepriateľ" v podobe nejakého chudáka ktorý si dovolil mať viac rozumu, predstavivosti alebo hocičoho iného ako ostatní. Tomu sa hovorí dav.
Radil by som prečítať si niečo o davovej psychológií pred rozdávaním "zasvätených" rozumov...
Na zlé veci sa väčšinou snažím zabudnúť, alebo si ich aspoň nepripúšťať. Ale tak videla a zažila som toho dosť aspoň na to, aby som si mohla vytvoriť takýto postoj.
a deti sa vysmievaju druhym detom preto lebo to vidia odmalicka ze to je normalne preto to robia aj oni...
a potom to je tazke hladat partnera ked ho nepozna ten clovek nepozna tu jeho skupinu tazko sa je prisposobit a v konecnom dôsledku je hrozba vysmechu...
ale si zas vravim ze treba ist dopredu len tak nieco dosiahnem aj za cenu vysmechu a znova upadu pozitivnej energie medzitim sa musi nachadzat aj stastie...