Neviem ako vy , ale ja sa dosť často vžívam do života hlavnej postavy v knihe, ktorú čítam . Niekedy sa mi podobá ten príbeh , ktorý je v knihe na môj vlastný. Nuž a vždy sa začítam tak do knihy, že nedokážem prestať ju čítať.
ja som to robila vždy pri filmoch, teda keď začali dávať CSI tak sa tam vždy trochu charakterovo podobala nejaká postava ... ale knihy moc nečítam a tiež sa nechám vtiahnuť do deja a prežívam všetko to čo prežíva postava charakterovo podobná mne...
nevidím sa v ich príbehoch, ale zvyknem to dosť prežívať, hlavne, ak sa im deje niečo neférové. napríklad, keď všetci nemali radi Harryho, lebo neviemčo, čo nebola pravda, tak som nevedela v kľude obsedieť, ako ma to žralo
ale nemusia to byť len hlavné postavy, ale aj vedľajšie, v každej knihe hľadám seba, kamarátov .. minimálne povahové črty a v prípade " nepriateľov" sa len zlomyseľne uškŕňam ak skončia zle
ja sa vžívam.. ale tak že si predstavujem že som v knihe ako dalšia postava nie ako hlavný hrdina.. totiž to som prečítala len jednu knihu.. HLAVA XXII.. a keďže je klavnou postavou chlap tak by to bolo ťažké
Jasné... ani nie tak, že sa v každej nájdem ale snažím sa predstaviť si, že celý príbeh žijem vlastne ja... knihy majú predsa podporovať fantáziu.. moju asi až príliž, občas.
vždy keď čítam tak to prežívam z postavami, neraz sa mi stane že sa smejem alebo sa mi stalo že som sa aj rozplakala keď sa tam niekomu stalo niečo smutné
@anzu a @luwele to vystihli dokonale! presne tak som na tom aj ja!
Ale okrem toho, ak sú mi dáke postavy v knihe (jedno či hlavné alebo vedľajšie) sympatické, podobné alebo nejak pútavé tak sa dokážem riadne zžiť s postavou! (Napr. s Anitou, že @vlcica1989 ? )
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
25 komentov
samozrejme ved si myslim ze aj o tom je citanie
ale častejšie sa vžívam do tých o ktorých píšem.
teda, vlastne, takmer vždy opisujem seba
ale nemusia to byť len hlavné postavy, ale aj vedľajšie, v každej knihe hľadám seba, kamarátov .. minimálne povahové črty a v prípade " nepriateľov" sa len zlomyseľne uškŕňam ak skončia zle
mmchdm: je to super kniha odporúčam!
tak to poznam, ide ma vytocit ked sa deje nieco vyslovene nespravodlive alebo tak, a sama mam chut zasiahnut do deja a niekoho tam prefackat
Porovnajte si to:
Zahladel sa mi hboko do oci, a potom urobil nieco necakane.
Zahladel sa mu hlboko do oci a urobil nieco necakane.
Citite ten rozdiel medzi mi a mu ? Niektori mozno nie, ale vacsia z vas by mala.
(kde sa kazdy spravny citatel snazi predom odhalit vraha )
Ale okrem toho, ak sú mi dáke postavy v knihe (jedno či hlavné alebo vedľajšie) sympatické, podobné alebo nejak pútavé tak sa dokážem riadne zžiť s postavou! (Napr. s Anitou, že @vlcica1989 ? )