Každý si musí v hlave ujasniť, že život (univerzálny) zmysel nemá. Ak niekto bude hovoriť o zmysle života, je to väčšinou bullshit. Zbytočné nádeje v tom, že sa narodíš, pár rokov si požiješ, potom umrieš - a dáš tomu nejaký zmysel. Absolútne nie. Môžeš mať nejaký svoj "zmysel", pre ktorý žiješ - priateľka / priateľ, rodina, chceš niečo dokázať. Ale nato všetko sa zabudne, a raz si ta nikto nebude pamätať. Človek žije len kvôli životu samotnému - vďaka "štastiu", že sa mohol narodiť. Zmysel to však žiadny nemá.
Zmysel života je robiť veci ktoré ta robia šťastným... či už sú to (relativne) dobre alebo zle veci to je jedno.. Najťažšie je nájsť tú vec ktorá by ti dala ten (aj tak falošný) pocit že život ma zmysel..
@nostroma Úprimne, ani ja. Práve preto som napísala to vraj. Lebo tomu nerozumiem, nikdy som totiž nebola zamilovaná do osoby. Nejako mi nejde v ňu veriť. Takže si pod tým predstaviť asi to hľadanie a konečné nájdenie.
Zmysel má vždy niečo, v čo veríš, že to bude pokračovať, prípadne to niekomu bude užitočné. Ľudia veria vo večný posmrtný život a zmysel je prežiť tento, čo najlepšie, aby v podstate boli so sebou spokojný v tom ďalšom. Potom tí, čo neveria, hľadajú zmysel napr. vo vychovaní detí a pokračovaní svojho rodu, ďalší zasa robia veľké veci aby si ich svet zapamätal a potom sú tu aj takí, čo nerobia nič, alebo si pichajú drogy a pijú alkohol a tí už stratili všetky vízie pokračovania, ktoré som vyššie načrtol a stratili aj zmysel života a chcú ho čím skôr ukončiť alebo sa od neho oddeliť, pričom sa im to nikdy nepodarí, pokiaľ sú uväznení v ľudskom tele, iba škodia sebe a nepriamo aj celej ľudskej spoločnosti.
Podla mna taky ten pocit zmysluplnosti clovek nachadza iba pri sebazdokonalovani, to je jedina vec ktora vydrzi kedze je to nekonecny proces, na rozdiel od zamilovanosti, potesenia zo zazitkov a podobnych kratkodobych zalezitosti.
(A je to uplne zle ze si to uvedomujem a pritom nenachadzam k tomu sebazdokonalovaniu volu.)
Zmysel života je v každom z nás, kto ho nájde v sebe. Myslím si že nie sme tu len preto aby sme žili svoj život - prežívali. Nebudme sebci !
Môj život ovplivňuje mňa a iných ľudí.
to ako ja sa ukazujem iným, to ako im pomáham, a ako oni mne pomáhajú, to ako len podebatujem s tetou na MHD zastávke, to všetko je zmysel.
Ale pravý zmysel je ten, na ktorý prídeme na konci.
že ten začiatok stál zato .. ale začo ?
zmysel zivota je zitie (individualne rozlicne zitie, cize kazdy zije podla svojho) a cielom je vlastne cesta (najabstraktnejsie povedane)
zmysel zivota nie je mozne zgeneralizovat, lebo ludi nie je mozne zgeneralizovat
Každý nachádza ten svoj dôvod/zmysel pre bytie tu na tejto planéte. Aj keď sa niekedy zdá, že ten zmysel tu nieje, tak to často sú len moc zavreté oči.
Odporúčam si sám pre seba položiť pár otázok:
„Lidské otázky jsou otázkami po pravém bytí člověka. (Patočka, 1996, s. 143)
- Které otázky to jsou?
- Pro co stojí za to žít?
- Mám pro co žít?
- K čemu je člověk na světě?
- Kdy a jak stojí za to opravdu žít?
- Kdy je člověku dobře?
- Kdy se dá říci, že něčí život je opravdu dobrý?
- Kdy se dá říci, že se něčí život podařil – že to byl život zdařilý?“ Křivohlavý, J. (2009). Psychologie moudrosti a dobrého života. Praha: Grada. - str. 120
kedysi starobylé národy maly svoje "kultové obrady zasvetenia" ktoré bohužial vymyzli .V týchto obradoch bol adept /novic/ zasvetený do obradu často na hranici klinickej smrti kde opustil svoje telo a ako hovoria vyryté slova nad chramom apolona delfskeho -Nosce te ipsum
clovek ktorý toto zažil už vie svoje a smeje sa lebo sa nepotrebuje pytať a ked si odpoveda bez praveho poznania sú to samé hovadiny.
@salah Pokojne mi napíš nejaké nedeprimujúce vysvetlenie. Ale zatiaľ mi nik nepovedal nejaký "zmysel", ktorý by ma presvedčil. Vždy len nejaké parciálne časti - nič univerzálne. Takže vždy tvrdím, že život zmysel nemá. Ak si ateista, tak tvoja interpretácia je, že žiješ len vďaka náhode - a náhoda zmysel nemá. Ak si veriaci, tak povieš, že Boh sa jednoducho sám nudil a všetko stvoril pre svoju potechu. To tiež zmysel nemá.
@james98 Asi máš pravdu, z objektívneho hľadiska asi naozaj život zmysel nemá. Pre mňa ale zmyslom života je práve nájdenie jeho zmyslu. Je to také zaloopované, ale ak si vždy nájdeš niečo, pre čo si ochotný neumrieť, aby si to mohol ďalej vykonávať/cítiť, tak sa dá povedať, že tvoj život má zmysel. Ak to ale zoberiem z toho tvojho hľadiska, potom nič na svete nemá zmysel.
Univerzalny zmysel zivota, ktory by bol rovnaky pre kazdeho cloveka neexistuje. Sme skratka jedinecni. A to, aky je tvoj zmysel zivota, na to si musis najst odpoved sam, pretoze na toto ti ani ziadny psychoterapeut neodpovie. Len sam clovek pozna seba najlepsie a dokaze si na otazku odpovedat. Takze hladaj a urcite ho raz v sebe objavis
cela otazka je zle. zmysel zivota je vymysleny koncept. je to to iste ako keby som si teraz vymyslel nejaku kokotinu a spytal sa ta ze preco je to tak.
Tak ako mixér by počas svojho "života" nikdy neprišiel na to na čo je to mixovanie dobré, tak ani človek nemôže nikdy poznať zmysel svojej existencie. .. musí byť mimo života samotného. ... a koniec koncov... to človek vymyslel túžbu všetkému dávať zmysel.... takže správna otázka by mala byť " je vôbec opodstatnená potreba existencie akéhosi zmyslu života? "
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
42 komentov
Inak @riddiculus nikdy som presne nechápala, čo si pod týmto pojmom predstaviť
(A je to uplne zle ze si to uvedomujem a pritom nenachadzam k tomu sebazdokonalovaniu volu.)
Môj život ovplivňuje mňa a iných ľudí.
to ako ja sa ukazujem iným, to ako im pomáham, a ako oni mne pomáhajú, to ako len podebatujem s tetou na MHD zastávke, to všetko je zmysel.
Ale pravý zmysel je ten, na ktorý prídeme na konci.
že ten začiatok stál zato .. ale začo ?
zmysel zivota nie je mozne zgeneralizovat, lebo ludi nie je mozne zgeneralizovat
„Lidské otázky jsou otázkami po pravém bytí člověka. (Patočka, 1996, s. 143)
- Které otázky to jsou?
- Pro co stojí za to žít?
- Mám pro co žít?
- K čemu je člověk na světě?
- Kdy a jak stojí za to opravdu žít?
- Kdy je člověku dobře?
- Kdy se dá říci, že něčí život je opravdu dobrý?
- Kdy se dá říci, že se něčí život podařil – že to byl život zdařilý?“ Křivohlavý, J. (2009). Psychologie moudrosti a dobrého života. Praha: Grada. - str. 120
clovek ktorý toto zažil už vie svoje a smeje sa lebo sa nepotrebuje pytať a ked si odpoveda bez praveho poznania sú to samé hovadiny.