Kvapalinka
38-ročná žena, narcis
najnedávnejšie lognutie
18. 3.marca 2013 23:28
6198 dní na BIRDZi
regnutá od 30. novembra 2007
Kvapká mi život
Cez okno svieti dúha trpká... Nezaspí! Posteľ prázdna zas… Pod lampou ležíš, nohy v stene... Si šťastný s nožom pod bradou... A ako duša bez pera sa prelievajú spomienky... Na dlážku... Ďalej »
Spomienky,,. :)
Pamätáš sa? – Našiel si ma! – Zajtra podvečer... Bola som nová – moje nové JA. Bola som to ja? Mohla by som pochopiť, prečo si zabudol našu budúcnosť, Prečo si odviezol naše sny na mínové... Ďalej »
Minulosť vs. Budúcnosť
Ešte včera sa Tvoj chlipný pohľad maznal s mojou nahou dušou... Ešte včera ma vyzliekala Tvoja túžba po večnosti... Ešte včera sa tvoje rozpálené srdce milovalo s mojou nepoškvrnenou láskou... Ešte včera... Bolo to tak dávno... Bolo... Ďalej »
Away
Nechápala prečo. Len uháňať a nikdy sa nezastaviť. Nikdy viac! Na žiadnom slnečnom mieste. V nijakej tmavej uličke plnej vlkolakov. Bežať po kraji sveta a nechať sa ovievať drsným vánkom, ktorý jej bráni dýchať. Radšej sa... Ďalej »
Pseudoblog, 24. 2. 2008 17:50 5
Go, Go Rodrigo alebo V zajatí spravodlivosti (Part V-ze end)
Rodrigovi sa Brunove slová vzdialovali. Jeho rozpoltená osobnosť sa hádala. Ak sa prizná, užije si maximálne dvadsať rokov istoty. Keby ním nespáchaný zločin popieral, žalobca by ho obšťastnil aj doživotím... Len musí rátať s rizikom, že mu predsa len... Ďalej »
Vymyslený príbeh, 23. 2. 2008 21:28 8
HĽADÁ SA BLÁZON
Vy biedni duchom otroci! Hľadáte niečo, čo už nie je, myslíte, že vám patrí svet. Pocity, činy, sny i duša pod kontrolou iných sú. Osloboďte sa od útrap!... Ďalej »
Go, Go Rodrigo alebo V zajatí spravodlivosti (Part IV)
„Výborne, pán Markez, výborne! Takže priznávate, že ste nechtiac zaťali sekery do chrbtov vašich bratov?“ Brunovou dušou sa rozlievalo vzrušenie. „Bratov? Ja nemám bratov!“ ohradzoval sa Rodrigo. „Vašich príbuzných zo sekty. Chcete vari spochybniť svoje členstvo?... Ďalej »
Vymyslený príbeh, 22. 2. 2008 15:49
Zaslúžime si BYŤ?
Meníme sa zázračne... na zveri. Nepoznáme svoj druh. Odmietame ho a ponárame sa do psychickej bezdnosti, kde nás čaká náruč osamelosti a nepochopenia. Bez seba a svojho okolia, ktoré nás ničí aj drží nad zemou, či hlboko v nej. ... Ďalej »
Pseudoblog, 17. 2. 2008 21:22 16
Go, Go Rodrigo alebo V zajatí spravodlivosti (Part III)
„Pán Markez, máte návštevu!“ zadunel hlas odnikiaľ. Rodrigovi sa rozšírili zreničky. Východ sa otvoril. Zjavila sa tmavozelená chodba s blikajúcimi lampami. Vonku sa nikto nenachádzal. Známy zvuk rozkázal zabočiť doľava a kráčať dve minúty rovno, potom vojsť do sklenenej... Ďalej »
Vymyslený príbeh, 17. 2. 2008 16:34
Ty, Ja, neMy
Mám nádor na mozgu - má tvoje meno... Tvoj pohľad z obrázku čumí tak hlúpo, nemo. Ty mlčíš stále, Celé roky... Čo Ti to skrslo v... Ďalej »
Arrividerci,,.
Si bezcitne amorálna, až to bolí susedov. Duša Tvoja číro kalná nemá pre nich sladkých slov. Každý večer sedíš v kúte, zarezávaš do žily. Rozum nevinnosť... Ďalej »
Go, Go Rodrigo alebo V zajatí spravodlivosti (Part II)
Tvárou otočený k cudne vyzerajúcemu mužovi s oranžovou bradou cúval ku stene, aby mal istotu, že jeho zadná strana neutŕži poranenia spôsobené vonkajšími silami. Pevne sa pritlačiac k studenému múru naberal odvahu prezrieť si miesto dnešného odpočinku. Železná dvojposchodová posteľ s poprehrýzavanými... Ďalej »
Vymyslený príbeh, 14. 2. 2008 17:41 2
Go, Go Rodrigo alebo V zajatí spravodlivosti (Part I)
Rodrigo zacítil podivný smrad. Malé studené nožičky mu prebehli po čele. Pomaly otváral opuchnuté oči. Už ho nebavil takýto „budíček“. Každé ráno to isté – páchnuce potkany drzo promenádovali po izbe a vôbec im nevadila prítomnosť vyspelejšieho druhu, hoci pri Rodrigovi... Ďalej »
Vymyslený príbeh, 10. 2. 2008 00:15 1
Kto žije koho?
Vidíme to, po čom túžime. Túžime po tom, čo si nevieme vydobyť. Dobýjame to, čo máme na dosah. Dosahujeme to, čo od nás očakávajú iní. Iní od nás očakávajú, že ich neprekonáme... a nesplníme si ich sny.... Ďalej »
Pseudoblog, 9. 2. 2008 19:41 6
Koniec pozemskej existencie,,.
Sedím tu už celú večnosť - na prehriatej plochej skalke - a zatiaľ moje oči nezachytili jedinú rybku, čí iné živé stvorenie. Len oslnená pustatina, polonahé stromy, piskot vtákov niekde v stratenej diaľke, monotónny žblnkot pohlcujúci môj tekutý obraz... Zúfalstvo a... Ďalej »
Znásilnená životom
Si mladá, drzá, objekt vášne, si anjel, ktorý mesto krášli. No tvoja duša stemnelá kľudne sa peklu oddala. Roztiahla náruč plnú snov, vzdychala tíško do neba.... Ďalej »
Báseň, 8. 2. 2008 19:23