V hlave, nohách, rukách, zbožňujem to ticho pred búrkou..
Oči sú lesklééé a mne sa chce smiať, len tak si ležať a pozorovať mraky.
Zliezať stenami života, držať sa retaze chcenia a túžobne pozerať na padajúci kameň, ktorý pádom nazančí, že to nie je sen!
Wááu!
Kto by to bol povedal..
..dnes si človek môže myslieť, že na niečo take nie je pripravený..
..a na druhý deň, už oblapuje studené skaly a cíti studený vietor..
Zbožňujem nečakané dávky života, ktoré sú ako padajúce kvapky, cítiš jednu po druhej..a máš pocit, že každá je iná, osviežujúcejšia ako tá predošlá.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
petronellka
1. 9.sept. 2008 14:19
ja sa bojim obvac tych necakanych davok zivota...
2
téma- máš pravdu malé dávky života vedia dodať toľko energie a chuti žiť, že človek nevie, čo sám zo sebou :d v takom stave tancujem bosí na lúke
štýl- ešte trochu praxi a bude to super zdalo sa mi to trochu také hrrr! teda chcem tým povedať, že z toho cítiť príliš veľa nadšenia a to tam vnáša aj trochu chaosu, ale budiš páčilo sa mi to
štýl- ešte trochu praxi a bude to super zdalo sa mi to trochu také hrrr! teda chcem tým povedať, že z toho cítiť príliš veľa nadšenia a to tam vnáša aj trochu chaosu, ale budiš páčilo sa mi to
Napíš svoj komentár