Hľadááááááám gombíček, ktorý mi dokáže paralyzovať myseľ, pocity a všetko, čo ma robí tou, ktorá si rieši všetko, a to všetko na ňu spadne...
Je náročne žiadať určité veci od iných, karhať ich, keď to nesplnia, pričom ja som rovnaká, nemám pevne určené priority, ciele, pocity..

A tak sa občas stáva, že mám v sebe zmätok, nevyplýva zo samoty, skôr naopak, vyplýva z rozmanitosti, ktorou som obklopená.
Tá rozmanitosť vychádza z ľudí, ktorých mám rada, spriadam si cestičky, po ktorých ich vediem,chcem ísť s nimi, neuvedomujúc si, že aj oni majú svoje vlastné cestičky...

Je ťažké riešiť vzťahy, je ťažké určiť si hodnoty a riadiť sa podľa nich.
Je ťažké žiť s tým, že ľudia vedia ublížiť a zároveň mať potrebu pomáhať, úprimne ľúbiť, tešiť sa z prítomnosti, maličkosti, z toho, že som aká som..

 Blog
Komentuj
 fotka
qirqi  28. 11. 2008 15:01
..také pocity poznám ..interesantné..
 fotka
kemuro  28. 11. 2008 16:13
tie pocity sa nestratili. stále pretrvávajú





rovnako okúzlený po každej návšteve blogu:d
 fotka
sarik  30. 11. 2008 18:24
hej... ale pripominam ti, ze o tri tyzdne uz ziadne podobne pocity mat nebudes, ked budeme lezat na zemi a plakat od smiechu, s vinom, so mnou a s tebou, s palacikami, s bibou, s tymi, ktorych lubime a na par sekund zabudneme a ratat sa nam bude len to, co je prave teraz... lubim ta lujzka!!!
 fotka
tamvtme  3. 12. 2008 23:39
dakujem ti Sárušik ..

teda, každému, no hlavne cestu, z ktorého sme vznikli..
Napíš svoj komentár