Pri istom nezdare, kedy sa človek v niečom pomýli, snaží alebo... vôbec sa nesnaží opraviť danú chybu, ale väčšinou človek odíde z daného miesta, pretože cíti, že jeho misia sa skončila. Aj takto sa dá celkom v skratke opísať, či sa dá utiecť nielen pred sebou samým, ale aj pred ostatnými. Obyčajne je to v situácii, kedy niečomu čelíme, ale nie je k nám dané prostredie priaznivo naklonené, čo viac menej dosť komplikuje ešte situáciu.
Vieme dobre (zaiste všetci), že každého z nás, akosi prenasleduje ten ktosi, kto sa nám snaží všetko v živote znepríjemniť. V dôsledku toho,že človek musí viacmenej v živote čeliť naozaj mnohým nástrahám, a málokedy mu ide práca od ruky.
Potom človeka nie raz zaplavia milióny otázok, prečo niečo musím ja takéto riešiť, čo by som dal za to, aby som napríklad v tomto konkrétnom danom okamihu sa nachádzal niekde inde, než sa nachádzam, ale ako hovorí jedno múdre príslovie, alebo skôr životná múdrosť.... málokedy si človek vyberá to čo chce, a väčšinou mu je nadelené (rád sa vyjadrujem v trpnom rode) to, čo možno práve nechce. Azda aj na tomto príklade je jasne ukázané, akú človek má mentálnu výdrž.
Teda viac menej riešime situáciu, že človek musí pracovať s niečím, čo nechce, čo si nepraje, a málokedy sa mu dostane to, čo si žiada. Možno to súvisí so životnou múdrosťou, že nie všetko, čo potrebujeme, nie všetko čo práve aktuálne chceme, nám osoží.
Ale nie je zlé vyskúšať si aj pravý opak, kedy človek si dovolí naozaj v tom danom okamihu všetko, čo chce, možno všetko to, čo doposiaľ v sebe potláčal a vyjadroval to len cez svoje túžby a priania. Chcel by som si kúpiť to, páčia sa mi tie topánky,len sú veľmi drahé, a nemám na to, potrebujem nejaké oblečenie, ktoré zaiste plní funkciu, sú účelové, všetko v poriadku, ale mne sa nepáčia, a teda chcem niečo lepšie.
Možno to kvalitnejšie nebude, možno to bude častokrát aj horšie, ale predsa len je tam tá značka. ja sa touto pomyslenou konverzáciou neriadim, a pre mňa je dôležité, aby človek vyzeral nejako dôstojne, a všetko ostatné považujem za zbytočnosť.
Samozrejme nebudem sa viacmenej tváriť, že toto spomínam čo som opísal v horeuvedenom odstavci len tak náhodou, ale má to konkrétny súvis práve s tematikou, že práve človek a toto je niečo, na čo som prišiel aj z pozorovania ostatných....
Potrebuje zriedkakedy sám pred sebou niekde uniknúť, tam, kde ho možno nik nebude poznať, a nebude vedieť, čo je zač. Nie preto, lebo môžeme niekoho deliť na dobrého alebo zlého človeka, ale človeka, kedy nevie celkom jasne ešte sám na sebe rozpoznať to, čo vlastne chce. Chce aj to aj to, a má na výber niekoľko ponúk, a miesto toho, aby ho tie dané ponuky v podstate vo svojom výberu tešili, privádzajú ho do nejakých rozpakov. Pretože chce vyhovieť aj jednej, aj druhej strane...
A takto reálne nastáva situácia, o ktorej pojednávam v tomto blogu, že človek v dnešnom svete sa niekedy vie veľmi ťažko zorientovať v tom čo chce, ale zato vie veľmi úspešne... napríklad zakryť viacmenej svoje nedostatky, o ktorých nechce prehovoriť. s ktorými sa neradno chváliť.
Záverom môjho článku poviem toľko, že...
Práve takýmto spôsobom človek uniká sám pred sebou, a je otázka, kedy zakotví v tom svojom bezpečnom prístave... ktorý každý z nás pozná a vie kde sa nachádza.... Len viac menej ako spomínam v tomto článku, je to nie bojovanie s nejakým okolitým svetom, prostredím, cudzími názormi a podobne, ale je to predovšetkým boj seba samého, riešenie vnútorného rozpoloženia a otázky stability duchovnej výšky, ktorú každý z nás má.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár