Andertvpa

vryté spomienky do kruhov svätožiar bez krídel v prázdnote sedí opodiaľ. prechádzky korzami - beztúžobné samozrejmosti bola to otázka času sýtymi jazvami. recesiou vyplynutá dnešná dysforia a nevraživosť skál.... Ďalej »

Tak netaktne euforická bola tá noc. Konzum a závistlivosť sa votreli do jeho sna, práve vtedy keď to vôbec nečakal a všetko ho to po kvapkách žmýkalo. Sedel tam v kúte za skriňou plnou starých kníh a on ich mal už všetky stokrát... Ďalej »

Hľadí do tmy opatrne, nesmelo. Vo hviezdach sa jej čosi belelo. Dievčatko plače, v čiernych šatách pri okne kľačí. Bolí ho srdiečko, vreckovka nestačí. Na nebi žiara vyvolá spomienky ... Ďalej »

Euforická vôňa kníh preniká po celej izbe. Čítam. Som v tom, som tam, som niekdy inde. Pred očami čiernobiely závan kapitol. Svet okolo mi zrazu celkom unikol. Nevnímam,... Ďalej »

„... Na viac sa nezmôžem. Som hlúpa. Som introvert. Malo to byť o inom, no nebolo to dopovedané a tým pádom to bolo stratené. Neviem vlastne ani sama a čom to tu táram, je to proste pocit. ... Ďalej »

Tento sen sa mi sníval už viackrát. Vždy v ňom bola so mnou iná osoba. Je to nočná mora ktorá ma nenechá pokojne spávať a vždy ma čaká šokujúce prebudenie plné zimomriavok že to všetko bol iba hrozný sen... Sedím... Ďalej »

01. 02. 2013 00:52 Všetci zhasli. Zostala som tu sama pri malej stolnej lampe a s pocitom že som o rok staršia. Teoreticky som sa narodila až ráno o trištvrte na deväť ale predsa už len ten dátum v pravom dolnom rohu monitora... Ďalej »

Enormné množstvo neznámych pocitov, prší studený dážď z ich falošných súcitov. Hrané rozprávky v minulom divadle obalil dymový prach dnes už je to preč, ostali len staré obrazy na stenách. Pomyslené nič mení sa... Ďalej »

To osamelé ticho presvitá. Cez matne zarosené okno je vidieť jeho tmavý dym. „Budeš tu sále?" opýta sa ho dúfajúc, že zachrípnutý hlas odpovie nie. Nikto však nepovie nič a melancholické hlučné prázdno sa ozýva okolo nich. ... Ďalej »

Iskry prachu na chodík padajú na ten prašný chodník úplne obyčajný Vločky snehu si miesto hľadajú nevedia kto je násilník kto ľahostajný Po atmosfére pomaly si lietajú obchádzajú iba rovník ten je nepoddajný ... Ďalej »

Sedím. Sedím tu pri rozpálenom radiátore ktorý som v zápale pocitu hroznej zimy zapla na maximum. Ale už je mi teplo, už je to fajn. Svetlo z malej chrómovej lampy mi svieti priamo na monitor ale ja nenápadne pozerám von mierne zaroseným... Ďalej »

Pavučina. Jej kruhovitý tvar pospájaný nádherne nepravidelnými vláknami ma vždy fascinoval. Babie leto milujem nielen preto že už nie sú také veľké horúčavy, že všade cítiť vôňu sena a po lúke sa belejú odkvitajúce kvety púpav, ale hlavne pre pavučiny ktoré vyzerajú... Ďalej »

Dymový prach utrel si z čela, nechcel málo ale chcel veľa, Obzerá sa všade okolo seba vidí že tu nie je to čo mu treba. Chce pokoj a nie násilie, chce vysadnúť na krídla... Ďalej »

Prišlo ráno. Zobudila sa na zvuk budíka ktorý prichádzal z vedľajšej izby. Jej mama vstávala do práce. V tú noc mala jej sivomodré oči zaliate slzami, stále sa zobúdzala a preto počula aj mamin budík. Kvapky dažďa už do okna neudierali... Ďalej »

Bol neskorý večer no ona stále nemohla zaspať. Ležala na posteli obklopená vôňou magnólie vychádzajúcej z čerstvo vypratej posteľnej bielizne a premýšľala. Premýšľala nad tým čo kedy urobila zle, prehodnocovala svoje doterajšie rozhodnutia, a v niektorých chvíľach sa nedokázala ubrániť slzám... Ďalej »

Chcem snívať svoj krátky sen o tom že nejaký sen mám. Hľadieť na nebo a vravieť si len že ja sa tak rýchlo nevzdám. Počúvať iba melódiu piesne, ktorá vystihuje to prosté želanie. Aspoň... Ďalej »

Môj úsmev máva aj farby šťastia, škoda že občas iba zdá sa, že je to len klam. Občas príde niečo čo ho zmení, a dá mu inú tvár... Ďalej »

Krídla ako jemný vánok vznášajú sa oblohou, farby dúhy letia nebom a kúzlia rozlohou. Vetrom nádherne sa víria všetky farby spektra, vtedy zafarbí sa jemná sila vetra. Vejáriky vzduchu výšinou sa túlajú, po... Ďalej »