Viac ako staré kosti
„Toto je femur dexter, “ povedala som po dôkladnejšom prezretí trošku zaprášenej kosti, ktorú som držala v rukách. „Pravdepodobne to bol muž a musel byť celkom vysoký, “ konštatovala som ďalej. „Počúvaš ma vôbec??“ opýtala som sa a obzrela som sa dozadu. ... Ďalej »
To, že je obloha zamračená neznamená, že sa musíš mračiť aj ty
Keď som dnes ráno o 8:40 išla zo školy, mrholilo. Nepotešilo ma to. V duchu som šomrala na mierny dážď, na občasnú hmlu, mierny chlad, na mláky na chodníku a na množstvo vylezených dážďoviek, ktoré som obchádzala. Nechcela... Ďalej »
Ako sa bunka stala hrdinkou
Bola raz jedna malá prokaryotická bunka. Nebola so sebou veľmi spokojná, chcela byť lepšia a krajšia. Tak sa rozhodla, že sa vyvinie. Dlho sa učila, aby bola lepšou, schopnejšou a geneticky obsiahlejšou bunkou. A nakoniec sa jej to... Ďalej »
Voda ľadová
Napúšťam vaňu vodou ľadovou. Voda ľadová tečie alebo sa len tak vlečie. Ruky do nej ponorím a hneď chlad ucítim. Chlad, na dotyk... Ďalej »
Príbeh o tom, akú majú slová moc
V jeden zimný podvečer sa starší muž Štefan vrátil domov. Zavrel dvere, vyzul si čižmy a položil ich do kúta. Doma ho čakala milovaná žena a tri deti. Z kuchyne rozvoniavala čerstvá večera. Podišiel do obývačky, kde sedeli deti a... Ďalej »
Denník pravej krásky ( Alebo vymletej blondínky? ) II.
Ahoj, denníček môj! Ako sa mi máš? Určite som ti chýbala, však? Mrzí ma to, najradšej by som s tebou bola stále - držala ta v rukách a hladkala ten tvoj kožušinkový obal za 50 euro a obzerala sa v zrkadielku obkladanom diamantíkmi.... Ďalej »
Záchrana umytím
Toto naozaj chcem? pýtala sa sama seba v duchu. Zúfalo, hltajúc slzy každým vzlykom a nádychom. Hru´d sa jej dvíhala. Plakala. Kričala. Rozpadávala sa. Najprv bolo všetko v poriadku, ale zrazu, behom jednej sekundy sa všetko zmenilo. Zvláštne, ... Ďalej »
Denník pravej krásky ( Alebo vymletej blondínky? ) I.
Dobré ránko, denníček môj peknučký! Dnes je veľmi pekný deň a svieti slniečko, hihi. Už som pekná, vlastne ja som bola pekná aj hneď ráno, keď som vstala, ale predsa len, po nakydaní aspoň 5cm vrstvy... Ďalej »
Ničiteľ nádeje
Hovorí sa, že nádej zomiera posledná. Držím sa toho. Počkám si, kým stroskotaným námorníkom odumrú orgány, počkám si, kým nebudem počuť ani cítiť krv tečúcu v ich žilách. Počkám si, kým odumrú a v posmrtnom kŕči sa im zaseknú telá. Rigor... Ďalej »
Strážkyňa majáku
Na kúsku zeme, ktoré more každodenne obmýva prílivom a odlivom sa nachádza maják. Nie je veľmi nový, ale ani sa nerozpadáva. Celá budova je biela a na, ako inak, vysokej vežičke sa nachádza miestnosť kruhového tvaru s presklenými stenami, a na... Ďalej »
Neopätovaná láska
Vždy to vedela. Vždy vedela, že to bude absolútne nereálne. Odkedy jej pohľad naňho spôsoboval trasenie žalúdka a podlamovanie kolien, vedela, že to bude zbytočné, ale... to jej aj tak nezabránilo snívať. Nikto nikomu nezakáže snívať. To sa nedá. ... Ďalej »
Fyzicko chemické ponímanie samoty Alebo Bez zmyslu,,. či iba bez cyklu?
Obraz utvorenej roviny s pomocou ploskovypuklej šošovky. Šokuje... Sánka letí dole, Dych letí v paraxiálnom priestore. Oči vyvalené... Neveria... Newtonove sklá, v nich odráža sa...... Ďalej »
Jamesova „La cantante“ III.
III. O chvíľku som otvorila oči a vzdychla. Zas len sen, ale taký krásny. Chcela som sa otočiť na druhý bok, no zrazu sa ma niečo dotklo. Čiasi ľadová ruka ma hladila po líci. Jemne, nedočkavo som otvorila oči... Ďalej »