Denníčky

Už zasa kvitnú vlčie maky. Všetko je tak ako má byť. Tiché. „Prečo nenosíš čierne veci?“ „Nemám toľko čiernych vecí aby som ich mohla nosiť každý deň. “ ... Ďalej »

Sedím na schodoch, sám v tme a s plných síl chytám wifi. Načahujem ruky, dvíham notebook a dúfam, že ten net predsa pôjde. Aká je to chvíľa? Možno nepríjemná, vzhľadom na predošlé udalosti, ... Ďalej »

Bolo krásne ráno, teda vlastne predobedie. Slnko už žiarilo vysoko na oblohe (tak ako skoro každý deň v tomto mestečku), z vonku bolo počuť hukot prichádzajúceho auta a z kuchyne vrav žien, ktoré pripravovali chutné poludňajšie... Ďalej »

Stláčal moju dlaň a pozeral mi hlbko do očí. Videla som, že klame. Ale neodporovala som. Na to už bolo neskoro. Zaviedol ma do slabo osvetlenej budovy s ponáhľajúcimi sa ľuďmi, šli rôznymi smermi.... Ďalej »

Ráno v autobuse, keď rozhorčená, krvopotne pohoršujúca sa pani, už priveľmi triasla svojou druhou bradou, uvedomil som si, že sme tak všetci tak smiešne a priemerne naskladaný. Vzhľadom na pracovný úspech delím ľudí na... Ďalej »

Potrebujem rozprávať, pretože sa toho bojím. Konkrétnejšie povedané, bojím sa písania. Ak by sme pokračovali ešte hlbšie, bojím sa neúspechu a výsmechu. Predstavte si chlapíka s chlpatou hruďou, ako je uväznení, celý... Ďalej »

Deti, nemajte ideály.... ... nech nedopadnete ako ja. Nech nedopadnete ako kôpka nešťastia, ktorá si ich zbytočnosť uvedomila až v 17. roku života. Poviem Vám, nikdy... Ďalej »

Vravela si, že ak sa Ti niečo stane, tak dostanem tvoj kufor. Je plný básni, spomienok, príbehov. Je v ňom Tvoj život. Máš veľa vnúčat. No mne ho vraj zanecháš.... Ďalej »

tento príspevok a pre mňa dôležitý a možno by som ho sem ani nedala ale mám pocit že ak to nedám zo seba von bude to len o to horšie. Týka sa môjho dobrého kamaráta. Sú to... Ďalej »

Toto nie je pre vas, len sa chcem vypisat, so sorry. Tak ako takmer pred dvomi rokmi. vypisat saz bolesti, z nepochopenia, preco ked ludia vedia, ze sa miluju, neostanu spolu. Hrozne to boli, boli... Ďalej »

Nad dlhými nocami v najmenšom klbku spoločnej postele Krátkymi ránami úsmevu Šťastnými chvíľami odchodu Spoločným hnevom Nad výčitkami a nepochopenými prianiami Bezfarebným svetom slnka Udierajúcou tmou NIEšťastím Nad... Ďalej »

"No dobre, tak ja to teda pre teba spravím". Vždy keď vyslovím túto vetu, v mysli sa mi vybaví Boh. Starší šedivý pán s bradou, veľmi múdro a priateľsky vyzerajúci, no... Ďalej »

Predstavme si, že by svet fungoval tak, že všetci priamo, jednoznačne a vždy vyjadrujeme svoje pravdivé emócie , city a pocity. Áno, teraz sa niekto ozve, že ja predsa úprimný som a... Ďalej »

Konečne !!! Konečne nastala nedeľa, a ja som tu mohla byť. Stála som na rohu dlhej ulice v 12. okrsku Viedne, blízko zastávky metra U6. Na to, že bol koniec Apríla, ... Ďalej »

Som doma! No akt, ze fakt DOMA! Zvláštny pocit, ked si uvedomím ze len včera som bola ešte v Londýne! Všetko sa udialo tak rýchlo! Cítim sa tak prázdne... Ďalej »

Čím viac si zvykám na to, ako sa mám fajn, tým menej toho píšem. Hyperbola. Odsek. Aj sa mi túži písať a vždy zabudnem, o čom som chcela, lebo si... Ďalej »

Sedíš tam a hompáľaš nohami. Už ste na rade, slečna, môžete sa vyzliecť. A dajte si dole všetky kovové veci. Piercingy a tak. Tu máte slúchadla. Keby vám bolo zle, dajte... Ďalej »

Život je úplne nevyspitateľný! Človek si myslí, že je všetko v tom najlepšom poriadku ... má prácu, príjem, lásku a cíti sa skvelo. Vie, že túži byť inde a... Ďalej »