Denníčky

Nikdy by som nepovedala že keď budú prázdniny mi bude škola, chýbať. Už sa na ňu normálne že teším, chodím na strednú pedagogickú školu a učíme sa tam samé zaujímavé veci ako hrať na gitaru, spievať , psychológiu, pedagogiku ,... Ďalej »

Po dlhom čase som sa rozhodla, že niečo napíšem. Nepíšem síce často, lebo to ani poriadne neviem, nemám nejakú potrebu to hádzať na papier (teda v tomto prípade na obrazovku :D ), ale sem-tam mi... Ďalej »

Dušičky, Všech svätých, aj Helovínom si to nazvite. Spočiatku je to sviatok, dva dni, kedy s úctou, rešpektom a láskavou spomienkou zapálite sviečku na hrobe. Starkej, vzdialenej tete,... Ďalej »

Hmmm. Citim palacinky... Ale co sa to deje ? Nemozem sa pohnut. Nemozem otvorit oci. Len ztazka a s velkymi bodajucimi bolestami sa nadychnem. Vydych je este horsi. Chcem kricat... No zasa zaspim. ... Ďalej »

V určitom okamihu si uvedomíte, že ste urobili až príliš veľa pre niekoho... Že jediný ďalší krok ktorý musíte urobiť je zastaviť to, zabudnúť na ňho, nechať ho ísť. Neznamená to,... Ďalej »

Som tu. Ani neviem ako som sa tu ocitol a preco, moja pamet je zatemnena porodom. Ale citim to. A v istych usekoch svojho zivota to aj vidim... Mozno ze to vies, aj ked... Ďalej »

Zo zásuvky šíri sa vábivy zvuk. Štuchám ju do jej otvorov, aby som sa presvedčil, a hľa, zrazu je svet jasnejší, 230, už zriem eden. Ďalej »

Po otrasnej nočnej more sa prebrala do spotených perín. Bola ešte v polospánku, a tak len prevrátila duchnu na druhú stranu a pod tou chladnejšou stranou sa snažila zaspať. Šťastná, že spí v tak mäkkej a... Ďalej »

Je mi nechutne zle. Len vtedy pisem, mam pocit, ze mi po tom bude lepsie. Ze sa vyspim a nic ma nebude boliet. Ziadna psychika. Obzeram sa za tetkami v... Ďalej »

Vraj peniaze kazia charakter. Veľmi veľa ľudí na to doplatilo svojím spôsobom a iní sa s nimi naučili pracovať, no rozhodne peniaze zmenili zmýšľanie na celý svet naokolo. Aj na sny. Možno najhorším príkladom je to,... Ďalej »

Zvláštne, aký silný mám niekedy pocit, že to všetko dobré zo sveta mizne. Nie, nechcem byť žiadna pesimistka, ani písať o konci sveta, to nie. Ale občas mi to chýba. Taká tá... Ďalej »

Prvý blog. Príspevok. Zhluk písmen, čiarok a myšlienok. Malo by to byť , vlastne čokoľvek. Ja vlastne ani neviem ako som sa sem dostala :D , to je na tom... Ďalej »

Nazvite to ako chcete, túžba po pozornosti, rádoby depresívny týpek... Dúfam však, že si to niekto prečíta až do konca. Sám neviem, čo od tohoto blogu vlastne čakám a čo presne chcem povedať. ... Ďalej »

rána. prvé a už aj päťdesiate-prvé. čakám na sto-desiaté kedy sa zobudím a budem šťastná, pretože sa vrátim tam odkiaľ som. slnečné skoré ranné hodiny, kedy sa túlaš nočnými uličkami... Ďalej »

Zas vo svojom živle... Už je tp dávnejšie čo som tu bola a za tú dobu sa toho veľa stalo... Stihla som mať dva vzťahy, no ani jeden nemal dlhšie trvanie... Teraz mám ďalší, no nie... Ďalej »

"Lúbis ho?" Nie.. "Tak preco na neho stále myslís? " Hmm, dobrá otázka ... preco na neho len myslim? On bol môj najlepsí kamarát a priatel. Vedel ma rozosmiat ked som bola... Ďalej »

opatrovanie starých ľudí je veľmi depresívna práca, sú ako prázdne jemné škrupiny. pozerajú na mňa svojimi prekvapenými očami a ani nie že by pozerali na mňa (keď idem napríklad okolo cez chodbu) len sledujú moje farebné tričko pretože... Ďalej »

Za všetko čo sa mi stalo si môžem sama. Áno je to tak. Už sa nebudem vyhovárať na druhých. Proste som mala držať hubu a basta. Mala som vedieť dopredu, že to takto dopadne. Ach... Ďalej »