Tak sa v poslednej dobe zamýšľam...
Bola vnútorná strana v konečnom dôsledku schopná prinútiť ľudí prestať milovať, alebo ide len o to, že vytvorila prostredie (minimálne pre členov strany) v ktorom nebolo možné skutočne milovať a dosiahnutie "nadvlády"
medzi winstonom a juliou to bol pokus o vzdor si myslim
ta vseobecna otazka je hodna zamyslenia... neviem myslim ze po niekolkych generaciach by to bolo mozne ze clovek ostane tak vymlety ze milovat ho ani nenapadne
Dovolím si súhlasiť s kaylee. Obaja chceli nájsť spôsob ako sa aspoň nejako vzoprieť Veľkému bratovi a svetu, kde žijú. A tým spôsobom bol ich spoločný sex, ktorého hlavným (a myslím, že aj jediným) emočným prvkom bol práve vzdor a rebélia.
Nemilovali sa. Nikto nikoho nemiloval. 1984 je "loveless society", teda aspoň tak som Orwella pochopil ja.
Hmmm pri Winstonovy je asi veľmi pravdepodobné na prvý pohľad, že nemiloval Júliu, maximálne len to čo zosobňovala.
Každopádne ona mala na výber prejavovať vzdor trošku viac ako on a kým ho nestretla tak to robila a nezáväzne. Lenže bolo to tak aj s Winstonom? Ona si predsa vždy len niečo dokazovala s mužmi, no pri Winstonovy už jej nešlo len o to niečo si dokázať, ale byť s ním. Nechcela zvrhnúť stranu, potupiť veľkého brata, neprejavila dokonca ani záujem vedieť "ako" nie to ešte "prečo". Jej vzdor, ktorý sa nakoniec obmedzil na zháňanie vzácneho tovaru, nebol nakoniec vzdor proti veľkému bratovi, ale vzdorom, ktorým sa snažila spríjemniť si chvíle s Winstonom, potešiť ho a byť pre neho dôležitou. Tak bola toto láska, alebo len chcela od winstona docenenie, keďže jej konanie bolo oproti jeho snahe úplne malicherné?
Ale bez vyvinutého vzdoru voči systému ich láska nemala šancu, takže v podstate kľudne by sa dalo povedať že Winstonova snaha o to podporiť boj proti strane, je nakoniec túžba po láske a prejav skutočných citov, keďže pre jej naplnenie je ochotný postaviť sa veľkému bratovi, čomu by vlastne dávalo za pravdu i jeho odhodlanie konečne konať a spolčiť sa s O´brienom, až potom ako sa dali dokopy...
Alebo je nakoniec práve vzdor použitý stranou ako súčasť niečoho potláčajúceho lásku, čo robí z potreby citu a partnera nakoniec len druhoradú vec a vo svojej podstate zabraňuje naplneniu skutočnej lásky, pretože bez vzdoru ju nejde prežiť no so vzdorom ju nejde poriadne precítiť a bude vždy potláčaná v človeku do úzadia?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
4 komenty
ta vseobecna otazka je hodna zamyslenia... neviem myslim ze po niekolkych generaciach by to bolo mozne ze clovek ostane tak vymlety ze milovat ho ani nenapadne
inak super tema som zvedava na dalsie odpovede
Nemilovali sa. Nikto nikoho nemiloval. 1984 je "loveless society", teda aspoň tak som Orwella pochopil ja.
Hmmm pri Winstonovy je asi veľmi pravdepodobné na prvý pohľad, že nemiloval Júliu, maximálne len to čo zosobňovala.
Každopádne ona mala na výber prejavovať vzdor trošku viac ako on a kým ho nestretla tak to robila a nezáväzne. Lenže bolo to tak aj s Winstonom? Ona si predsa vždy len niečo dokazovala s mužmi, no pri Winstonovy už jej nešlo len o to niečo si dokázať, ale byť s ním. Nechcela zvrhnúť stranu, potupiť veľkého brata, neprejavila dokonca ani záujem vedieť "ako" nie to ešte "prečo". Jej vzdor, ktorý sa nakoniec obmedzil na zháňanie vzácneho tovaru, nebol nakoniec vzdor proti veľkému bratovi, ale vzdorom, ktorým sa snažila spríjemniť si chvíle s Winstonom, potešiť ho a byť pre neho dôležitou. Tak bola toto láska, alebo len chcela od winstona docenenie, keďže jej konanie bolo oproti jeho snahe úplne malicherné?
Ale bez vyvinutého vzdoru voči systému ich láska nemala šancu, takže v podstate kľudne by sa dalo povedať že Winstonova snaha o to podporiť boj proti strane, je nakoniec túžba po láske a prejav skutočných citov, keďže pre jej naplnenie je ochotný postaviť sa veľkému bratovi, čomu by vlastne dávalo za pravdu i jeho odhodlanie konečne konať a spolčiť sa s O´brienom, až potom ako sa dali dokopy...
Alebo je nakoniec práve vzdor použitý stranou ako súčasť niečoho potláčajúceho lásku, čo robí z potreby citu a partnera nakoniec len druhoradú vec a vo svojej podstate zabraňuje naplneniu skutočnej lásky, pretože bez vzdoru ju nejde prežiť no so vzdorom ju nejde poriadne precítiť a bude vždy potláčaná v človeku do úzadia?