Aké to je, keď po dvoch, troch rokoch vzťahu prestanete toho druhého milovať? (pre tých so skúsenosťou)
Ako sa to vlastne stane? Ráno vstanete a je to tu? Aký je to pocit, keď sa Vám do mysle priplíži táto myšlienka? Chcem to skúsiť pochopiť, aké to je. Predsa len, po takom dlhom čase. Aké to bolo u vás?
No je to dost blbe... ja som to zazil v omnoho dlhsom vztahu... zalezi aj na veku, inak som to bral vtedy, inak to beriem teraz. V dlhodobom vztahu, pridu obdobia ked ma clovek pocit ze toho druheho nemiluje, dokonca sa moze stat ze sa na kratko zamiluje do niekoho ineho, ale to sa obcas stane kazdemu, aj ked ma uzasny vztah.. je to o tom ako sa clovek v tej chvili zachova, ci je ochotny hodit za hlavu dlhodoby vztah kvoli kratkej laske, alebo ci je ochotny zabudnut na kratke vzplanutie a pokracovat dalej v budovani dlhodobeho vztahu ktory ma aj nejakubuducnost.. je to na kazdeho rozhodnuti.. neexistuje presna definicia co je fer a co je nefer a v neda sa povedat co je v tomto pripade spravne a co nie...
Rozplakala som sa, siahla po samovražednej pilulke a teraz som inkarnácia morčaťa Pre tých menej chápavých moja duša sa po smrti preniesla do telíčka morčaťa.
ako by som to nazval a opísal, mal som vyše šesťročný vzťah...
Po čase to bolo svojim spôsobom stereotypné a nejak sa láska zmenila na potrebu mať toho druhého, zvykli sme si jeden na druhého. Nemiloval som ju, no ťažko som si vedel predstaviť byť bez nej, bola to taká istota, taký spoľah a poznali sme sa už dokonale.
Ale rozišli sme sa, bolelo to, ale nie nejak veľmi, dalo sa to prežiť, ba dokonca celkom v pohode a bolo to ľahšie, ako sa rozísť so skutočnou láskou, ak chápeš, ako to myslím.
nie je to zrazu. opadáva cit, začína ti človek liezť na nervy, resp. prekážať ti jeho vlastnosti/ činy/ gestá, ktoré ti predtým nevadili. a keď si to už uvedomíš, je z toho v hlave poriadny bordel. až kým to nevyriešiš.
Je to pocit, že si prišla o kus seba. No len do chvíle, kým ti nedôjde, že aj bez dotyčného sa žiť dá, že hlavna si ty. Ale inak.. nie moc príjemný pocit..
...no.. nemám za sebou troj ročný vztah...ale podla mna je aj dva roky dosť dlhá doba... a presne je to tak.. za každú cenu sa vyhnúť stereotipu.. ja som počase zoistila že nemám espoločné ciele.. nemá to buducnosť idu mi niektore veci poiadne na nervy a hlavne naša komunikácia bolan na bode mrazu.. on bol starší mal 21. ja 17... inak to bral a tak.. proste... clovek má podla mna strašne zvláštny pocit lebo si už ZVYKOL... a ten zvyk..to asi nie je dobré..
Veľmi pekne ďakujem za každé podelenie sa s vašimi skúsenosťami. Každý mi pomohol viac pochopiť, zmieriť sa s niektorými vecami a nebrať to s horkou hlavou. Ak sa nájde ešte niekto, kto má k tomu, čo povedať, budem potešená.
Dala som orientálne také tie dva, tri roky, pretože je tu veľa mladých ľudí, ktorí sa asi ešte neradi tak dlho viažu. Ja budem mať pomaly 5 ročný vzťah. A zaujímalo ma to, pretože to bolo za posledné obdobie v našom vzťahu celkom aktuálne.
dvojrocny vztah tu bol, dakujem pekne, uz po roku ci roku a pol som rozmyslala nad rozchodom...stereotyp je svina. Ale co uz, stane sa. Horsie je, ked to tomu druhemu nedopina. Obavam sa, ze istej osobe to este stale nedoplo... jaj no...vlastne doplo, ale zlym smerom. Zas som ta najvacsia trubica na svete ja a to slovko si nahradte cim chcete...len nechcem byt vulgarna
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
14 komentov
Po čase to bolo svojim spôsobom stereotypné a nejak sa láska zmenila na potrebu mať toho druhého, zvykli sme si jeden na druhého. Nemiloval som ju, no ťažko som si vedel predstaviť byť bez nej, bola to taká istota, taký spoľah a poznali sme sa už dokonale.
Ale rozišli sme sa, bolelo to, ale nie nejak veľmi, dalo sa to prežiť, ba dokonca celkom v pohode a bolo to ľahšie, ako sa rozísť so skutočnou láskou, ak chápeš, ako to myslím.
Ale asi sa ich náš vzťah nedožije...
Trpím, bolí to, predsa len za tie tri roky vám človek prirastie k srdcu a odlúčenie bolí...
Nemôžem povedať, že som ho prestala milovať.
Len si neviem predstaviť našu spoločnú budúcnosť.
Ako sa to stalo?
Napísala som o tom blog, kde som konečne pochopila ako končia veľké lásky...
Takže aké to je?
Kurva to bolí...
A dlho bude...
Aj keď som ja tá, čo asi ako prvá povie slovo "koniec"
Dala som orientálne také tie dva, tri roky, pretože je tu veľa mladých ľudí, ktorí sa asi ešte neradi tak dlho viažu. Ja budem mať pomaly 5 ročný vzťah. A zaujímalo ma to, pretože to bolo za posledné obdobie v našom vzťahu celkom aktuálne.
Ešte raz ďakujem.
táto téma je vlastne o tom, že ten druhý prestal, ale ten prvý nie.