@matii - prečo by ho mala vysmiať? Keby som mal takýto problém a doktorka ma vysmiala, poslal by som ju veľmi rýchlo do p...reč.. :p Je to inak dosť nepríjemna psychická porucha...
chod na psychoterapiu, ak chces, mohlo by ti to pomoct. Psychiater podla mna nie je potrebny.
inak pomaha jednoducho presunut pozornost zo sebapozorovania na nieco vonkajsie, mimo teba, tzv. extrovertizacia. Napriklad predpokladam, ze si introvert a keby si si vysiel von s kamaratmi, tak na chvilu by ta tie blbosti vobec netrapili, lebo by si sa sustredil na nieco ine, co by bolo aj konstruktivnejsie. A keby si trvalo zmenil svoj zivotny styl tak, aby v tvojom zivote bolo dost zaujimavych podnetov, na ktore by si mohol sustredit svoju pozornost (namiesto sebapozorovania), tak si myslim, ze by ta presla aj hypochondria.
@salora okej, nie vysmiať. ale zoberme to tak že je to na 99% úplne zdravý chalan, ktorý príde s tým, že ho párkrát pichlo v hrudníku a myslí si, že má nádor.
väčšina lekárov má primoc iných starostí s pacientmi, aby sa k nemu chovali úplne vážne.
teraz ale nehovorím o psychológovi, ktorý by sa mal zaoberať hypochondriou
@mid To s introvertom to nebude, stresové stavy chytám aj keď sa zabávam, proste to príde, vtrie sa to do hlavy a neviem to vybrať, zabudnem na to až keď bolesť, alebo nejaké príznaky pominú.
Uvedomujem si, že väčšinou si tú bolesť tam či tam len psychicky vsugerujem, taktiež si uvedomujem, že to všetko robí len moja psychika a reálne mi pravdepodobne nič nieje, no aj tak sa tých "pseudozáchvatov" neviem zbaviť.
Nieje to len o nejakom pichaní pri srdci, je v tom viac vecí, stavy mám aj keď ma začne svrbieť nejaké znamienko, alebo proste hocičo, to je jedno.
Psychika je strašná sviňa, no minule som zažil niečo čo ma fakt vystrašilo, možno to boli len nejaké pračudné stavy, kedže som predtým trošku popil, no zrazu som zacítil na hrudi veľký tlak, potom takú čudesnú bolesť, po chvíli som normálne cítil ako sa bolesť presúva smerom pod pazuchu, tam chvíľu zastala a potom sa znova presunula na chrbát a potom až do krku.
Akoby mi niečo prúdilo v žilách, proste cítil som ako bolesť putuje telom.
Psychika zareagovala, chytil ma dosť veľký stres, zalial pot a musel som to ísť predýchať na vzduch.
Nehovorím zas, že potrebujem vážnu pomoc a nejak veľmi mi to zasahuje do života, no dosť ma to obťažuje, neviem proste ten strach ovládať aj keď si uvedomujem, že sa bojím zbytočne.
Tak som sa pýtal budúcej psychologičky a hypochonder je človek ktorý trpí nedostatkom pozornosti a takto ju získava proste simuluje choroby aby ho ľudia ľutovali teda ak si preto nezaložil túto anketu vraj to môže byť len panický strach
tak to s tou introverziou a sklonom k sebapozorovaniu bola len jedna taka najpravdepodobnejsia moznost... nechcem sa tu hrat na psychologa, ale je to uplne normalne nejakeho vyhladat, presne na taketo blbosti psychologovia su a podobne blbosti ma v hlave polovica ludi, co tu pisu...
@pernik ja to veľmi dobre poznám. moja doktorka si už musí myslieť,že som načisto jebnutá a vymýšľam si choroby... a jediné čo mi pomohlo,že som bola na všetky možné vyšetrenia,u všetkých doktoroch a vyzerá to tak,že som celkom zdravá, tak ma to celkom prechádza. ale aj tak som strašne paranouidná a bojím sa všetkých chorôb.
treba najskor overit, ci naozaj nie si chory, takze chod na vysetrenia a ak sa ukaze, ze si zdravy, tak potom si budes isty, ze to bola len hypochondria a bude lahsie ju prekonat...ja mam inak tiez ten problem a mam strach ist na vysetrenia, ze by mi nieco nasli...
a vieš prečo, lebo aj ja si myslim že mám rôzno choroby. V radiu hovorili o tuberkulóze ja som to počuvala až do konca. V zime som mala suchý kašel a vypadol mi mliečny zub. Keď mi vypadol mala som pochopitelne plné ústa krvi a zrazu mna ešte chytil aj suchý dusivy kašel a ja som kašlala a vypluvala krv a cela nastrašena som utekala lekarky, a kričala som že mám tuberu a že sa mi rozpradávajú pluca a vieš čo zobrala mi krv a tu krv poslala do labáku, tam kde robia krvne skúšky a zrazu po niekolkych dnoch no neviem kedy prišli vysledky, že žiadnu tuberu nemam a že som si len namýšlala. A keď som sa usmiala tak som tam nemala zub ale vyrýval sa mi tam maličky zúbok. No a čo aj ja som taka. Aj keď si nahovarame choroby, tak nie sme blazni, ale bojime sa len o svoje zdravie a keď neustale hovoria o tych chorobach. Ja keď sa pozeram alebo počúvam o nejakej chorobe ja si celu dobu myslím že ju mam a som s toho neštastna. Tak som sa rozhodla, že sa na to nebudem pozerať a je. Potom robim zbytočny rozruch a kvôli tomu by som mohla aj v blázninci skončiť a to ja nechcem.
možno, že si mal slaby infarkt alebo angínu pectoris alebo niečo take ja by som išla na kardiologiu a povedala by som im tam že ma picha pri ľavej strane hrudi.
Ale chapem ta a viem ake je to pre teba velmi tažké
@pernik ja mám presne to isté, a veľakrát keď už zacítim nejakú bolesť tak ma hneď chytí strach že mi niečo vážnejšie je, i keď v podstate viem že to nieje asi nič, ale neviem to vyhodiť z hlavy. Taktiež mi to nezasahuje do každodenného života, ale trápi ma to, lebo sa často sústredím hlavne na to. Napríklad mám vela hrčiek na hlave, viem že to nič nieje, ale mám z toho strach a tiež mávam sťažené dýchanie a zrýchlené búšenie srdca, i keď to si myslím že je len z toho, že sa tolko bojím a velmi rada by som sa toho zbavila.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
36 komentov
pochybujem, že nádor by si si zistil za tri dni ...ak tam nemáš hrčku, tak no stres
inak pomaha jednoducho presunut pozornost zo sebapozorovania na nieco vonkajsie, mimo teba, tzv. extrovertizacia. Napriklad predpokladam, ze si introvert a keby si si vysiel von s kamaratmi, tak na chvilu by ta tie blbosti vobec netrapili, lebo by si sa sustredil na nieco ine, co by bolo aj konstruktivnejsie. A keby si trvalo zmenil svoj zivotny styl tak, aby v tvojom zivote bolo dost zaujimavych podnetov, na ktore by si mohol sustredit svoju pozornost (namiesto sebapozorovania), tak si myslim, ze by ta presla aj hypochondria.
väčšina lekárov má primoc iných starostí s pacientmi, aby sa k nemu chovali úplne vážne.
teraz ale nehovorím o psychológovi, ktorý by sa mal zaoberať hypochondriou
Uvedomujem si, že väčšinou si tú bolesť tam či tam len psychicky vsugerujem, taktiež si uvedomujem, že to všetko robí len moja psychika a reálne mi pravdepodobne nič nieje, no aj tak sa tých "pseudozáchvatov" neviem zbaviť.
Nieje to len o nejakom pichaní pri srdci, je v tom viac vecí, stavy mám aj keď ma začne svrbieť nejaké znamienko, alebo proste hocičo, to je jedno.
Psychika je strašná sviňa, no minule som zažil niečo čo ma fakt vystrašilo, možno to boli len nejaké pračudné stavy, kedže som predtým trošku popil, no zrazu som zacítil na hrudi veľký tlak, potom takú čudesnú bolesť, po chvíli som normálne cítil ako sa bolesť presúva smerom pod pazuchu, tam chvíľu zastala a potom sa znova presunula na chrbát a potom až do krku.
Akoby mi niečo prúdilo v žilách, proste cítil som ako bolesť putuje telom.
Psychika zareagovala, chytil ma dosť veľký stres, zalial pot a musel som to ísť predýchať na vzduch.
Nehovorím zas, že potrebujem vážnu pomoc a nejak veľmi mi to zasahuje do života, no dosť ma to obťažuje, neviem proste ten strach ovládať aj keď si uvedomujem, že sa bojím zbytočne.
Skôr to bude ten panický strach, kedže choroby nesimulujem, nevytváram si príznaky.
Na druhej strane, mozeme prepokladat, ze jedneho dna tak ci tak umrieme. A mozno aj to, ze sa znova narodime
ROBIŤ, nesedieť za kompom, nechodiť po baroch, unaviť sa fyzickou prácou do úmoru a potom by si nemal čas na takéto pičoviny.
chce sa mi plakať a som smutná : disappointed:
Ale chapem ta a viem ake je to pre teba velmi tažké