táto téma je určite ťažká, ale nezatváral by som sa do seba, ale snažil sa nejako rozptýliť, aby som nemyslel na to nonstop. proste najlepšie sa dá vysporidať určite tak, že bude viesť aktívny život a možno len v noci pred spaním ti to bude ľúto resp. si spomenieš.
Neviem. V lete mi zomrela starka a zamavalo to so mnou dost, i ked sme si neboli blizke. A snad mesiac po jej smrti ma matali mory, co bude ak mi zomrie niekto skutocne blizky. Bojim sa toho strasne. Asi sa jednoducho treba zmierit s kolobehom zivota (ak sa nejedna o nejaku nahlu necakanu smrt - v tom pripade to je este tazsie...)
@kekksz suhlasim s @3 ... ja som zacala hrat na gitare napr. a bola to najlepsia vec, co som spravila a nelutujem to ... ubehlo od vtedy uz par rokov a stale ked si na to spomeniem je mi mizerne .. zalezi aj od toho, aky je ti blizky ten clovek ... alebo kto ti este zostal ...
@4 dosť náhle a nečakané, a neprirodzené ...ale neboj sa myslím, že je to tak ok,...tý ľudia sú potom šťastnejší ako tu na zemi,. Akurát nám 'pozostalím' je to ťažšie ://
@5pod aktívnym životom myslím to, aby si vyvíjala nejakú tú činnosť. robila nejaké koníčky a tiež hlavne kolektívny šport to pomáha a tak...proste aktivity, aby si nebola sama.
@7 to je mi strašne ľúto ( len neplač prosím nemám rada keď ľudia ktorých mám rada sú smutný a to platí aj pre vás ostatných
@avieabbey moc toho neostalo, ale viem že sa na nich viem spoľahnúť (okej, spoľahnúť v takom zmysle, že keď ma potrebujú sa ozvú)...na gitare hrám, na klavíri hrám, na flaute, čítam, behám, chodím von, píšem si, ale aj tak ho mám denne 24 hodín v hlave...kedysi som skladala,,,ale keď si k tomu teraz sadnem, je z toho iba chaotické čmáranie jeho mena a nejakých veršov, ktoré sa nakoniec aj tak končí plačom -.-
@kekksz predpokladam, ze neubohlo vela casu od tej udalosti co? ... neviem ... ja nenavidim lutost proste ... tak som sa stym vyrovnala sposobom, ze je vsetko v pohode a mam super zivot a vsetko je super a bla bla ... ale co je pravda ...
proste stale musis byt medzi ludmi ... tak na to rychlejsie zabudnes ... aspon na chvilu teda ...
človek rozchodí všetko. to že už niekto si vsugeruje do hlavy, že proste nerozchodí, to je vec druhá.
a ja osobne beriem smrť neutrálne, veď predsa nikto nevie, čo po smrti je, nie? Takže brať smrť ako niečo tragické mi príde len niečo ako zaužívaná vec, jednoducho ten človek už nieje, spomienky na spoločné chvíle bývajú ťažké ale život ide ďalej.
@myschka nevsugerovala som si to do hlavy. Ja ho neviem dostať z hlavy,. Okrem toho, som dosť divne založená a myslím, že jeho smrť nebola zbytočná, asi to bolo takto najlepšie.
@kekksz ja nevravím že sa to týka teba, ale všeobecne
a tým, že to budeš rozoberať na internetovom fóre to z hlavy ani nedostaneš
neboj, všetci zomrieme, niekto na starobu, niekto na chorobu, niekto v 17-tich rokoch, niekto v kruhu blízkych, niekto dobrovoľne, niekto vinou druhého... život je taký
@myschka srry, 3 mesiace sa robím že sa nič nestalo, lenže stalo. A inak, odkiaľ si vedela že mal 17? Siedmy zmysel alebo si ho poznala alebo si iba tak trepla vek?
@kekksz no... zapozerala som sa do torpedovej profilovky kým som písala predošlý komentár, bolo to prvé číslo ktoré som uvidela keď som išla napísať ten vek
Vela fyzickej prace, ci uz sport, alebo brigada. Ked som bola na strednej, dokonca v maturitnom rocniku, zomrel mi tiez niekto blizky a po skole som kazdy den chodila na osemhodinovu sichtu, domov som dosla o dvanastej, ucila som sa a nemala som tak cas velmi rozmyslat. Trochu mi to pomohlo, lebo fyzicky som bola tak vycerpana, ze som nevladala ani rozmyslat/spominat.
Nesmúť ale buď šťastná za chvíle ktoré si s danou osobou prežila... ak ti zomrel niekto z dedkovcov (babka, dedko, pradedko, prababka) tak to ber tak že každý musí raz zomrieť aj ty raz zomrieš.. ale ak ti zomrel niekto blízky ako napr kamarát alebo aj rodič tak hlavne na to nezabúdaj! Uchovaj si tú osobu v pamäti keď žila a bola šťastná a ty s ňou.. proste si tú osobu zapamätaj a kľudne ju nechaj žiť v tvojich myšlienkach.. vieš ako keď si predstavuješ nejaký príbeh v hlave proste si urobíš nejaký svet napr kde si predstavuješ že si speváčka alebo čo ja viem.. tak si predstav svet s tou osobou predstavuj si ako sa s ňou chodíš porozprávať v príbehoch a tak
Ono sa to nezda, ale jeden clovek toho vydrzi velmi vela... A cas je pomoc nie dokonala, ale najlepsia
Drzim palc! asi treba najst nieco, pre co zit a nie vsetko, preco nezit.
naší prvotní rodičia Adam s Evou sa nám postarali o smrteľnosť ľudskej rasy, ak by boli obstáli v skúške a neodtrhli jablko zo stromu poznania, mohli sme si všetci užívať dar nesmrteľnosti od Otca Stvoriteľa
ale nie je nič stratené, pretože Boh je milosrdný, dáva nám na výber, buď v neho uveríme a budeme spasení, kde po smrti sa určite stretneme v nebi so svojími blízkymi, alebo zaprieme Boha a spočinieme vo večnom zatratení a tým odsúdime sami seba a viac svojích blízkych neuvidíme...
ak si vyberieme Boha ako našu spásu, tak aj pri skonaní blížneho musíme veriť, že sa čoskoro stretneme v Božej sláve...
ale o tom je viera, kto neverí, tak sa nad hrobom svojho, nech je to už ktokoľvek môže aj zajsť od plaču, ľútosti pretože ho stratil NA VEKY!!!
máš ešte 'len 13', vtedy som bol aj ja ľútostivý ale ako náhle budeš prichádzať o čoraz viac blízkych tak zistíš, že to tak proste je a nebudeš sa už nad tým moc pozastavovať.. nechali nám tu krásne spomienky ale musíme žiť ďalej
@lawey ja sama neviem kolko casu ... smrt mladeho cloveka, ktora nastane necakane sa tazko znasa..pred rokom a pol mi zrazil na cypre kamarata jeden kokot ..a toto leto den po mojej oslave narodenin zomrel kamos, ktory sa este so mnou do 3tej rana bavil...pochybujem,ze to skoro prejde
@lawey aj ja som mal 13 a dosť ma vtedy mrzelo, keď ma niekto blízky opustil.. keď sa to stalo prvý krát v mojom živote, nechápal som tomu ešte poriadne a bol to veľký šok.. ale chcel som tým povedať, že čím bude staršia, tým bude silnejšia v tomto smere a smrť blízkeho ju nebude môcť položiť na kolená, lebo bude mať svoje každodenné problémy a tie bude musieť riešiť..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
54 komentov
@3 pred akým spaním? A čo presne myslíš pod aktívnym životom?
@avieabbey moc toho neostalo, ale viem že sa na nich viem spoľahnúť (okej, spoľahnúť v takom zmysle, že keď ma potrebujú sa ozvú)...na gitare hrám, na klavíri hrám, na flaute, čítam, behám, chodím von, píšem si, ale aj tak ho mám denne 24 hodín v hlave...kedysi som skladala,,,ale keď si k tomu teraz sadnem, je z toho iba chaotické čmáranie jeho mena a nejakých veršov, ktoré sa nakoniec aj tak končí plačom -.-
proste stale musis byt medzi ludmi ... tak na to rychlejsie zabudnes ... aspon na chvilu teda ...
človek rozchodí všetko. to že už niekto si vsugeruje do hlavy, že proste nerozchodí, to je vec druhá.
a ja osobne beriem smrť neutrálne, veď predsa nikto nevie, čo po smrti je, nie? Takže brať smrť ako niečo tragické mi príde len niečo ako zaužívaná vec, jednoducho ten človek už nieje, spomienky na spoločné chvíle bývajú ťažké ale život ide ďalej.
a tým, že to budeš rozoberať na internetovom fóre to z hlavy ani nedostaneš
neboj, všetci zomrieme, niekto na starobu, niekto na chorobu, niekto v 17-tich rokoch, niekto v kruhu blízkych, niekto dobrovoľne, niekto vinou druhého... život je taký
@gukol od zajtra! Teda dneška -.-
@30 a všetci ostatný, ďakujem
Drzim palc! asi treba najst nieco, pre co zit a nie vsetko, preco nezit.
Ale áno, čas všetko zahojí...
ale nie je nič stratené, pretože Boh je milosrdný, dáva nám na výber, buď v neho uveríme a budeme spasení, kde po smrti sa určite stretneme v nebi so svojími blízkymi, alebo zaprieme Boha a spočinieme vo večnom zatratení a tým odsúdime sami seba a viac svojích blízkych neuvidíme...
ak si vyberieme Boha ako našu spásu, tak aj pri skonaní blížneho musíme veriť, že sa čoskoro stretneme v Božej sláve...
ale o tom je viera, kto neverí, tak sa nad hrobom svojho, nech je to už ktokoľvek môže aj zajsť od plaču, ľútosti pretože ho stratil NA VEKY!!!
všetci raz budeme prdieť do hliny
mozno po roku ale prejde
a kioľko času? mimochodm dementná otázka.... no niekedy z základnému len zmeireniu môže predchádzať aj 7 rokov...kludne...
@46 tak srry, že sa pýtam -.-
inak je mi to lúto...