zaujímavé že som sa nad tým takto ešte nezamýšlal ... proste poklial môžem pomôcť a viem, pomôžem, nemyslím na to čo za to dostanem, je mi to jedno ... nechápem vôbec uvažovanie takého typu že aj keď viem pomôcť tak to proste z nejakého dôvodu neurobím to mi príde divné až idiotské hh tak sa zachová asi len idiot ... ale je samozrejmé že nie vždy je dobré podať pomocnú ruku tam kde si ju niekto žiada ... občas je to na škodu ... paradoxne no ...
sú ľudia, čo cítia potrebu pomôcť a pomôžu len tak lebo im je napríklad druhého človeka ľúto... Ja, ale bohužial taký nie som. Je mi niekoho ľúto ale nepomôžem mu...
no v tomto som hlupka a už mi to povedalo x ludí. naivné hlupučké dievčatko, ktoré sa ide potrhať, aby boli všetci šťastní a spokojní, večne na každej akcii riešim niekoho problémy.. a robí ma to mega šťastnou, napĺňa ma to len druhá vec je potom to, keď raz za hodne dlhú dobu niečo potrebujem ja, aj tak mi nikto pomôcť nedokáže alebo proste rieši svoje veci no a čo spravím? jasné, že zase budem tá, čo pri ňom bude stáť, keď mu je zle, aj keď on pri mne nestál aké klasické
Snažím sa pomôcť vždy, keď sa dá a taktiež vždy ocením pomoc od iného. Viem, že je to veľmi dobrý pocit, keď sa mi niečo nedarí a zrazu príde človek, ktorý mi len tak pomôže. Chcem tento pocit takpovediac dopriať aj ostatným.
Vacsinou ponaham ale ked mam obdobie ´zlej nalady´ tak v tedy neponaham skor danemu cloveku este viac uskodim. A ajtak z toho nic nemam, preto som najradsej sam vo svojom svete kde ponaham len sebe.
nezvyknem byť zištná pokiaľ ide o pomoc niekomu.
no kamarátov mám zväčša takých, že aj za máličko dokážu preukázať obrovskú vďaku. či už hmotne alebo nehmotne.
a aby ste vedeli, aj @grietusha je v tomto superská! takmer ako ja! :happy:
(hádam som ti teraz nepokazila renomé birdzovskej protivnej hnusoby. :-S )
@georg21 a komu? Ak by som mal napr. pomôcť dobrému človekovi ako Putin tak obrovský význam, ak tým co tvoria asi tak 97% Európy, žiadny význam, priam zlý ak by som im pomohol...
Bez čítania reakcií vravím, že sa snažím pomáhať ako najviac viem bez toho, aby som niečo čakal od tej osoby, ktorej pomáham, alebo od hocikoho iného. Život mám len jeden, tak ho nechcem stráviť ničnerobením, keď niekto toho dostal menej ako ja, aj napriek tomu, že toho ja sám veľa nemám.
karma mi to skor ci neskor vrati a mam z toho dobry pocit a hlavne ked je ten clovek kamarat ..tak co by som nepomohla ..a ked ma potom neskorsie ojebe vrati sa mu to ...a ja uz s tym nic nenarobim ale pomahat je faaajn
Tak neviem kde by sme boli, keby každý za niečo požadoval proti službu... Samozrejme, v tejto dobe sa nedá nič iné čakať ale keď už pomáham, nečakám od toho nič. Buď pre dobrý pocit, alebo si niečo dokázať (sám sebe, brať to ako výzvu).
aha a ešte som chcela, že keď niečo pre niekoho urobím, tak vlastne jediné, čo naozaj chcem, bolo, aby to posunul ďalej. že ocení, aké to je, keď mu niekto pomôže a proste to pôjde ďalej.
nepotrebujem, aby mi to "vracal", to by ostalo v začarovanom kruhu. ale že sa to, čo pokladám za normálne rozširovalo. aby si ľudia pred sebou nezakrývali oči. aby chápali, že každý raz sa môže ocitnúť v situácii, keď potrebuje pomoc. a aby nepomáhali len za to, že niečo z toho majú. to je pičina.
@grietusha aj ja som tak , ale je to nezdravé, ak sa to preháňa takže to tak nerobím ani nikomu viac neopdorúčam respektíve ked som bola taký ten extrém že ja nič a druhý všetko
@topanocka ja na seba nezabúdam. viem, že sa nedá len rozdávať. človek musí aj prijať naspäť. nesmie vyhorieť. ja sa o seba postarám, ale proste druhí majú u mňa prednosť. to však neznamená, že na seba serem.
(robím napr. dobrovoľníčku v oblasti sociálnej práce a kvôli tomu, aby sme nevyhoreli, máme niekoľkokrát ročne skupinové sedenie s psychológom, aby sme vôbec riešili svoje vlastné ja. to mi pomohlo najviac na seba nezabúdať)
@topanocka teda proste - nedám sa využiť. pomôcť pomôžem, ale po hlave si skákať nenechám. pokiaľ viem, že sú veci, ktoré človek zvládne sám, tak ich za neho robiť nebudem. to budem len pomáhať jeho lenivosti, ale nie jemu. pokiaľ vidím, že ma len zneužíva, tak na to serem. a hoci viem svoje ego v rámci pomoci potlačiť bez problémov, pokiaľ sa ma niečo naozaj dotkne a je to proste už moc, tak na to serem tiež.
myslím ale, že len veľmi málo chápe koncept pomoci a jeho líniu s nechatím sa využiť a nechať si poskákať po hlave.
@topanocka našťastie som ten typ, ktorého pomoc druhým nabije pozitívnou energiou celkovo z pocitu, že robím niečo užitočné, mi pomáha zabúdať na vlastné sračky, takže to je spoko u mňa.
@grietusha presne treba si udržiavať zdravé hranice a vedieť rozoznať kde je to zbytočné aj ked ja nerada hociktorý prípad pokladám za zbytočný, lebo verím že všade sa dá najsť riešenie
@grietusha toto presne je podla mna chyba najprv svoje veci vyriešiť, ja som tiež musela aby som bola tam kde teraz ale tiež je to fajn len potom z toho može vzniknúť taká situácia že si šťastná len ked možeš kontrolovať šťastie druhého, a ked je nešťastný si aj ty neviem či mi rozumieš.
@topanocka samozrejme, že všade sa dá nájsť riešenie, ale niekedy to musí aj ten druhý zvládnuť sám, inak bude stále odkázaný na druhých. chápeš. to je, ako keď učíš dieťa. nebudeš za neho stále skladať puzzle, aj keď sa pri ňom rozčuľuje. nech sa to naučí samé,aj keď to je pre neho ťažšie. ale v konečnom dôsledku, to, že mu nepomôžeš s poskladaním puzzle, nakoniec znamená, že mu pomôžeš v rozvíjaní jeho abstraktného myslenia
@topanocka 1. mám pocit, že ty v tejto diskusii vychádzaš z nejakého vzťahu, čo si mala a bola si tam "podriadená" a robila si všetko pre toho druhého. ospravedlňujem sa, ak to tak nie je, len ten pocit mám. rovnako sa ospravedlňujem aj, ak to tak je a trafila som do niečoho blbého.
ja nemám potrebu kontrolovať šťastie niekoho druhého. moje šťastie sa neodvíja od toho, ako sa majú druhí ľudia. pomoc druhým mi akurát pomôže na svoje sračky na chvíľu zabudnúť alebo získať nad nimi triezvy náhľad, to však neznamená, že pomáham kvôli tomu. len som si to tak nejak uvedomila.
ja si svoje veci riešim, to však neznamená, že keď sa mi niekto ozve, že "toto a toto", tak sa na neho vyserem. som ten typ, ktorý vie v pyžame vybehnúť o tretej ráno za niekým, ak je v piči. lebo viem, aké to je, keď za tebou nikto vtedy nepríde. a nechcem, aby sa tak cítili iní.
k tomu puzzle. to bolo prirovnanie. tým som chcela povedať, že pokiaľ sa človek vie sám popasovať alebo ho to niečo naučí, treba ho nechať popasovať samého. stáť pri ňom, ale nerobiť to za neho.
a predstav si, že práve tie hendikepované deti tiež nepotrebujú, aby sme za ne všetko robili. ich túžba po ako takej nezávislosti a samostatnosti je silnejšia než u zdravého jedinca, ktorý je proste len lenivý.
ake postavenie....
dobrý skutok je, že pomôžeš mamine doma s upratovaním napr., alebo pôjdeš do parku a pozbieraš odpadky po zemi, alebo sa budeš správať ako človek a nebudeš chriakať na chodník....
som si spomenula ako sa v Priateloch raz Joey s Pheobe hadali o tomto ,D
a tusim som suhlasila s Joeym, lebo aj ked clovek pomaha kvoli dobremu pocitu, uz to nie je nezistne .D
@eutanazia Ano, preto Pheobe chcela mať z tej pomoci priamo zlý pocit. Ono by bolo treba trpieť napr. autizmom, kedy si ani človek neuvedomuje, že pre niekoho spravil (možno náhodou) dobrý čin - a keď mu to spätne oznámi, bude mu to jedno. Alebo v prípade, že niečo spravíš a má to pozitívny efekt, ale ty nie si svedkom dopadu toho činu (a nikdy sa o tom nedozvieš).
@eutanazia Prečo by to malo byť smutné? Teraz som hovoril o eliminácii dobrého pocitu z vykonaného - ide o to, že egoizmus úplne neodstrániš - ale takýto egoizmus (v podobe dobrého pocitu - pre teba), je myslím pozitívny. Ide o to v správnej miere prepojiť egoizmus s neegoistickým správaním.
@grietusha spisovatelka by si bola dobrá nie lebo ja som ako mulica preto ma niektorí nemajú radi, lebo ked sa rozhodnem tak so mnou nejde hýbať ale o sebe som nechcela...ide o všeobecné vzťahy medzi rodičmi deťmi,kolegami...lebo čo si všímam veľmi často taký syndrom pomocníka, ale to vidíš na tom cloveku ci ho to naplnuje alebo to robí preto že chce byť uznávaný, ocenený a inak by sa cítil zle a potom už ani človek nevie povedať kedy stačí.
Za hento ťa chválim takých ľudí nie je vela ...a ak to clovek vnutorne cíti tak potom je to určite správne...
Viem ako si to myslela ale celý život budu potrebovať aspon menší dohlad záleží od postihnutia samozrejme.
Ja pomáham len takým, ktorí sú ochotní pomôcť aj mne (samozrejme, cudzieho neriešim, tam pomôžem bez rozmýšľania ak treba...). Proste sa mi jedná o ochotu, aby daný človek nebol chrapúň. Teda nevadí mi, ak ja pomôžem 100x a on ani raz, ak naozaj nemohol. Ale ak ja pomôžem a ja budem potrebovať pomoc a on sa vykašle na mňa, bol by som sprostý aby som mu pomohol....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
58 komentov
no kamarátov mám zväčša takých, že aj za máličko dokážu preukázať obrovskú vďaku. či už hmotne alebo nehmotne.
a aby ste vedeli, aj @grietusha je v tomto superská! takmer ako ja! :happy:
(hádam som ti teraz nepokazila renomé birdzovskej protivnej hnusoby. :-S )
P.S. nezabudni na Trestny Zakon, X. hlava, § 379
aha a ešte som chcela, že keď niečo pre niekoho urobím, tak vlastne jediné, čo naozaj chcem, bolo, aby to posunul ďalej. že ocení, aké to je, keď mu niekto pomôže a proste to pôjde ďalej.
nepotrebujem, aby mi to "vracal", to by ostalo v začarovanom kruhu. ale že sa to, čo pokladám za normálne rozširovalo. aby si ľudia pred sebou nezakrývali oči. aby chápali, že každý raz sa môže ocitnúť v situácii, keď potrebuje pomoc. a aby nepomáhali len za to, že niečo z toho majú. to je pičina.
/aj tak mi to tu nikto neuverí, haha. idem si radšej dopiť víno/
(robím napr. dobrovoľníčku v oblasti sociálnej práce a kvôli tomu, aby sme nevyhoreli, máme niekoľkokrát ročne skupinové sedenie s psychológom, aby sme vôbec riešili svoje vlastné ja. to mi pomohlo najviac na seba nezabúdať)
myslím ale, že len veľmi málo chápe koncept pomoci a jeho líniu s nechatím sa využiť a nechať si poskákať po hlave.
ja nemám potrebu kontrolovať šťastie niekoho druhého. moje šťastie sa neodvíja od toho, ako sa majú druhí ľudia. pomoc druhým mi akurát pomôže na svoje sračky na chvíľu zabudnúť alebo získať nad nimi triezvy náhľad, to však neznamená, že pomáham kvôli tomu. len som si to tak nejak uvedomila.
ja si svoje veci riešim, to však neznamená, že keď sa mi niekto ozve, že "toto a toto", tak sa na neho vyserem. som ten typ, ktorý vie v pyžame vybehnúť o tretej ráno za niekým, ak je v piči. lebo viem, aké to je, keď za tebou nikto vtedy nepríde. a nechcem, aby sa tak cítili iní.
k tomu puzzle. to bolo prirovnanie. tým som chcela povedať, že pokiaľ sa človek vie sám popasovať alebo ho to niečo naučí, treba ho nechať popasovať samého. stáť pri ňom, ale nerobiť to za neho.
a predstav si, že práve tie hendikepované deti tiež nepotrebujú, aby sme za ne všetko robili. ich túžba po ako takej nezávislosti a samostatnosti je silnejšia než u zdravého jedinca, ktorý je proste len lenivý.
ake postavenie....
dobrý skutok je, že pomôžeš mamine doma s upratovaním napr., alebo pôjdeš do parku a pozbieraš odpadky po zemi, alebo sa budeš správať ako človek a nebudeš chriakať na chodník....
a tusim som suhlasila s Joeym, lebo aj ked clovek pomaha kvoli dobremu pocitu, uz to nie je nezistne .D
cize uplne nezistne skutky mozu byt len nevedome .D smutne
Za hento ťa chválim takých ľudí nie je vela ...a ak to clovek vnutorne cíti tak potom je to určite správne...
Viem ako si to myslela ale celý život budu potrebovať aspon menší dohlad záleží od postihnutia samozrejme.
to "smutne" bola len moja vnutorna poznamka naokraj .D