Na litiku sa máme naučiť nejakú báseň do lit. súťaže. Neviete mi poradiť nejakú peknú báseň? (Od nejakého básnika, nie takú, ktorú ste napísali vy, alebo nejaký váš priateľ)
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
9 komentov
V doline sa mlha plazí,
Plazí šedým závojom,
Prestiera sa jako smútok
Duše pokojom.
Spoza mlhy ktos´ ma zovie,
Zovie dávnom po mene - -
To snáď zvuky opozdené
V ducha ozvene…?
Zo smútiacich starých smrekov
Šumí po mne bôľny hlas. –
Zúfajúce kviľby duše,
Budíte sa zas…?
Nie! to zdola na mňa volá,
Volá čísi úpny ston,
Bych ho hrabal z čiernej zeme,
Hrabal, hrabal von…
Charles BAUDELAIRE
Mrcina
Rozpamätajme sa, čo videli sme, milá
v to sladké ráno leta raz:
Mrcina príšerná v zákrute cesty hnila
na márach štrku mraziac nás.
A slnce pražilo do tejto prašiviny,
sťa rozpad zrýchliť chcelo by
a vrátiť prírode pôvodné prvky hliny
z demontovanej podoby.
A muchy bzučali v hnilobnom puchu brucha.
Batalióny čiernych lárv
dali sa na pochod a tiekli husto zdnuka
z útroby, ktorou hýbal zmar.
To všetko klesalo a stúpalo jak vlna,
šumelo ľahko výsmech tmám,
akoby mrcina, tajomným dychom plná,
znásobovala život sám.
-Ach, takou budete i vy raz celkom iste
jak puchu plná mrcina,
hviezdička mojich snov, slniečko moje čisté,
anjel môj, moja jediná.
Kráľovná krásoty, budete takou i vy,
úniku z tejto hrôzy niet,
keď pod rov zídete, čo slizké kvety živí,
v zmäť starých kostí plesnivieť.
No predsa, ľúbezná, červači recte dolu,
keď zbozkáva vás do kostí,
že vylúpol som tvar, podstatu, pravdu holú
z rozpadu svojich ľúbostí.
(Preložil Ján Kostra)