Beatnici, postmoderna a podobne zaujímavá literatúra 20. storočia
Ahoj, takže tentoraz by ma zaujímal Váš názor na literatúru, nakoľko počúvam názory, že film a literatúra prežívajú krízu (i keď chápem, že vždy je to subjektívne tvrdenie).
Kerouac a Cassady sú podľa mňa najúžasnejší chlapi, akí kedy chodili po tejto zemi. Od Kerouaca mám najradšej Meg a momentálne čítam Vize Codyho, čo je 700 stranové šialenstvo, v ktorom sa snaží úplne vylíčiť, aký šialenec bol Cassady. je tam napríklad aj 30stranový prepis ich dialógu, ktorý viedli, keď boli zhulení jak kone.
malá technická: nechcem vidieť natočené nič podľa Kerouacových kníh. existujú len dva druhy Kerouaca a Cassadyho. tí, čo boli reálni a tí, čo žijú v mojej hlave.
a veľmi rada čítam rozhovory s autormi. mám doma rozhovory s Borroughsom, s Bukowskim, dialóg medzi Simone de Beauvoir a Sartrom...
a úplne úplne slabosť mám na patafyziku. A Borisa Viana.
20. storočie sa mi literárne už až tak veľmi nepáči, i keď tak do prvej polovice storočia sa dá nájsť dosť dobrých diel, potom je to už horšie. A problém je, že si nepamätám presne, čo bolo kedy vydané, takže neviem, kam presne to zaradiť :/
ale inak z tohto obdobia mám rada Kafku, čo je prúd sám o sebe, hoci občas radený k expresionimom, Remarquov Čierny obelisk, čo bude zrejme naturalizmus (Na západe ma tak nezaujalo, ale v Obelisku bol super čierny humor , Švandtner (hlavne Nevesta hôľ) ako naturistický autor a... do čoho sa radí Hlava XXII?
@grietusha no, tak ono je ťažko zaškatuľkovať, ale bola to prvá škatuľka, čo mi ohľadom neho napadla, (zvlášť, keď mi pojem stratenej g. úplne vyfučal z hlavy) a my sme sa ho učili zaškatuľkovaného hentam.
@mielikki ono sa v 20. storočí podľa mňa ťažko škatuľkuje. hlavne už nebývajú žiadne celosvetové prúdy, ako to bolo predtým. jednoducho každý autor z niečoho nejak čerpá.
Kedysi som čítala viac, teraz mám troška literárnu krízu, lebo neviem čo čítať.... všetkých obľúbených autorov som už prečítala odpredu odzadu aj 100x a potrebujem proste novú krv, nový štýl, nových autorov, nové žánre...
tuším sa mi zapáčil @1 koment a ešte v pondelok pobežím do knižnice na spomenutých autorov....
ale keď som niečo čítala ako zmyslov zbavená potom to boli horory, gotické romány, avantgardu, milujem Maupassanta, Wilda, Poea, Charmsa, Kinga, Tolkiena, E.B. Lukáčovu poéziu, Jesenského poéziu, Smreka, Tzaru, Sartra, Kafku, Lawrencea, Nabokova, Eca, bože už ma toho veľa nenapadne teraz
nemám toho tak veľa načítaného ako tuto vy dvaja, ale beat generation mám veľmi rada. Neviem či sa dá hovoriť o renesancií, videla som sfilmované Vytie a teda zle nedobre. Takisto ten plánovaný film Na ceste... môže z toho byť pekný road movie ale tá kniha sa do filmu (komerčne výnosného, nie príliš dlhého a pre bežného diváka vhodného) nedá vtlačiť.
A nemyslím, že literatúra a film prežívajú krízu. Len toho začína byť tak strašne veľa, že sa človek musí vyznať a prehrabať ku kvalite cez veľa nekvality. Dnes môže niečo napísať skoro každý, a keď si pozrieš oddelenie bestsellerov v ľubovoľnom kníhkupectve, uvidíš výsledok.
čítala som nedávno Kyselinovej test od Toma Wolfea a tak som sa rozhodla, že si zakúpim jednu knihu od Kena Keseyho (keďže Kyselinový test bol viacmenej o ňom a Merry Pranksters) a tá mi už dva mesiace stojí v knižnici a čaká, kedy ju začnem čítať ale raz to príde, radšej čítam veci trochu náučného charakteru.. teraz čítam Aldousa Huxleyho - Brány vnímaní, no plánujem si od neho zakúpiť aj nejaké romány, mohli by byť fajn, lebo sa mi zdá, že má mierne podobné zmýšľanie ako ja
myslím že literatúra má väčší potenciál "prežiť" dobu svojho vzniku ako film
ja mám pocit, že v 20tom storočí boli napísané asi najlepšie knihy vôbec (teda vlastne pre mňa subjektívne ...a osobne si neviem predstaviť, že by tie moje obľúbené niekto v tomto storočí predčil (ale možno sa toho dožijem, ktovie)
a teraz konkrétne
bukowski je pre mňa boh, všetko, celý vesmír, chlap, s ktorým by som strávila život....najviac od neho Šunkový nárez, Škvár, niektoré poviedky z Príbehov obyčajného šialenstva, hlavne teda Zvieracie sušienky v mojej polievke, takisto aj poézia, Básne napísané pred skokom z ôsmeho poschodia, Ptáčku posměváčku přej mi štestí ...proste pre mňa najväčší pán, bol aj bude, neviem už inak vyjadriť svoje nadšenie z tohto človeka
takisto Hellera mám rada, Hlavu XXII, As good as Gold
Orwella ....Zvieracia farma, 1984
Voneguta...Časotrasenie, Groteska...veľmi sa mi páči jeho štýl humoru
veľký román Svet podľa Garpa od Johna Irvinga, to som úplne nechápala ako môže niekto niečo také napísať, jedna z najlepších kníh aké som kedy čítala
aj kto chytá v žite od Salingera si vždy rada prečítam, ale mám pocit že "za mladi" ma táto kniha brala viac
ešte si celkom rozumiem aj s magickým realizmom, keď už hovoríme teda o 20tom storočí Marquézových 100 rokov samoty, ale aj Kronika vopred ohlásenej smrti Opadané lístie
@grietusha že? to bol po dočítaní presne ten pocit, keď ešte 15 minút sedím s otvorenou hubou a nechápem a potom zrazu začne prichádzať depresia, lebo viem, že ja také niečo v živote nenapíšem!
@synekdocha ja si pocit po dočítaní nepamätám presne, čítala som to niekoľko rokov dozadu. ale jednoznačne si pamätám ten pocit užívania si každého slova knihy. dokonalá práca. musím si to prečítať ešte raz.
inak vlastne pri 20. st. mi napadajú moje dve naj knihy:
Umberto Eco - Meno ruže a Truman Capote - Raňajky u Tiffanyho.
na 20. storočí milujem to vykresľovanie človeka. nie cez podrobnú analýzu jeho mysle a činov, ale skrze jednoduchý opis jeho správania. necháva mi to krásny priestor na dotváranie postavy podľa môjho. preto je napríklad v mojej hlave Holly Golightly najdokonalejšou ženou sveta.
Ja som toho zatiaľ viacej videl, než prečítal, no keď som to tu otvoril, tak pokračujem.
Z tých komerčnejších autorov mám rád Stephena Kinga, hlavne TO, Christine, Vrece kostí, Misery, i keď v poslednom období sa mi zdá, že sa začína opakovať a akoby to písal len pre prachy.
Bol spomenutý Orwell, pre tých, ktorým sa páčila slávna kniha 1984, by som odporučil i Nad vodu a chytiť dych, no skvelá je i Na dne v Paríži a Londýne.
Nemôžem zabudnúť ani na Aziatov, konkrétne Haruki Murakami, od ktorého milujem Nórske drevo, Na juh od hraníc na západ od slnka či Hon na ovcu, no zaujímavy je i Rjú Murakami, i keď jeho dielo V polévce miso je skôr pre čitateľov s odolnejším žalúdkom.
Písali ste o Vianovi, mám rád jeho Jeseň v Pekingu, a pripomínalo mi to ďalšiu skvelú knihu Majstra a Margarétku od Bulgakova.
Autor, na ktorého si chcem posvietiť, je Salman Rushdie, výborný je jeho Bes, no ódy som čítal hlavne na Deti polnoci.
tak nebudem už opakovať, ale spomeniem latinskoamerický Boom, z ktorého vzišiel Marquéz, Vargas Llosa, Fuentes a....
Julio Cortázar - mňam (magický realizmus - tiež mňam)
osobne si tiež myslím, že 20te storočie bolo pre literatúru najväčším prínosom... odhadom tak do 60tych rokoch... potom si každý začal robiť to, čo sa mu zachcelo
@grietusha Celá fráza "filmová adaptácia knižnej predlohy" je pomerne pofidérna záležitosť, nakoľko literatúra a film sú dve rozličné formy umenia a podľa Sida Fielda, autora kniha Jak napsat dobrý scenár, je písať doslovnú adaptáciu tá najhoršia viac, čo môže autor urobiť, pohorel na tom Coppola, keď písal scenár k adaptácii Veľkého Gatsbyho...
Čo sa týka Kerouaca, čítal som i výbornú knihu o jeho živote Hipster s andělskou hlavou.
@synekdocha Skvelá je i kniha o živote Charlesa Bukowskeho Bláznivý život Charlesa Bukowskeho. Jeho mám tiež rád, Šunkový nárez asi najviac, ale i Poštový úrad a jeho poviedky, ktoré sú náramne drsné a vtipné, napríklad Odporné mesto.
Veľmi málo ľudí pozná Johna Fanteho, často ho hovoril i Bukowski ako o svojom literárnom vzore, treba skúsiť Počkej na jaro Bandini alebo Na západ od Ríma.
Z tých postmodernistov by som sa ešte chcel prepracovať k dielu Duha gravitace od Thomasa Pynchona, autora, o kt. si jedno odbobie mysleli, že sa jedná o J. D. Salingera, čo bola blbosť, no i pre jeho život bolo príznačné vyhýbanie sa verejnému životu.
Dádam do pozornosti české nakladateľstvo MAŤA, ktoré sa venuje práve vydávaniu beatnikov, ale i iných autorov, ako príklad - Irvine Welsh (Trainspotting), Hubert Selby (Requiem za sen), William Golding, Nick Cave, J. G. Ballard atď.
@leon môžem sa ťa spýtať z akého dôvodu si čítal toho sida fielda? len tak zo zvedavosti sa pýtam, že čo ťa k tomu viedlo
bukowski často hovoril aj o d.h. lawrencovi, v šunkovom náreze celkom blízko opisuje toto "stretnutie," ale toho som proste nedala, neviem už prečo....aj hemigwaya (či ako sa píše) často spomínal, ale to som mala pocit že má k nemu taký nejaký ambivalentný postoj
pred pár rokmi som preferovala súčasnú japonskú literatúru (identifikácia s mladými, identitu hľadajúcimi adolescentami , odporúčam Hitomi Kanehara: Hadi a náušnice, Rjú Murakami: Ćáry, prípadne ťažšie, ale nemenej dobré: Peklo od Jasutaky Cucui-ho.
A skoro všetko spomenuté vyššie: veľmi fajn, až na magický realizmus, vôbec mi nesadol
...a teraz nemám na objavovanie iných, ako psychologických kníh čas. čo je škoda.
ale veľmi dobrá kniha, zatiaľ som na ňu nepočula zlé ohlasy, je "S elegancí ježka", od Muriel Barberyovej. Vtipná, ironická, satirická, svieža, ide pod povrch a nenudí. Kto nevie, čo čítať, povinne zohnať!
@synekdocha Robil som prijímačky na filmovú scenáristiku a dramaturgiu, čo bol nakoniec jeden z najväčších prepadákov môjho života, no o film sa zaujímam a preto si občas prečítam i niečo odbornejšie, ako trebárs Rozhovory Hitchcock-Truffaut či Dejiny filmy (Bordwell, Thompsonová).
No so všetkým, čo bolo v tej knihe nesúhlasím (máte 10 minút, aby ste zaujali diváka, alebo nepíšte otvorené konce, myslím, že i to tam bolo), mňa skôr oslovujú originálne, nekonvenčné scenáre a zdalo sa mi, že autor, i vzhľadom na vybrané ukážky z diel, skôr pre takýmito postupmi vystríha.
@synekdocha Ja som mal vždy problém s dodržovaním termínom, VŠMU mi ušla, takže na AU v BB, a minulý rok. No počul som, že je tam úbohá úroveň, mám to od človeka, ktorý z tade odišiel, no to mi nezabránilo, aby som aj ja nepredviedol ešte úbohejší výkon, test sme mali dosť o ničom, minimum otázok z filmu, recenzia filmu (Medená veža) veľmi biedna, etuda tiež nespokojnosť a pri osobnom pohovore sa ukázalo, akú dokážem mať trému a aký som introvert, ale z toho minima, čo som tam povedal, som ich dostal dosť do rozpakov, že už poznám Truffauta a spol., no neviem, podľa mňa, ak chce niekto niečo takéto študovať, tak by mal mať nejaké vedomosti z dejín filmu už pred tým ako sa tam hlási, zvlášť ak sa jedná o takúto dôležitú personu...
Hm, no a nakoniec som skončil prvý pod čiarou, to ma nakoniec vcelku rozosmialo...
@blackrisq Nečítala veľmi. Vo všeobecnosti ma dejovo Marquez príliš neupútal, od Borgesa som čítala Rozhovory mŕtvych, pri ktorých som sa cítila mŕtva veľmi rýchlo.
No bola som dosť mladá vtedy, takže možno tomu ešte dám šancu
@synekdocha No ja som si povedal, keďže ma nezobrali ani na odvolanie, že opätovne sa im už do zadku tlačiť nebudem, a o film sa zaujímam i bez toho, aby som ho študoval a prostredníctvom adminských práv na CSFD.
K zaujímavým titulom, napríklad naposledy Koroshi no rakuin od Seijuna Suzukiho (Godard v akčnom japonskom balení), sa dostávam i bez toho.
@meredithgrey S Diane som sa zoznámil náhodne, no fatálne ma opantala, musel som si počas našich stretnutí robiť časté prestávky, pretože to, čo mi zdelovala, a akým spôsobom to vykonávala, bolo čisté a úprimné a moja duša mala problém vstrebať naraz toľko krásy.
No dobre, vezmem si ťa, no myslím, že čo sa týka mňa, som na tom ešte horšie, ako tento svet.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
45 komentov
malá technická: nechcem vidieť natočené nič podľa Kerouacových kníh. existujú len dva druhy Kerouaca a Cassadyho. tí, čo boli reálni a tí, čo žijú v mojej hlave.
a veľmi rada čítam rozhovory s autormi. mám doma rozhovory s Borroughsom, s Bukowskim, dialóg medzi Simone de Beauvoir a Sartrom...
a úplne úplne slabosť mám na patafyziku. A Borisa Viana.
ale inak z tohto obdobia mám rada Kafku, čo je prúd sám o sebe, hoci občas radený k expresionimom, Remarquov Čierny obelisk, čo bude zrejme naturalizmus (Na západe ma tak nezaujalo, ale v Obelisku bol super čierny humor , Švandtner (hlavne Nevesta hôľ) ako naturistický autor a... do čoho sa radí Hlava XXII?
(na viac si teraz nespomeniem)
A beztak nemám rada škatuľkovanie!
tuším sa mi zapáčil @1 koment a ešte v pondelok pobežím do knižnice na spomenutých autorov....
ale keď som niečo čítala ako zmyslov zbavená potom to boli horory, gotické romány, avantgardu, milujem Maupassanta, Wilda, Poea, Charmsa, Kinga, Tolkiena, E.B. Lukáčovu poéziu, Jesenského poéziu, Smreka, Tzaru, Sartra, Kafku, Lawrencea, Nabokova, Eca, bože už ma toho veľa nenapadne teraz
Akosi som dostala chuť na Mnícha. Od Lewisa.
Okamžite.
^^
A nemyslím, že literatúra a film prežívajú krízu. Len toho začína byť tak strašne veľa, že sa človek musí vyznať a prehrabať ku kvalite cez veľa nekvality. Dnes môže niečo napísať skoro každý, a keď si pozrieš oddelenie bestsellerov v ľubovoľnom kníhkupectve, uvidíš výsledok.
cus bus, autobus
ja mám pocit, že v 20tom storočí boli napísané asi najlepšie knihy vôbec (teda vlastne pre mňa subjektívne ...a osobne si neviem predstaviť, že by tie moje obľúbené niekto v tomto storočí predčil (ale možno sa toho dožijem, ktovie)
a teraz konkrétne
bukowski je pre mňa boh, všetko, celý vesmír, chlap, s ktorým by som strávila život....najviac od neho Šunkový nárez, Škvár, niektoré poviedky z Príbehov obyčajného šialenstva, hlavne teda Zvieracie sušienky v mojej polievke, takisto aj poézia, Básne napísané pred skokom z ôsmeho poschodia, Ptáčku posměváčku přej mi štestí ...proste pre mňa najväčší pán, bol aj bude, neviem už inak vyjadriť svoje nadšenie z tohto človeka
takisto Hellera mám rada, Hlavu XXII, As good as Gold
Orwella ....Zvieracia farma, 1984
Voneguta...Časotrasenie, Groteska...veľmi sa mi páči jeho štýl humoru
veľký román Svet podľa Garpa od Johna Irvinga, to som úplne nechápala ako môže niekto niečo také napísať, jedna z najlepších kníh aké som kedy čítala
aj kto chytá v žite od Salingera si vždy rada prečítam, ale mám pocit že "za mladi" ma táto kniha brala viac
ešte si celkom rozumiem aj s magickým realizmom, keď už hovoríme teda o 20tom storočí Marquézových 100 rokov samoty, ale aj Kronika vopred ohlásenej smrti Opadané lístie
a neviem, to je zatiaľ všetko, čo mi napadlo
inak vlastne pri 20. st. mi napadajú moje dve naj knihy:
Umberto Eco - Meno ruže a Truman Capote - Raňajky u Tiffanyho.
na 20. storočí milujem to vykresľovanie človeka. nie cez podrobnú analýzu jeho mysle a činov, ale skrze jednoduchý opis jeho správania. necháva mi to krásny priestor na dotváranie postavy podľa môjho. preto je napríklad v mojej hlave Holly Golightly najdokonalejšou ženou sveta.
Z tých komerčnejších autorov mám rád Stephena Kinga, hlavne TO, Christine, Vrece kostí, Misery, i keď v poslednom období sa mi zdá, že sa začína opakovať a akoby to písal len pre prachy.
Bol spomenutý Orwell, pre tých, ktorým sa páčila slávna kniha 1984, by som odporučil i Nad vodu a chytiť dych, no skvelá je i Na dne v Paríži a Londýne.
Nemôžem zabudnúť ani na Aziatov, konkrétne Haruki Murakami, od ktorého milujem Nórske drevo, Na juh od hraníc na západ od slnka či Hon na ovcu, no zaujímavy je i Rjú Murakami, i keď jeho dielo V polévce miso je skôr pre čitateľov s odolnejším žalúdkom.
Písali ste o Vianovi, mám rád jeho Jeseň v Pekingu, a pripomínalo mi to ďalšiu skvelú knihu Majstra a Margarétku od Bulgakova.
Autor, na ktorého si chcem posvietiť, je Salman Rushdie, výborný je jeho Bes, no ódy som čítal hlavne na Deti polnoci.
@synekdocha Vonnegut - mňam
@v šetci Kerouac - mňam
tak nebudem už opakovať, ale spomeniem latinskoamerický Boom, z ktorého vzišiel Marquéz, Vargas Llosa, Fuentes a....
Julio Cortázar - mňam (magický realizmus - tiež mňam)
osobne si tiež myslím, že 20te storočie bolo pre literatúru najväčším prínosom... odhadom tak do 60tych rokoch... potom si každý začal robiť to, čo sa mu zachcelo
Čo sa týka Kerouaca, čítal som i výbornú knihu o jeho živote Hipster s andělskou hlavou.
Veľmi málo ľudí pozná Johna Fanteho, často ho hovoril i Bukowski ako o svojom literárnom vzore, treba skúsiť Počkej na jaro Bandini alebo Na západ od Ríma.
Z tých postmodernistov by som sa ešte chcel prepracovať k dielu Duha gravitace od Thomasa Pynchona, autora, o kt. si jedno odbobie mysleli, že sa jedná o J. D. Salingera, čo bola blbosť, no i pre jeho život bolo príznačné vyhýbanie sa verejnému životu.
Dádam do pozornosti české nakladateľstvo MAŤA, ktoré sa venuje práve vydávaniu beatnikov, ale i iných autorov, ako príklad - Irvine Welsh (Trainspotting), Hubert Selby (Requiem za sen), William Golding, Nick Cave, J. G. Ballard atď.
@leon môžem sa ťa spýtať z akého dôvodu si čítal toho sida fielda? len tak zo zvedavosti sa pýtam, že čo ťa k tomu viedlo
bukowski často hovoril aj o d.h. lawrencovi, v šunkovom náreze celkom blízko opisuje toto "stretnutie," ale toho som proste nedala, neviem už prečo....aj hemigwaya (či ako sa píše) často spomínal, ale to som mala pocit že má k nemu taký nejaký ambivalentný postoj
A skoro všetko spomenuté vyššie: veľmi fajn, až na magický realizmus, vôbec mi nesadol
ale veľmi dobrá kniha, zatiaľ som na ňu nepočula zlé ohlasy, je "S elegancí ježka", od Muriel Barberyovej. Vtipná, ironická, satirická, svieža, ide pod povrch a nenudí. Kto nevie, čo čítať, povinne zohnať!
No so všetkým, čo bolo v tej knihe nesúhlasím (máte 10 minút, aby ste zaujali diváka, alebo nepíšte otvorené konce, myslím, že i to tam bolo), mňa skôr oslovujú originálne, nekonvenčné scenáre a zdalo sa mi, že autor, i vzhľadom na vybrané ukážky z diel, skôr pre takýmito postupmi vystríha.
a kedy a kde si robil tie príjmačky?
Hm, no a nakoniec som skončil prvý pod čiarou, to ma nakoniec vcelku rozosmialo...
No bola som dosť mladá vtedy, takže možno tomu ešte dám šancu
Môžeš mi odporučiť naj?
K zaujímavým titulom, napríklad naposledy Koroshi no rakuin od Seijuna Suzukiho (Godard v akčnom japonskom balení), sa dostávam i bez toho.
tak fajn, ked si spokojný
No dobre, vezmem si ťa, no myslím, že čo sa týka mňa, som na tom ešte horšie, ako tento svet.
ešte fuuuuuuuuuurt to platí túto vetu som vždy mala najradšej