moju smrt mozem osrat jedine coho sa bojim je ze nespravim ani 5% toho do tej smrti co chcem spravit a to je uz velmi velmi pravdepodobne.... keby mi teraz niekto povedal budes zit este rok ale zazijes vela veci o ktorych snivas alebo budes zit este 50 rokov a zazijes velke hovno tak berem ten rok bez rozmyslania !
svojej smrti sa nebojim (ani bolesti) ale aj keď sa mi momentálne nechce žiť radšej by som zomierala ako psychicky vyrovnaný človek než takto ako som trz..proste chcela by som zomierať spokojná..a smrti rodiny a blízkych sa bojím velmi
umieranie ako take moze byt celkom fajn. samozrejme zalezi na sposobe umierania, ale vlastne cokolvek, co mozog dostane do stadia, ked zacina vypustat extremne davky norepinefrinu a prestava vnimat bolest, neprijemne pocity a celkovo realitu ako taku, musi byt super once-in-a-lifetime zazitok.
A bojim sa prave toho ze potom nic nebude aj ked je to uplne nelogicke lebo v tom pripade nebudem o nicom vediet ale radsej by som skakala po oblacikoch v bielych koseliach spolu s dalsimi zosnulymi :'D
@hetfield
Keď je život po živote tak budeš prekvapený. Možno už neskoro. Ja nie. Ak život po živote nie je tak ja nebudem prekvapený. Vychádza mi výhodnejšie rátať s tým že je.
Nejak zvlášť na to nemyslím. Nakoľko som veriacia, a podľa mňa to smrťou nekončí, snažím sa žiť tak, aby som sa dostala do neba. Napriek tomu, je tu istý strach z neznámeho.. Aké to bude opustiť svoje telo, prísť na iné miesto.
@hetfield Pokoj môžeš mať už pred smrťou. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že po prijatí viery som získal skutočný pokoj. Nie že by som prestal kriticky uvažovať. Ale viera dá človeku skutočný, taký zvláštny pokoj a istotu. Je to ťažké povedať - lebo stále je to viera - teda niečo o čo neustále treba bojovať. No keď raz nájdeš čo to je skutočná premyslená viera, chceš o to bojovať. No vo vnútri máš pokoj. Taký aký nič iné v živote Ti nemôže poskytnúť. Ani smrť. Keďže tou sa to nekončí.
@kuko1965 to ti verím ale ja mám zasadný problém s vierou ten že na svete je tolko zla a utrpenia že dost pochybujem o tom že nejaky boh existuje a ak aj ano tak sme mu uplne lahostajny,ja viem že boh dal ludom slobodnu vôlu ale toto vysvetlenie mi nestačí
@hetfield Samozrejme že nestačí. Úplne to chápem. Veď kresťania tvrdia ... Musím poznamenať že niekedy hovorím zámerne v 3. osobe lebo sa neopovážim povedať že som kresťan keď tak nežijem hoci sa snažím...
Keď teda ... kresťania tvrdia, že Boh je všemohúci a vševediaci a milujúci... úplne (verím) že Ťa chápem. Tiež som si tým prešiel a dlho som s tým bojoval. Postupne som to však začal chápať. Aj vďaka prežitému vlastnému utrpeniu ale aj vďaka utrpeniu ktoré som videl. Pracujem s týranými (nevinnými!) deťmi, ktoré často prežili a prežívajú desivé utrpenia. Veľmi som sa od nich naučil. Aj pochopiť odblesk významu utrpenia. Mnohé tieto deti ma prevyšujú múdrosťou vďaka prežitému utrpeniu. Škoda že tu nie je prostredie na to aby som o tom písal.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
33 komentov
umieranie ako take moze byt celkom fajn. samozrejme zalezi na sposobe umierania, ale vlastne cokolvek, co mozog dostane do stadia, ked zacina vypustat extremne davky norepinefrinu a prestava vnimat bolest, neprijemne pocity a celkovo realitu ako taku, musi byt super once-in-a-lifetime zazitok.
Ano bojím sa, ale holt iste udalosti ma prinutili viac akceptovat svoju smrtelnost. Ale coho sa strasne bojim je smrt blizkych ludi.
A bojim sa prave toho ze potom nic nebude aj ked je to uplne nelogicke lebo v tom pripade nebudem o nicom vediet ale radsej by som skakala po oblacikoch v bielych koseliach spolu s dalsimi zosnulymi :'D
Ináč smrti sa nebojím, na každého raz príde. Nikto sa jej nevyhne.
Keď je život po živote tak budeš prekvapený. Možno už neskoro. Ja nie. Ak život po živote nie je tak ja nebudem prekvapený. Vychádza mi výhodnejšie rátať s tým že je.
Keď teda ... kresťania tvrdia, že Boh je všemohúci a vševediaci a milujúci... úplne (verím) že Ťa chápem. Tiež som si tým prešiel a dlho som s tým bojoval. Postupne som to však začal chápať. Aj vďaka prežitému vlastnému utrpeniu ale aj vďaka utrpeniu ktoré som videl. Pracujem s týranými (nevinnými!) deťmi, ktoré často prežili a prežívajú desivé utrpenia. Veľmi som sa od nich naučil. Aj pochopiť odblesk významu utrpenia. Mnohé tieto deti ma prevyšujú múdrosťou vďaka prežitému utrpeniu. Škoda že tu nie je prostredie na to aby som o tom písal.