Prepáčte že píšem do fóra, ale vážne by som sa chcel s vami podeliť o moje slová. Viem mal som to písať do Blogu, ale tu si to všimne viac ľudí, takže kto chce nech si to prečíta. Kto nie nech odíde a vopred sa mu ospravedlnujem že som to tu zaspamoval.
Nikdy niesi nikomu nič dĺžný suhlasite so mnou?(smile). Zober si seba. Ked spoznaš seba, tak zistiš, že všetci tvoji nepriatelia boli na teba iba do takej hlbky nepriatelia ako si ty si bol na nich. Že vlastne všetci ludia boli tvoje zrkadlo ako si sa k nim spraval ty. Zistiš, že ta rovnováha v živote vážne existuje. Je to karma o ktorej určite vieš. A teraz si zoberm, že človek teba nejak poteší. Dajme tomu maličkosťou lizatko, pivo, tričko, výlet, dovolenka. Narokom som dal príklady od najlacnejšieho po najdrahšie. Keby som ti daroval lizatko vonku, cítil by si sa mi zaviazaný? Potešilo by ťa to ale keby som zrazu bol kokot a už by si na mna nemal nervy a ja by som ti začal vyčítať že som ti dal lízatko, tak by si sa cítil previnilo? Nie. Povedal by si mi ,,kúpim ti lízatko, vrátim a strč si ho do riti!" A toto si sprav z každým príkladom túto situáciu a odpovedz si že až kde by bol ten zlom že by si sa cítil zaviazaný. výlet? tričko? a prečo sa necítiš tak previnilo a zaviazany pri lítazku ale pri dovolenke už áno. Ja som ti to lízatko dal z lásky, lebo si ho zaslúžiš. Spravil si mi takú radošt že je pre mňa lízatko iba taka maličkosť ktorou ti chcem vyčariť úsmev na tvari zato čo pre mňa robiš. A tak si to zober, že pri dovolenke to je toto isté. Človek ti ju kúpi lebo ty si ju zaslúžiš lebo pre ňho obrovsky znamenáš. Keby som prišiel z lízatkom tak by si povedal Ďakujem Dodi a zasmial by si sa. Keby som prišiel z dovolenkou tak by si mi čo povedal? Pravdepodobne by si mi povedal "Dodko ďakujem ale ja toto vážne nezoberiem. To mi dávaš príliš moc a ja sa budem cítit zaivazaný. Prečo? Ved ti dávam dovolenku preto lebo je to pre mňa maličkost oproti tomu čo pre mňa robíš (znamenáš). A teraz ti môžem povedať podstatu ktorou je táto veta: Keď ti niekto niečo dáva tak sa mu necít zaviazaný. Dáva ti to ako dar zato čo pre ňho znamenáš. Dari nikdy neodmietni, lebo môžeš tým človeku na druhej strane sposobiť bolesť, že nezoberieš ten dar a on si bude mysliet, že ty ho nepovažuješ za až takého kamaráta ako on teba. A čím vačší dar tým vačsia bolesť. Toto si zapamätaj a uvedom si že ty tie najvačšie dari odmietaš, lebo sa cítiš byť zaviazaný a ten druhý cíti bolesť, a čím vačší dar tým vačšia bolesť. A preto sa zamysli nad tým či budeš dari odmietať a sposobovať bolesť alebo prijímať a rozdávať radosť. Ty dostávaš len toľko, koľko si zasluziš. Takže teraz ti poviem znovu jednu vec s ktorou si veľmi nesúhlasil. "Nikdy niesi nikomu nič dlžný" a teraz mi napíš odpoveď. Mal som pravdu? A teraz dúfam, že som ti pomohol o trošku lepšie žit (smile)
Chcel som ti tým povedať, že čerpaj z toho tu pozitívnu energiu, že si niekoho potešil a nie tu že ti niekto niečo dáva zadarmo a ty si mu dlžný. Stále maš na výber 2 možnosti. Jedna Sposobí stále smútok tebe ktorý nevidiš a smútok dotyčnemu na ktorom to tiež nevidíš. A druha možno je že spraviš seba štastným a ani to nevidiš a dotyčného tak isto a ani to nevidiš. A tieto detaili si tréba všimať či roznášaš smútok alebo šťastie. A keď chceš byť sťastný tak stále roznásaj štaštie. Rozmyšlaj vopred nad všetkým čo chceš spraviť prehodnoť čo povieš. Lebo každým slovom sposobiš buď vojnu alebo mier. Všimaj si každý detail, každú sekundu. Do každej sekundy sa snaž dať co najviac tej pozitívnej energie. A každu sekundu budeš žit naplno a nie iba prežívať. Sleduj detaili a čerpaj z každého jedného lásku. Rozmýšlaj. Neubližuj ale pomáhaj. Čím viac pomožeš tým viac sa tebe vŕati. Spomalí sa ti caš a tebe bude stačiť jeden život, lebo ho budeš žit a nie iba prežívať. Každá tvoja sekunda bude plná energie. Váš si svoj živoť a hlavne si váž sám seba. Podla toho jak si vážiš seba tak si ta váži okolie a teba si ludia važia dosť. V sebe najdeš na všetko odpoveď. Ľudia su len tvoje zrkadlo tak si rozmysli či chceš vidieť v tvojej blízkosti nenávisť, agresiu, smútok, strach atď alebo radosť, lásku, voľnosť, úsmev atď. Sam si tvoriš svet. A je len na tebe aký chceš ziť. Koľko trpíš ty pri jednej osobe toľko trpi ona pri tebe. Odpoveď hladaj v sebe. Najdi čo ta trápi, čím trpíš stále sa zato ospravedlň a nehľadaj ci je na vine on alebo ty. Ospravedlň sa mu a zrazu celé utŕpenie zmyzne. Tak mozeš vymazať zo života všetky vlastnosti ktoré chceš. Nervozitu, lenivost, strach, bolest, lasku,stastie, priatelstvo, atď. Je na tebe aké vlasnosti si nechaš ale hlavne si najdi tu rovnováhu aby si bol spokojný s čistím svedomim. Ked najdeš rovnováhu tak si môžeš povedať "Som šťastný človek!"
Sú tam nejake preklepy lebo som to písal kamarátovy, takže niekedy to je zle sformulované.
" Spomalí sa ti caš a tebe bude stačiť jeden život, lebo ho budeš žit a nie iba prežívať" absolútne sa to "nestotožňuje" s tým, čo máš na profilovke. inak zbytok som radšej ani nečítala, len ten "čas" mi tam udrel do očí
@4lex veď to je na tebe či to prečítaš alebo nie keď to niekoho zaujme tak to prečíta a keď nie tak to neprečíta a zavrie, ale ty svojím komentom sposobuješ bolesť a sama sebe ubližuješ. Tým neubližuješ mňe ale sebe. A tento text je vlastne podstatou toho. Raz možno začneš načúvať a budeš šťastnejšia ako si teraz. A vlastne ti chcem povedať, že ťa mám rád , len preto že si to okomentovala, Že si mi aspoň na chvilku venovala svoj čas aj keď veľa pre teba neznamenám.
@derimax3 ja si sebe žiadnu bolesť nespôsobujem.. to mi ver.. len ty nevieš celkom o čom hovoríš.. teda áno, podstata je pekná.. ale vieš čo máš vlastne na tej profilovke? . .kebyže vieš, tak aj vieš, že tam žiadny čas neexistuje.. takže nič sa nemusí spomaľovať.. a už vôbec neexistuje len jeden život
Dal som si na tento príspevok Smutné a tymto by som chcel túto diskusiu uzavrieť. Je tu viac negativnej energie ako dobrej. Prepáčte že som to tu dal na internet.
@derimax3 ja sa len pýtam, lebo mi to nejde dokopy s tým, čo píšeš.. skús si prečítať "Sila prítomného okamihu". potom to všetko pochopíš. ja netvrdím, že to čo píšeš je zlé, alebo že to myslíš v zlom.. len to nie je všetko celkom tak. a už keď chceš poznanie, tak si to prečítaj .. a to ti píšem v dobrom.
@4lex ďakujem som rád, že si mi dala radu. Veľmi si ťa vážim aj keď ta osobne nepoznám Si velmi dobry človek Dá sa ta tá kniha čítať aj online na internete alebo počitačova verzia nieje? Ak áno prosím ťa, nájdi si na mňa čas a pošli mi to do Tajnej Správy Rád by som si to prečítal a inak maš u mňa veľke plus zato, že si mi pomohla Ešte raz ďakujem
@derimax3 Viem, že si to chcel písať len ako blog (teda iba dať svoju myšlienku na net) a neviem, či teda čakáš aj nejakú odpoveď, alebo to boli iba rečnícke otázky, ale napíšem ti čo si myslím.
K tej prvej časti (aspoň myslím, že je prvá, naozaj chýbajú odstavce)- prečo sa ľudia cítia zaviazaní, keď dostanú dar? No pretože to je ľudská vlastnosť. Možno ten pocit pramení z nejakej podvedomej myšlienky, že sme zlí ľudia. Teda že sme s tým neprišli my prví (keď ti niekto dá darček, uvedomíš si, ako ťa má rád, a tiež si uvedomíš, že ty si mu nikdy darček nemal a cítiš sa zle potom). A prečo ľudia odmietajú tie drahšie dary? Pretože vedia, koľko úsila/peňazí to toho druhého stálo (ja viem že peniaze nemajú skutočnú hodnotu, ale bohužiaľ žijeme vo svete, kde ich k životu jednoducho potrebujeme. Bez nich nemáme čo do úst, nemáme kde bývať a pod. Keď nám niekto dá niečo, o čom vieme, že stálo veľa peňazí, vieme že minul veľkú sumu, ktorú potrebuje na vlastnú existenciu. Svojim spôsobom je to prejav empatie- uvedomujeme si, čo pre nás obetoval a nechceme, aby si "odtŕhal od úst" kvôli nám. Peňazí je dnes málo a preto sa cítime zle, keď ich niekto blízky míňa pre nás nie pre seba).
Hoci je tu aj druhá možnosť- keď odmietneme darček, druhému ublížime. Ale keď ho prijmeme, vieme že my sa budeme cítiť zle (spomínaný pocit viny). V takom prípade by to bolo iba sebectvo. (ale úprimne nemyslím si, že by niekto odmietal niečo aby inému schválne ublížil).
Dúfam, že chápeš čo tým chcem povedať, moje komunikačné zručnosti sú totiž minimálne.
@nostroma praveže si úplne pochopila podstatu a tvoj komentar je uplne ale uplne maximalne bez chyby a preto som to písal takým sposobom aby to ľudia presne cítili ako ja a našli správnu odpoveď na tieto rečnicke otázky sam. ja som tým chcel len ľudi naviesť k podstate a nechal som rozhodovat ludi volne. a teraz si môj text prečítaj ešte raz a zamysli sa nad tým ako keby si to písala ty. Keď to prečítaš druhýkrát zistiš, že mne išlo v postate presne o toto aby som nevnucoval myslienky ale nechal sa rozhodnut ludi volne a podstatu si presne vychytala takže som rád že sme sa vlastne obaja niečo nové naučili. Aj ty si mi spríjemnila deň ďakujem
Nemôžem povedať, že si nemal pravdu, pretože je to písané pre všetkých (vlastne kamarátovi, ale si sa rozhodol to zverejniť). Ja s tebou len nesúhlasím. V prípade že mi niekto, koho veľmi dobre poznám, sa rozhodne dať mi lízatko,tak by som to brala ako veľmi prekvapivé gesto a nedokázala ho prijať. Vždy ma prekvapí, keď je ku mne niekto milý a ja to odmietam. Nepáči sa mi, keď je ku mne niekto milý, pretože ľuďom neverím. Ja na nich nie som milá, ale oni sú. Prečo? Veď si napísal, že ľudia sú len odrazom, to nie je pravda. Ľudia rozmýšľajú vlastnými hlavami a vytvárajú si medzi sebou určité väzby. A to len preto, že to sami chcú.
Chcú vyčariť radosť človeku na perách len preto, že si ich mimoriadne vážia. Prečo by im inak dávali lízatko? Lízatko je nenáročný darček, ktorý ti povie o tom človeku viac ako hocičo drahšie. Keď mu dáš lízatko a on ti poďakuje, ale vidíš na ňom, že to nie je od srdca, tak vieš, že si mal o tom človeku mylné predstavy. Lenže keď ho nebude schopný prijať, tak vieš, že si sa v ňom takisto mýlil, lebo je zasa iný. Čakáš, že ho prijme a s vďačnosťou a zázrakom sa bude chcieť s tebou podeliť. Tebe nejde ani o to, či sa s tebou podelí, tebe ide len o nezištné gesto, ktorým si chcel spôsobiť radosť. Ale keď ho v skutočnosti s úprimným pohľadom neprijme, tak to značí najviac na svete. Budeš to pokladať za sklamanie, ale ak si empatický, tak vieš presne, čo ti tým nechtiac odovzdal.
A teraz k tebe, našiel si svoju rovnováhu?
ja nemam problem s prijimanim darov, horsie je, ked dostanem vysoku hodnotu, ked som rad, no zaroven nechapem, preco sa to stalo. Nemam vycitky a radujem sa uprimne. Odmietat dar moze cloveka urazit, hlavne pri vyssej hodnote. Najma nesmies zamienat dar, zbavovat sa ho s tym, ze sa ti nepaci, skor s tym, ze ho nepotrebujes. Odmietnut neznamena ublizit, skor ide o to, ze niekto sa snazi trafit tvoj styl a ty mu naznacis, ze ten velky dar je maly dar, ale myslim, ako dokaze maly dar potesit. Moze i urazit, je to cisto individualne. Nemozno suhlasit, ze vzdy treba prijimat kazdy dar, zavazok to nemusi byt, skor vyvolava rozne pocity. Mensi ci vacsi, mame tendenciu hodnotit, ked mi davas stale same dary, spohodlniem, nemozno si ich rovnako vazit ako prvykrat. To je pre mna podstatne. Zavezujes sa citmi, odmietnutim nezdielas city, nemusi ist vsak o zlo, vypocitavost. Jednoducho nie kazdy si narokuje na ten isty dar, lebo mame rozne hodnoty.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
19 komentov
Chcel som ti tým povedať, že čerpaj z toho tu pozitívnu energiu, že si niekoho potešil a nie tu že ti niekto niečo dáva zadarmo a ty si mu dlžný. Stále maš na výber 2 možnosti. Jedna Sposobí stále smútok tebe ktorý nevidiš a smútok dotyčnemu na ktorom to tiež nevidíš. A druha možno je že spraviš seba štastným a ani to nevidiš a dotyčného tak isto a ani to nevidiš. A tieto detaili si tréba všimať či roznášaš smútok alebo šťastie. A keď chceš byť sťastný tak stále roznásaj štaštie. Rozmyšlaj vopred nad všetkým čo chceš spraviť prehodnoť čo povieš. Lebo každým slovom sposobiš buď vojnu alebo mier. Všimaj si každý detail, každú sekundu. Do každej sekundy sa snaž dať co najviac tej pozitívnej energie. A každu sekundu budeš žit naplno a nie iba prežívať. Sleduj detaili a čerpaj z každého jedného lásku. Rozmýšlaj. Neubližuj ale pomáhaj. Čím viac pomožeš tým viac sa tebe vŕati. Spomalí sa ti caš a tebe bude stačiť jeden život, lebo ho budeš žit a nie iba prežívať. Každá tvoja sekunda bude plná energie. Váš si svoj živoť a hlavne si váž sám seba. Podla toho jak si vážiš seba tak si ta váži okolie a teba si ludia važia dosť. V sebe najdeš na všetko odpoveď. Ľudia su len tvoje zrkadlo tak si rozmysli či chceš vidieť v tvojej blízkosti nenávisť, agresiu, smútok, strach atď alebo radosť, lásku, voľnosť, úsmev atď. Sam si tvoriš svet. A je len na tebe aký chceš ziť. Koľko trpíš ty pri jednej osobe toľko trpi ona pri tebe. Odpoveď hladaj v sebe. Najdi čo ta trápi, čím trpíš stále sa zato ospravedlň a nehľadaj ci je na vine on alebo ty. Ospravedlň sa mu a zrazu celé utŕpenie zmyzne. Tak mozeš vymazať zo života všetky vlastnosti ktoré chceš. Nervozitu, lenivost, strach, bolest, lasku,stastie, priatelstvo, atď. Je na tebe aké vlasnosti si nechaš ale hlavne si najdi tu rovnováhu aby si bol spokojný s čistím svedomim. Ked najdeš rovnováhu tak si môžeš povedať "Som šťastný človek!"
Sú tam nejake preklepy lebo som to písal kamarátovy, takže niekedy to je zle sformulované.
K tej prvej časti (aspoň myslím, že je prvá, naozaj chýbajú odstavce)- prečo sa ľudia cítia zaviazaní, keď dostanú dar? No pretože to je ľudská vlastnosť. Možno ten pocit pramení z nejakej podvedomej myšlienky, že sme zlí ľudia. Teda že sme s tým neprišli my prví (keď ti niekto dá darček, uvedomíš si, ako ťa má rád, a tiež si uvedomíš, že ty si mu nikdy darček nemal a cítiš sa zle potom). A prečo ľudia odmietajú tie drahšie dary? Pretože vedia, koľko úsila/peňazí to toho druhého stálo (ja viem že peniaze nemajú skutočnú hodnotu, ale bohužiaľ žijeme vo svete, kde ich k životu jednoducho potrebujeme. Bez nich nemáme čo do úst, nemáme kde bývať a pod. Keď nám niekto dá niečo, o čom vieme, že stálo veľa peňazí, vieme že minul veľkú sumu, ktorú potrebuje na vlastnú existenciu. Svojim spôsobom je to prejav empatie- uvedomujeme si, čo pre nás obetoval a nechceme, aby si "odtŕhal od úst" kvôli nám. Peňazí je dnes málo a preto sa cítime zle, keď ich niekto blízky míňa pre nás nie pre seba).
Hoci je tu aj druhá možnosť- keď odmietneme darček, druhému ublížime. Ale keď ho prijmeme, vieme že my sa budeme cítiť zle (spomínaný pocit viny). V takom prípade by to bolo iba sebectvo. (ale úprimne nemyslím si, že by niekto odmietal niečo aby inému schválne ublížil).
Dúfam, že chápeš čo tým chcem povedať, moje komunikačné zručnosti sú totiž minimálne.
Chcú vyčariť radosť človeku na perách len preto, že si ich mimoriadne vážia. Prečo by im inak dávali lízatko? Lízatko je nenáročný darček, ktorý ti povie o tom človeku viac ako hocičo drahšie. Keď mu dáš lízatko a on ti poďakuje, ale vidíš na ňom, že to nie je od srdca, tak vieš, že si mal o tom človeku mylné predstavy. Lenže keď ho nebude schopný prijať, tak vieš, že si sa v ňom takisto mýlil, lebo je zasa iný. Čakáš, že ho prijme a s vďačnosťou a zázrakom sa bude chcieť s tebou podeliť. Tebe nejde ani o to, či sa s tebou podelí, tebe ide len o nezištné gesto, ktorým si chcel spôsobiť radosť. Ale keď ho v skutočnosti s úprimným pohľadom neprijme, tak to značí najviac na svete. Budeš to pokladať za sklamanie, ale ak si empatický, tak vieš presne, čo ti tým nechtiac odovzdal.
A teraz k tebe, našiel si svoju rovnováhu?